Posledný rok bol svet zhrozený z ničivých požiarov, ktoré sa už vyskytujú nielen na obvyklých miestach, ale vznikajú v globálnom spektre. Všetky tieto extrémne zmeny vo svete majú a budú mať dopad aj na Slovensko.
Netýka sa to len zvýšenia teploty, ale aj extrémnych zmien počasia, ktoré budú čoraz častejšie a horšie. Jozef Pecho, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), v rozhovore približuje túto problematiku v celosvetovom aj slovenskom spektre.
Minulý rok veľké suchá vytvorili rozsiahle požiare v Los Angeles, Brazílii a taktiež na Sibíri. Posledné týždne sužovali nekonečné požiare celú Austráliu. Lesné požiare sú obvyklé v letných mesiacoch, ale posledné dva roky boli extrémne. Môžeme takéto výkyvy očakávať častejšie a už aj na iných miestach?
Áno, je to dosť pravdepodobné, že s tým ako sa bude otepľovať, budú aj také extrémne situácie ako rozsiahle lesné požiare stále častejšie. Minimálne v niektorých regiónoch sveta, kde ešte lesné ekosystémy nebolo doposiaľ významnejšie zasiahnuté. Práve austrálski klimatológovia ešte na konci 80. rokov minulého storočia upozorňovali na skutočnosť, že v teplejších a priemernej aj suchších podmienkach významne rastie riziko lesných požiarov.
Žiaľ, v priebehu niekoľkých posledných mesiacov a rokov sme boli naozaj svedkami dosť bezprecedentných situácií, kedy boli v dôsledku požiarov zaznamenané obrovské materiálne škody a aj vysoký počet ľudských obetí (napr. Kalifornia, Grécko či dokonca Austrália). Scenáre zmeny klímy neveštia v tomto zmysle nič dobré a jednotlivé regióny a štáty by sa mali pripraviť v rámci vlastných národných stratégií na to, že takéto udalosti sa môžu v budúcnosti objavovať častejšie.
Mestá budú musieť byť nadizajnované tak, aby zvládli nielen dlhé vlny letných horúčav, ale aj akútny nedostatok vody…
Podľa niektorých odborníkov veľké mračná spôsobené dymom v Austrálii dokázali vytvoriť tzv. vlastné počasie. Ako je to možné?
Áno, povedal by som, že toto je dosť typický prejav rozsiahlych celoplošných požiarov, kedy oheň zasiahne väčšie územie. V takýchto prípadoch sa pri zemskom povrchu vytvára „ohňom“ podmienená cirkulácia vzduchu, ktorá môže dokonca viesť aj k výskytu víchrice a niektorých ďalších fenoménov. Táto cirkulácia vo vyšších hladinách troposféry vytvára organizované výstupné pohyby vzduchu a tie môžu viesť až k tvorbe búrkových oblakov (sú to tzv. pyrrocumulonimby).
O čo ide?
Ide o istú obdobu klasickej letnej búrky, len v tomto prípade je oblak budovaný veľkým množstvom dymových častíc a aerosólov (samozrejme aj vodnej pary). Rýchly výstupný pohyb vzduchu je podmienený vysokými teplotami v prízemnej vrstve atmosféry, ktoré sú dosahované za prispenia požiarov. Z takýchto oblakov môže aj spŕchnuť, dážď ale obvykle nebýva veľmi intenzívny. Väčší dôsledok má potom na počasie aj dymový zákal, ktorý sa nad rozsiahle územia postupne rozširuje a môže viesť k výraznému zníženiu intenzity priameho slnečného žiarenia. To bezprostredne vedie najmä počas dňa k výraznému poklesu teploty vzduchu, najmä v oblastiach mimo dosahu priameho pôsobenia ohňa.
Čo okrem skleníkových efektov dopomáha hrozbe otepľovania a extrémnej zmene počasia?
