Je neskorá nočná hodina, nemôžete spať, a tak prepínate televízne kanály. Zrazu sa pred vašimi očami zjaví sporo odetá slečna stojaca pri tabuli s primitívnou otázkou a na spodnej časti obrazovky svieti lákavá výhra. Kritický a podozrievavý hlas v našej hlave kričí: ,,Kto by tam volal?“ Uhádnuť odpoveď na primitívnu otázku by ste zvládli už aj na základke a spoznať v biedne rozpixelovanom obrázku napríklad nášho prezidenta zrejme tiež. No hra beží už hodinu a správna odpoveď neprichádza. ,,Musí v tom byť nejaký háčik,“ napadne vám. No čudovali by ste sa, koľkí takto nepremýšľajú a ihneď žhavia svoje telefóny. Inak by predsa tieto relácie nemali ako zarobiť a už dávno by zanikli. Miesto toho sú stále súčasťou programu slovenských televízií. Ako je to možné?
1. model súťaže: ,,Horúca linka a podozriví volajúci.“
Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu a pedagóg FMK Miloš Mistrík vysvetľuje, že audiotextové súťaže fungujú podľa viacerých modelov. Uvádza dva najpoužívanejšie. ,,Jeden model je ten, že sa dá veľmi ľahká otázka a úlohou je pritiahnuť do súťaže čo najviac ľudí. Aj tým, že je tam pekná moderátorka, niekedy vyzlečená do pol pása. Popri tom slovne vyzývajú ľudí, aby telefonovali. Do toho ide na pozadí vyzváňanie telefónov, aby si ľudia mysleli, že mnohí telefonujú. K tomu je na obrazovke časomiera, ktorá odpočítava rýchlo plynúci čas.“ No ako sa hovorí, čas je relatívny. V tomto prípade určite. ,,U divákov vyvolávajú domnienku, že časomiera sa onedlho skončí, avšak keď uplynie nastavený čas, odpočítavanie sa začne znova.“
V čom je háčik?
Ako je teda možné, že keď ľudia vedia správnu odpoveď a telefonujú do relácie, nemôžu sa dovolať? Súťaž napriek jednoduchej otázke beží aj celú hodinu a keď niekoho prepoja do štúdia, povie odpoveď, ktorá je viac ako primitívna. ,,Oni veľa telefonujúcich divákov neprepájajú do štúdia, ale zdá sa, akoby prepájali možno už vopred dohodnutých ľudí a niekto by povedal, že asi zámerne hovoria zlý výsledok, aby nevylúštená hra mohla pokračovať. Podvod v takýchto reláciách môže byť v tom, že sú tam vopred dohodnutí ľudia, ktorí telefonujú a hovoria zámerne nesprávne odpovede. Televízie môžu byť s týmito ľuďmi dohodnutí. Často počujeme veľmi podobné hlasy, zdá sa, akoby išlo o jedného či niekoľkých volajúcich, ktorí akoby sa pokúšali zmeniť hlas.“ Falošní volajúci výhru nezískajú, slúžia len na to, aby ostatní mali pocit, že tiež majú možnosť sa do súťaže dovolať. Výhru si síce napokon odnesie skutočný volajúci, ale až na konci hry, keď už je finančná čiastka niekedy aj desaťnásobne znížená.
2. model súťaže: ,,Moderátorka má vždy pravdu.“
Druhý model je opačný a nie je teda na prvý pohľad podozrivý. ,,Položia extrémne ťažkú otázku, respektíve otázku, ktorá má tri alebo aj viac možností riešenia a môžu púšťať do vysielania bežných divákov,“ objasňuje Miloš Mistrík.
V čom je háčik?
V tom prípade je fígeľ práve v nejednoznačnom riešení úlohy. ,,Napríklad dajú nejakú krížovku a vy z nej máte uhádnuť zviera. Ale tých možností je tam niekoľko, ktoré zviera to môže byť. Niekto zavolá a povie, že mačka, čo v tej krížovke síce môžeme nájsť, ale oni povedia, že je to nesprávna odpoveď. Znova volajú ľudia a potom ostane už len jedno zviera, napríklad kôň, ktorého nikto z volajúcich nespomenul, a to je podľa moderátorky vraj tá správna odpoveď,“ Takáto úloha môže mať aj formu matematického príkladu. Ani vedomosti vyštudovaného mat-fyzáka by však na jeho riešenie zrejme nepostačovali. ,,Povedia vám, že máte zrátať všetky číslice na obrazovke. Lenže oni zrátajú aj písmená ako rímske číslice, zátvorky, ktoré vraj tvoria rímsku číslicu C a podobne.“
Kto im sadne na lep?
