V čase, keď sa chémia nachádza takmer vo všetkom, mnohí ľudia vyhľadávajú jej prírodné náhrady. Fytoterapia, alternatívna liečba pomocou rastlín, je obľúbenou možnosťou. Pre Sandru Kirschbaumovú sú liečivé byliny koníčkom.
Bylinkárstvu sa nevenujú len staršie dámy s rokmi overenými skúsenosťami, ale aj mladé ženy. Dvadsaťročná bylinkárka z Dolných Vesteníc sa k netradičnému hoby dostala pred piatimi rokmi: „Nepamätám si presne, ale začalo to, keď som mala problémy s pleťou. Takmer žiadna kozmetika nezaberala.“ Sandre alternatívna liečba pomohla, a tak ju vyskúšala aj na iné ťažkosti.
Vysvetľuje, že informácie o rastlinách čerpá aj z internetu – z článkov, zo skupín, v ktorých si bylinkári navzájom radia, či z videí. Podotýka ale, že základom je odborná literatúra: „Po prababičke, veľkej bylinkárke, mi ostal Malý atlas liečivých rastlín, ktorý si najviac cením. Všetky bylinky sú tam dopodrobna opísané a navyše aj ilustrované, čo dosť pomáha pri ich identifikácii.“
Dnes doma skladuje asi dvadsať 15-litrových nádob so sušenými bylinkami a dokonca si vytvorila vlastnú bylinkovú záhradku s rastlinami, ktoré vo voľnej prírode takmer nie je možné nájsť. Okrem šalvie, mäty, medovky či levandule, z ktorých si varí čaj, pestuje aj tymián, rozmarín, oregano, bazalku červenú a bazalku pravú. Ak sa nespotrebujú počas sezóny, vysuší ich a uskladní na zimu. Rovnako u nej možno nájsť aj medvedí cesnak a listovú zeleninu. V záhradke rastie rukola, špenát aj žerucha.
Rozumieť tomuto druhu alternatívnej liečby nie je podľa Sandry vôbec zložité. Sama priznáva, že k nemu priviedla viacerých kamarátov: „Pomaly spoznávajú benefity, ktoré fytoterapia prináša. Zbierajú bylinky a niekedy ma žiadajú o ich identifikáciu, o charakterizovanie účinkov alebo si vypýtajú radu pri rôznych zdravotných ťažkostiach.“
Bylinky treba zbierať bez rosy
„Každá rastlina má svoje špecifické potreby pre rast, preto nie je možné nájsť ich úplne všetky na jednom mieste,“ vysvetľuje mladá bylinkárka. Sama má vytipované miesta, na ktoré sa vždy vracia, hoci ju nesmierne poteší, ak nájde nejaké nové. „Čo sa týka času zberu, rastliny produkujú éterické oleje v noci, a preto by mali byť najúčinnejšie skoro ráno, hneď po odparení rosy,“ opisuje zber.
Bylinky je vhodné nazbierať po teplom a slnečnom dni aj večer. Treba to však stihnúť pred rosou, inak by boli rastliny vlhké a pleseň by mohla skomplikovať proces sušenia. Sandra neodporúča zbierať rastliny na pravé poludnie a popoludní, pretože vtedy ich slnko najviac páli. „Existuje aj systém zberu liečivých rastlín súvisiaci s pozíciou Mesiaca. Odtrhnúť by sa mali vtedy, keď prechádza znamením zvieratníka zodpovedajúcim časti tela, ktorú daná bylinka lieči.“
Existuje niekoľko povier o zbere bylín. Najznámejšia sa týka svätojánskych byliniek. V noci z 23. na 24. júna sa v minulosti vykonávali magické rituály, ktoré súviseli predovšetkým s láskou, so zdravím a s ochranou ľudstva. Bylinky nazbierané od polnoci až do východu slnka boli a stále sú považované za najúčinnejšie.
Práve v tomto období je väčšina z nich na vrchole svojej vegetácie a majú najvyššiu koncentráciu liečivých látok. Zbiera sa najmä ľubovník bodkovaný, palina obyčajná a materina dúška.
Liečivé rastliny nesušte na časopisoch
„Pre všetky bylinky platia rovnaké pravidlá sušenia,“ hovorí Sandra, „nesmú byť na priamom slnku, vo vlhkej miestnosti a v prašnom prostredí.“ Sušenie by malo prebiehať pri izbových teplotách, v letných mesiacoch v najchladnejšej miestnosti. Vyhovujúci je tiež chládok vo vonkajšom prostredí.
„Najlepšie a najrýchlejšie sa bylinky vysušia, pokiaľ majú dostatočný prísun vzduchu aj zo spodnej strany, a preto ich suším na sieťovinách,“ prezrádza skúsená bylinkárka. Môžeme použiť aj papier na pečenie alebo biely kancelársky papier. V žiadnom prípade by sme bylinky nemali sušiť na letákoch, katalógoch či časopisoch.
Po sušení by mali zostať zelené a voňavé. „Pokiaľ rastliny zhnednú, dostali píliš veľa svetla a tepla. Následne sa spálili a zničili sa ich liečivé látky. Taktiež môžu splesnivieť, ak boli vystavené vlhkému prostrediu,“ ozrejmuje možné nežiaduce účinky Sandra. Doba sušenia je individuálna, pretože každá rastlina obsahuje iné látky. Napríklad šalvia lekárska sa dokáže vysušiť v priebehu niekoľkých dní alebo jedného týždňa, naopak šalvia lúčna schne minimálne dva týždne, pretože je veľmi šťavnatá a lepkavá.
Sandra silu byliniek nepreceňuje: „Alternatívna liečba vie uzdravovanie urýchliť, v počiatočnom štádiu choroby môže dokonca nahradiť lieky z lekárne. Vážnejšie ochorenia, ako napríklad zápal pľúc, si vyžadujú akútnu pomoc v podobe chemických látok a fytoterapia v takýchto prípadoch funguje len ako podporná liečba.“ Bylinkárka rozmýšľa nad vytvorením vlastnej značky prírodných čajov, jej rastliny však zatiaľ pomáhajú iba rodine a priateľom.
Bylinková prvá pomoc
Bolesť hlavy/silné migrény: rimbaba obyčajná, mäta pieporná, rozmarín
Bolesť/zápal hrdla: šalvia lekárska, Harmanček, skorocel, lipa
Únava: žihľava dvojdomá, šalvia lekárska, harmanček
Zlý spánok: medovka, levanduľa, materina dúška
Nesústredenosť: rozmarín, šalvia
Chrípka: lipa, pľúcnik lekársky, šalvia lekárska, baza čierna
Nádcha: lipa malolistá, harmanček pravý, mäta pieporná, prvosienka jarná
Autorka: Kristína Hírešová
