Možno vám to bude znieť ako utópia, ale takáto koncepcia je možná. „V súčasnosti pracujem ako bezpečnostný technik, ale som aj milovník slobody a voluntarista. Znamená to, že si myslím, že všetky rozhodnutia a vzťahy medzi ľuďmi by mali byť dobrovoľné. Môže to znieť prirodzene, ale dnešná spoločnosť takto nefunguje.“ Za jediné veci, ktoré sú pevne dané, považuje ľudské telo a rodinu, všetko ostatné si podľa jeho slov môžeme dobrovoľne vybrať. Okrem toho je aj veľkým nadšencom bitcoinov, ktoré sú kľúčom k vzniku decentralizovanej spoločností.
Efektívna antidiskriminácia?
V súčasnosti vníma Ľupták spoločnosť ako éru zlyhania centrálneho systému riadenia. Kvôli dosiahnutému stupňu komplexnosti a rôznorodosti vzťahov medzi ľuďmi je podľa jeho slov nemožné spoločnosť centrálne riadiť. „Máme viac zákonov a regulácií, ktoré fungujú úplne naopak. Myslím si, že väčšina antidiskriminačných zákonov pôsobí diskriminačne. Optimalizácie pre podnikateľov pôsobia opačne a firmy odchádzajú zo Slovenska a aj zvýšenie daní pre podnikateľov malo opačný efekt – každý chce nájsť spôsob, ako sa vyhnúť ich plateniu.“ Ak vláda schváli zákon, že človeka nemôžete vyhodiť päť rokov pred odchodom do dôchodku, samozrejme takého človeka ani neprijmete. Tento zákon pôsobí proti nim a diskriminuje ich. Rovnako je to aj s antidiskrimináciou pohlaví. „Keby prišla do zamestnania žena a preukáže schopnosti, tak ju prijmem na pozíciu, na ktorú som pôvodne chcel zamestnať muža, a postupne jej zvýšim plat. Ak však existuje regulácia, ktorá mi určuje, aby som dal žene a mužovi rovnaký plat, tak si vždy vymyslím dôvod, aby som ju nezamestnal.“
Spokojnosť s demokraciou
Väčšina ľudia žije v súlade s demokraciou. Je to možno aj preto, lebo si myslíme, že nič lepšie tu nie je a máme pocit, že každý z nás môže byť premiér, prezident a pod. Aj politici nepresadzujú záujmy ľudí, ale len záujmy sponzorov. „Štát si vytvára monopol na právny systém a reguláciu. Veľká firma si rýchlo spočíta, že je lepšie obetovať nejaké peniaze na úplatok politikom preto, aby schválili reguláciu, ktorá im vyhovuje, prípadne podporí jej ďalší biznis.“ Spoločnosť týmto tempom smeruje do korporativizmu. V súčasnosti je však aj pre vládu nemožné odhadnúť všetky negatívne dopady, ktoré môže mať schválenie konkrétnej regulácie. Preto je možno dobrým východiskom neregulovať nič. Na tom stojí aj koncepcia decentralizovanej spoločnosti – slobodné a dobrovoľné rozhodnutie dvoch strán bez vonkajšej regulácie, či kontroly zo strany štátu.
Decentralizovaný právny systém
Len málo ľudí si vie predstaviť žiť mimo centrálne riadeného právneho systému, súdov, či polície. Pritom v IT sfére už fungujú decentralizované arbitrážne súdy. „Keď si porovnáme súčasný a decentralizovaný právny systém, môžeme vidieť viaceré odlišnosti. Súčasný právny systém nemá žiadne riziko straty reputácie, či bankrotu – sú to štátom spravované inštitúcie, ktorým však ľudia už takmer vôbec nedôverujú.“ Ak by sa rozhodli ísť riešiť vec na decentralizovaný súd, ten im garantuje spravodlivé a rýchle rozhodnutie. Keby tak neurobil, automaticky by stratil všetkých svojich budúcich klientov a biznis. „Platenie daní je absolútne nevoluntaristické – ľudia nepodpísali zmluvu s nikým, ale ak by ich neplatili, môžu ísť do väzenia. Oni si platenie daní nevybrali dobrovoľne, boli len vrhnutí do už existujúceho systému.“ Rovnako je právny systém je automaticky zviazaný s územím, na ktorom človek žije. Decentralizovaná spoločnosť by mu umožnila vybrať si právny systém a právnu agentúru, ktorá najlepšie odráža jeho presvedčenie, vierovyznanie a pod. Kritériom výberu by bola jej reputácia, história a ochrana záujmov klienta. V prípade akejkoľvek korupcie by riskovala svoje ďalšie pôsobenie a krach.
Byť spravodlivý je ekonomické
Asi najdôležitejšie je poznamenať, že správať sa v podnikaní férovo a budovať si pozitívny imidž je pre firmu v decentralizovanej spoločnosti výsostne dôležité. Na tom totižto stojí celý jej biznis. „Som človek z praxe a viem, že keď niečo nebude pre firmu ekonomicky výhodné, nebude to robiť. V systéme decentralizovanej spoločnosti je ekonomicky výhodné byť spravodlivý.“ Každá právna agentúra musí zastupovať na jednej strane svojich klientov, ktorí ju platia a na strane druhej musí byť schopná vedieť sa dohodnúť s inou agentúrou a rešpektovať rozhodnutie decentralizovaného súdu. Tvorba zákonov by v novom modeli spoločnosti bola na základe koncepcie „best practises“ – najvýhodnejších skúseností a každý by si vybral model, ktorý mu najviac vyhovuje.