Možnosť rýchleho prísunu peňazí takmer bez námahy je pre mnohých stále lákadlom. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa týmto problémom zaoberá už dlhšie a mala k dispozícii aj výpis telefonických volaní. ,,Rada vie, koľko ľudí tam naozaj volá. Divák má pocit, že tam zavolá každé, povedzme, dve minúty jeden človek, ale podľa výpisu z účtu, ktorý nám sami ukázali, volalo v priemere aj 20 ľudí za minútu.
,,Je možné, že prepájajú vopred dohodnutých ľudí.“
Čiže každých 5 sekúnd niekto telefonoval do štúdia a tá hra trvá približne 2 hodiny.“ Už len počet volajúcich je nepriamym dôkazom toho, že tu nie je všetko s kostolným poriadkom. ,,Chcete mi povedať, že z tých 20 volajúcich za minútu by to počas dvoch hodín relácie naozaj nikto neuhádol?“ Keďže RVR robila na základe výpisov účtov rôzne analýzy, Miloš Mistrík sa pokúša dať odpoveď aj na otázku, kto sú ľudia pri telefónoch. ,,Asi slabšie sociálne vrstvy a ľudia s nižším vzdelaním. Tí vzdelanejší a rozhľadenejší na to nesadnú a vidia, že to nie je v poriadku. Väčšinou sú to asi vrstvy, ktoré sú aj ekonomicky slabšie.“ Nevedomosť možno neospravedlňuje, ale neštuduje každý na FMK, nečíta Atteliér a nesleduje stránku RVR, aby vedel, že môže byť oklamaný. Toľko na pohladenie nášho ega a najmä obhajobu volajúcich, lebo problém je skôr na opačnej strane.
Pripravení na všetko
Ľudia, ktorí stoja za týmito súťažami, sú na sťažnosti vopred pripravení a každý potenciálny útok vyriešili preventívnou obranou. ,,V pravidlách, ktoré sú napísané a uverejnené len na internete, čiže volajúci to spravidla nevie, je napísané, že nie každý, kto sa dovolá, bude prepojený do štúdia. To znamená, že nikto nič neporušil,“ uvádza Mistrík. V sekcii ,,často kladené otázky“ na stránke televízie RING TV, ktorá tiež zastrešuje vysielanie relácií tohto typu, je napísané, že záujemca o hru je po zavolaní na dané audiotextové číslo zaregistrovaný a počítač potom náhodne vyberie jedného účastníka, ktorému zavolajú späť a bude prepojený do štúdia. Alebo počítač v štúdiu určí moment, v ktorom bude prepojený jeden z volajúcich priamo počas trvania hovoru. Nezabudli dodať, že vyšší počet volaní zvyšuje šancu na prepojenie. Ak súťaž práve prebieha a má erotický charakter, čakanie na prepojenie môže byť sprevádzané počúvaním erotických poviedok. Tak vás udržia na linke.
Čo robí RVR?
Nespokojný divák svoj podnet podáva najskôr na Radu pre vysielanie a retransmisiu a tá ho ďalej prešetruje. Miloš Mistrík uvádza, že na Slovensku nemáme proti takýmto hrám žiadne zákonné ustanovenie, napriek tomu, že k nám prišli po roku 2000, keď už bol prijatý zákon o vysielaní a retransmisii. I keď sa na ne sťažuje mnoho ľudí, Rada s tým zatiaľ nemôže nič urobiť. ,,Diváci si myslia, že je to podvod a píšu nám, prečo s tým nič nerobíme. My vždy začneme správne konanie a uzavrieme to napríklad s tým, že je to podozrivé, ale nevieme im to právne dokázať.“ Dušan Jarjabek z Výboru pre kultúru a médiá priznáva, že s pánom Mistríkom sa už o tejto problematike rozprávali. Aby došlo k príprave zmeny zákona, museli by však najskôr podnet k zmene dostať od Rady oficiálnou cestou a k tomu podľa slov Jarjabka zatiaľ nedošlo. Zároveň však dodáva, že Rada v súčasnosti nemá dostatok prostriedkov na riešenie všetkých problémov elektronických médií. Dôvodom je rozpočet, nedostatok kapacity a monitorovacích zariadení. Problém s úpravou zákona o vysielaní a retransmisii Mistrík vysvetľuje tým, že je náročné sformulovať právnu úpravu takým spôsobom, aby ju nebolo možné obísť. Zdá sa, že Rada už pri riešení tejto problematiky využila takmer všetky dostupné prostriedky. ,,Neexistuje proti tomu účinná obrana. Niekedy im dávame aj pokuty. My sme to v rámci konania Rady vyhodnotili ako teleshopping, keďže sa tam predáva nejaký „tovar“ za finančnú sumu, ale oni to napádajú, že to nie je teleshopping. Teleshopping je súčasť reklamy a reklama nesmie byť neslušná, a tak im dávame pokuty. Ale oni sa odvolávajú, že to je zle vyhodnotené, lebo to nie je teleshopping, čiže napádajú to, že sme rozhodli podľa zlého paragrafu. Jednoducho sa bránia, naznačujú, že Rada je zaujatá a podobne,“ uzatvára Miloš Mistrík. Relácia Sexy Výhra, ktorá bola vysielaná 21.11. 