Silnejúci skleníkový efekt zemskej atmosféry, generovaný zvyšujúcimi sa koncentráciami hlavných skleníkových plynov (predovšetkým oxid uhličitý, metán, oxid dusný a v pozitívnej spätnej väzbe aj vodná para), je tou skutočnou a reálnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy a globálneho otepľovania. Je to však len jedna časť celého a veľmi komplexného problému zmeny klímy. Tou ďalšou, nemenej významnou, sú existujúce, zväčša posilňujúce (pozitívne) spätné väzby v klimatickom systéme Zeme. Tie totiž iniciálne otepľovanie, spôsobené skleníkovými plynmi, môžu ďalej urýchľovať – a teda zosilňovať. Jednou z najznámejších pozitívnych spätných väzieb (tzv. feadbacks) je tá zo strany tzv. albeda.
Čo to presne znamená? Skúste to vysvetliť laikovi.
Keď sa napríklad v dôsledku teplejších podmienok v zime a skoro na jar rýchlejšie topí sneh a ľad na zemskom povrchu, biely povrch je rýchlejšie ako v minulosti striedaný tmavším povrchom buď oceánu, alebo pôdy. Čím tmavší je tento povrch a čím nižšie je albedo, tým výraznejšie sa nakoniec zemský povrch od priameho slnečného žiarenia ohrieva. To spôsobuje, že nakoniec je aj vzduch teplejší. Pokiaľ sa tento fenomén deje systematicky každý rok a je možné v ňom vidieť nejaký pozitívny trend, vedie to nakoniec k tomu, že oblasti postihnuté rýchlym úbytkom snehu a ľadu sa otepľujú rýchlejšie než oblasti, kde tento fenomén zatiaľ nie je pozorovaný.
To je, samozrejme, len jeden z príkladov pozitívnej spätnej väzby. V súčasnosti vieme o viac ako 40 takýchto väzbách a jednou z veľmi významných a silných je aj väzba zo strany uhlíkového cyklu a častejších lesných požiarov (čím častejšie horí, tým väčšie sú aj emisie oxidu uhličitého do zemskej atmosféry).
Aj keby sme zalesnili väčšiu časť obývateľného povrchu pevnín, nestačilo by to.
Okrem Austrálie majú dopad na zmenu klímy aj devastačné požiare v Amazónii. Uvedomujú si lídri, aký dopad to na zmenu počasia bude mať v globálnom spektre a možno aj pre Slovensko?
Ak myslíte lídrov na Slovensku, je naozaj ťažké priamo odpovedať na takto položenú otázku – niektorí si uvedomujú, poväčšine však nie. Niektoré politické subjekty, ktoré zatiaľ nie sú v slovenskom parlamente, majú ale celkom silný program, ktorý počíta aj s riešením problému klimatickej krízy (zmeny), a to je podľa mňa už trochu pozitívnejšia správa. Uvidíme, ako sa k celej veci postaví nová vláda.
Pokiaľ ide o globálnu situáciu, existuje celý rad krajín, ktoré v súčasnosti už veľmi intenzívne budujú svoje adaptačné stratégie na to, aby sa dokázali prispôsobiť novým klimatickým pomerom, a stratégie, ako čo najefektívnejšie prejsť napríklad z fosílnych palív a tradičných konvenčných zdrojov tepla a elektrickej energie (uhlia a zemný plyn) na obnoviteľné zdroje, ktoré majú v konečnom výsledku o dosť nižšie celkové emisie skleníkových plynov. Sú však aj také krajiny, ktoré tieto problémy zatiaľ odsúvajú do budúcnosti. To z pohľadu stratégie a tzv. princípu predbežnej opatrnosti nie je najlepšie riešenie.
Klíma sa v priebehu poslednej dekády výrazne zmenila. Je možné, aby proti výraznej zmene počasia dokázala bojovať aj krajina jednotlivo alebo len spoločným úsilím viacerých štátov, poprípade celého sveta?