Začína to internetom
Decentralizácia už funguje v prostredí internetu. Od Salzburgu až po Viedeň funguje projekt FunkFeuer – sieť, ktorá stojí na konkrétnych jednotlivcoch, ktorí majú zapnutú wifi. Táto sieť funguje mimo kontroly spoločnosti a štátu a keď ktokoľvek zo siete vypadne, spojenie s automaticky presmeruje ďalej. V prípade zákazu internetu štátom fungujú nezávisle. „Podobne, ale v menšom to funguje na The Serval Mesh – decentralizovaná sieť pre androidy. V prípade vypnutia internetu v Trnave si stačí stiahnuť aplikáciu, zapnúť Bluetooth a celá komunita môže fungovať nezávisle.“ Existuje aj úplne decentralizovaná sieť I2P, IPv6 a decentralizované domény (ODDNS). Začiatok decentralizácie môžeme badať aj v počítačových hrách – hráči sa rozhodnú, či majú o hru záujem a či chcú, aby bola v budúcnosti distribuovaná.
Decentralizovaná mena
Bitcoin je revolučným projektom-je to prvá svetová decentralizovaná digitálna mena. Podobne ako cenu zlata aj jeho hodnotu určuje trh a ich rovnako ako pri zlate aj bitcoinov je obmedzený počet. „Každých 10 minúť sa vytvorí 25 bitcoinov a tento trend bude pokračovať ďalšie štyri roky, potom klesne na polovicu. Momentálne je na svete okolo 11 miliónov bitcoinov, posledný sa vyemituje v roku 2140 a konečný počet bitcoinov bude 21 miliónov.“ Výhodou bitcoinu je úplná anonymita kupujúcich a predávajúcich bez monitorovania bankami a štátom. Nevýhodou je značná nestabilita meny – pred pár týždňami bol jeden bitcoin dvesto eur, potom klesol na päťdesiat a v súčasnosti opäť rastie. „Je pravdepodobné, že kurz bitcoinu bude stále rásť, lebo ich je obmedzené množstvo a dopyt po nich sa zvyšuje. Bitcoin rovnako umožňuje vytvoriť decentralizované bankovníctvo.“ Emitácia bitcoinov je zabezpečená pravidelným desaťminútovým uzatvorením všetkých transakcií. Na uzatvorenie treba vyriešiť matematický algoritmus, do ktorého sa musíte trafiť. Ako odmenu za správny tip získate 25 bitcoinov. „Nové bitcoiny teda získavajú ľudia, ktorí sa starajú o bezpečnosť bitcoinov. Je to pevne daná lotéria s pravidlami. Existujú tzv. bitcoinové pooly, kde sa ľudia spoja a spoločne riešia lotériu a výnos si potom rozdelia v závislosti od výkonu hardvéru, ktorý poskytli.“ Bitcoin však nie je iba mena – slúži aj ako úložisko. Nachádzajú sa tam rôzne časti biblie, obrazy, či iné informácie.
Praktické využitie
Bitcoiny vám umožňujú kúpiť si hocičo (ak daný portál akceptuje bitcoiny) a fungujú spoľahlivejšie ako e-shopy. Niektoré portály môžu slúžiť ako sprostredkovatelia predaja. Kupujúci si vyberie tovar, pošle zálohu a ak mu tovar príde v poriadku, doplatí zvyšok. Akýkoľvek prejav podvodu spôsobí stratu klientely pre daný server. Pri akejkoľvek nespokojnosti zo strany kupujúceho, či predávajúceho rozhodne o práva sprostredkovateľ. Systém je nastavený tak, že peniaze sa nedajú ukradnúť ani presunúť inde. Ďalším projektom je Kickstarter. Umožňuje začínajúcim umelcom, aby sa ľudia „vyzbierali“ na ich album tým, že v prípade záujmu o daného interpreta mu fanúšik pošle peniaze na album. Dokážete takto zabezpečiť rôzne verejnoprospešné veci – stavby, charita, opravy a konečnú platbu získa investor až vtedy, keď si zúčastnení konečný výsledok skontrolujú.
Farebné satoshi
Bitcoin sa dá rozdeliť na drobné – jeden predstavuje desať na deviatu satoshi. Satoshi je najmenšia, nedeliteľná jednotka a jej farba by závisela od reputácie banky. Farba by rovnako určovala výhody spojené s benefitmi (krytie). Hodnotu by určila konkrétna banka, a garantovala by to reputáciou. Nefungovalo by to na princípe trhu ako pri bitcoinoch, a každý by si svoju banku vybral sám. Či sa skutočne spoločnosť radikálne zmení, ukáže až čas. Možno sa o pár rokov zaobídeme bez peňaženiek a bánk a postupne zabudneme aj na euro. A možno to pôjde úplne niekde inde a budeme na bitcoiny spomínať len ako na súčasť dejín.