2014 však bola, paradoxne, samotnými tvorcami hneď na začiatku označená ako telenákupné pásmo. Rada teda zatiaľ uložila pokuty len za porušenie paragrafu zákona, ktorý hovorí o tom, že vysielateľ je povinný zabezpečiť slušnosť a čestnosť reklamy a telenákupu. Česká Rada už v tejto súvislosti podala aj štyri trestné oznámenia s podozrením na spáchanie trestného činu.
Prečo nezasiahne SOI?
Po doručení vysokých účtov za volania zvyknú diváci svoje sťažnosti podávať aj na Štátnu obchodnú inšpekciu. Keďže ide o volania na audiotextové čísla, posunúť podnet sťažovateľa na prešetrenie SOI sa pokúšala už aj Rada. ,,RVR to posielala už aj na Štátnu obchodnú inšpekciu aj na políciu, ale nikto to nevedel vyriešiť. Nemajú na to zákon, ako sa má v takomto prípade postupovať.“ Podľa vyjadrenia hovorkyne SOI Danuše Krkošovej pre portál mojandroid.sk, SOI nevykonáva štátny dohľad nad audiotextovými súťažami. Informácie o možnostiach zapojenia sa do hry a podmienkach prevádzkovania súťaží nemožno považovať za podmienky predaja alebo poskytovania služieb či reklamné údaje v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, respektíve zákona o reklame, nad ktorými SOI vykonáva dohľad.
Prečo sú médiá ticho?
Ak sa niečo zlé deje priamo pred našimi očami, mali by sme to postrehnúť. A novinári sú zvyčajne prví v rade tam, kde ,,smrdí“ niečo nekalé. Lenže pozrite sa nižšie, na akých staniciach sa tieto súťaže vysielajú. Nie sú to náhodou tie, ktoré majú inzerciu v rôznych tlačených médiách či rozhlase? A už asi viete, prečo médiá o tejto téme informujú len zriedkavo. Zdá sa, že pokiaľ nedôjde k chybe pešiaka na šachovnici alebo sa neupraví legislatíva, osveta je jediným možným riešením. Povedzte preto svojim známym jasné: ,,Nevolajte!“
Prečo sa žaloba neoplatí?
Keď Rada nemá kompetencie na riešenie tohto problému, nespokojný volajúci sa môže obrátiť na súd. Právnik a pedagóg FMK Martin Solík objasňuje priebeh súdneho procesu v podobných prípadoch. ,,Situácia naozaj nie je jednoduchá. Pokiaľ by sa poškodený chcel domáhať náhrady na súde, musel by uniesť tzv. dôkazné bremeno. Podľa § 153 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v platnom znení rozhoduje súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.“ V tomto konkrétnom prípade však dokazovanie nie je také jednoduché. ,,Práve tu sa dostávame do slepej uličky, pretože si neviem predstaviť, ako poškodený reálne preukáže úmysel televízie, resp. ako dokáže, že bol podvedený v priamom prenose?“ Existuje ešte jedna možnosť, aj tá má však svoje úskalia. ,,Oveľa jednoduchšia cesta by bola formou trestného konania. Polícia disponuje prostriedkami (jednak technologickými a rovnako v oblasti oprávnení), ktoré umožňujú preukázať, že volajúcich je v danom momente na linke viac a ten, ktorý je ako volajúci v živom vysielaní, je iba vopred dohodnutou podstrčenou osobou. Ani trestné konanie však nie je uspokojivým riešením, pretože v zmysle § 221 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) v platnom znení, by sme sa ocitli pri skutkovej podstate podvodu. Podvodom rozumie § 221, ods. 1 konanie, pri ktorom sa osoba na škodu cudzieho majetku obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Skutočnou prekážkou je zákonné stanovenie rozsahu spomenutej “malej škody”. V zmysle § 125, ods. 1 citovaného zákona, sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. To je suma, ktorá určite nie je vylákaná od volajúceho a televízie sú si tejto výšky rozsahu škody vedomé.“ Miloš Mistrík odhaduje sumu, o akú môže volajúci prísť. ,,Cena minútového hovoru je 2 €. Čiže človek, keď tam volá viackrát za večer, stratí aj nejakých 60 €. Ale to zasa nie je suma, ktorá by mu stála za to, aby to dával na súd.“ Právnik objasňuje, že ak aj do súťaže zavoláte viackrát počas súťaže, tieto sumy sa pre účely trestného konania zrátavať nebudú. ,,Ide o slobodné rozhodnutie volajúceho a takéto čiastkové úkony nemožno vyhodnotiť ako úmysel zo strany televízií, nikto totiž účastníka súťaže nenútil zavolať opätovne, takže tieto nároky nie je možné sčítavať, t.j. k sume 266 euro sa nikto nepriblíži.“ Martin Solík uvádza ešte jedno potenciálne riešenie problému. ,,Ďalšou z možností by mohlo byť viac trestných oznámení od viacerých účastníkov na tú istú reláciu, ktorá beží na konkrétnej TV stanici v približne rovnakom časovom období. Prax jednoznačne volá po legislatívnej úprave, ktorá je v danej oblasti evidentne nedostačujúca. Takáto situácia sa cyklicky opakovala pri podobných prípadoch, kedy prišlo k zákonnej úprave až príliš neskoro,“ uzatvára Solík.
Kto je za tým?
Jednou z televízií, ktorá na Slovensku zabezpečuje vysielanie interaktívnych súťaží je RING TV. V jej vedení boli donedávna absolventi FMK Michal Hanzel a Ondrej Farkaš. Podľa informácií na stránke televízie bola prevádzkovateľom ich relácie Sexy Výhra spoločnosť Telemedia INTERACTV so sídlom na Cypre. Tá je ako prevádzkovateľ uvedená aj pri relácii Sexy Výhra, ktorú momentálne vysiela televízna stanica DajTo. Okrem toho má táto televízia v programe aj súťaž Akčná výhra. Televízia PLUS tiež vysiela vedomostnú súťaž s názvom Eurominúty. Na audiotextové súťaže môžete natrafiť aj na stanici TV8. Moderátormi týchto relácií sú často bývalé hviezdy reality šou ako Linda Drevenková či Desperado. O pozíciu moderátorky však majú záujem aj študentky či absolventky z FMK. V súťaži ste už mohli postrehnúť viaceré z nich.
Po sérii sťažností od divákov vydala slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) a česká Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV) 5. mája 2014 tlačovú správu, ktorá upozorňuje na praktiky audiotextových súťaží a ezoterických programov a riziká zapájania sa do nich. V tlačovej správe je okrem iného uvedené, že účelom týchto programov je čo najviac zarobiť na divákoch. Ďalej sa v nej píše, že ,,pravdepodobnosť výhry je vzhľadom na zavádzajúce zadania hier, nejednoznačné inštrukcie ich riešenia či chýbajúce zverejnenie výsledkov jednotlivých úloh naozaj nízka.“ Televíziám, ktoré tieto formáty vysielajú, sme ponúkli priestor vyjadriť sa k takémuto stanovisku Rady.
RING TV – Konateľka INTERACTIV.ME (pozn. red. firma je výrobcom niektorých herných programov pre Ring TV) Eva Bublíková: ,,Interaktívna televízia RING TV sa aj v súvislosti so zverejnením tlačovej správy Česká a slovenská regulačná rada varujú divákov pred podvodnými televíznymi súťažami zo dňa 05.05.2014 rozhodla, že pokiaľ nebude vysielanie interaktívnych súťaží jasnejšie legislatívne interpretované, nebude tento druh programu vysielať. Aktuálne sa naša televízia zameriava na vysielanie ezoterických programov.“
PLUS – PR manažérka JOJ Group Lucia Kulihová poďakovala za oslovenie, no uviedla, že možnosť na vyjadrenie nevyužijú.
DajTo – Hovorkyňa TV Markíza Tatiana Tóthová sa do uzávierky nestihla vyjadriť.
Autor: Lenka Májiková, Ivana Tokárová