Pokiaľ ide o to, aby sme zmenu klímy v budúcnosti dokázali zvrátiť, resp. stabilizovať globálnu teplotu na úrovni, ktorá nebude pre našu civilizáciu či pre prírodu nebezpečná z hľadiska negatívnych dopadov, v tomto prípade je skutočne až nevyhnutné, aby sa celý svet – a teda všetky krajiny spoločne – dokázal dohodnúť na jednotnom postupe, ako docieliť výrazné redukcie emisií skleníkových plynov. Toto bez globálnej dohody jednoducho nebude možné. Bolo by krajne neefektívne, ak by sme my na Slovensku robili všetko pre to, aby sme zmenu klímy odvrátili, a niektoré ďalšie krajiny, ako napr. Čína alebo India, nerobili v tomto ohľade takmer nič.
Atmosféra v tomto zmysle nepozná hranice. Tento problém je potrebné riešiť spoločne, inak to nebude mať žiadny pozitívny efekt. Na druhej strane je tiež pravda, že krajina, ktorá si stanoví ambicióznejšie plány a stratégie a bude robiť ďaleko viac ako ostatné bez toho, aby ju to ekonomicky položilo, môže ísť nakoniec veľmi dobrým príkladom, ako sa to dá robiť lepšie a efektívnejšie. Takýchto príkladov je už dnes pomerne dosť, či už v Európe, alebo inde na svete (Švédsko, Fínsko, Veľká Británia, Britská Columbia alebo napr. Bhután).
Pomáhajú svetoví lídri podľa vás efektívne bojovať proti zmene klímy?
Ako ktorí! Niektorí sú v tomto veľmi progresívni, iní tento problém zatiaľ dosť ignorujú, dokonca prispievajú k rozširovaniu nepravdivých a mätúcich informácií v spoločnosti. V tomto zmysle sa zatiaľ nedá povedať, že by politici na globálnej úrovni ťahali za jedno lano.
Slovensko je rôznorodou krajinou, ale taktiež začína mať problémy, že jar nastane aj dvakrát za rok a nemáme už ani žiadnu poriadnu zimu. Prečo?
Globálne otepľovanie a regionálna zmeny klímy má na Slovensku viaceré zaujímavé prejavy. Skutočne platí to, že dochádza k rýchlemu rastu teploty vo všetkých ročných obdobiach. Leto a zima sú asi najlepšími príkladmi a skutočne dochádza aj k tomu, že prechodné sezóny (jar, jeseň) začínajú byť menej nápadné a výrazné. Klimatické podmienky na Slovensku začínajú mať v niektorých rokoch veľmi nápadné rysy stredomorskej (subtropickej) klímy, kde v priebehu roka výrazne dominuje dlhé horúce a veľmi suché leto a relatívne krátka a vlhká zima. Ide o najpodstatnejší prejav toho, že sa klimaticky postupne posúvame do južnejších oblastí Európy. A s tým súvisia aj teplejšie a na sneh málo bohaté zimy.
Zmenu klímy je potrebné riešiť spoločne, inak to nebude mať žiadny pozitívny efekt.
Môže okrem iného situácii dopomáhať aj rozsiahle odlesňovanie?
Áno, regionálne dôsledky odlesňovania môžu spôsobiť, že klimatické podmienky budú aj v dôsledku globálneho otepľovania v niektorých (odlesnených) oblastiach extrémnejšie. Netreba zabúdať totiž na to, že lesy ako také neviažu len veľké množstvo uhlíka (vrátane pôdy). Svojím pôsobením a tým, ako dokážu v krajine efektívne pracovať s vodou, významne ovplyvňujú mikroklimatické podmienky…
V lese sa cítime lepšie ako na parkovisku alebo na suchom poli, pretože je tam nielen chladnejšie, ale je tam aj priaznivá vlhkosť vzduchu, čistejší vzduch. Lesy sú v klimatickom systéme mimoriadne dôležité aj z tohto dôvodu. Netreba však očakávať, že lesy nám pomôžu nejako zásadne riešiť problém vysokých emisií z priemyslu, dopravy a energetiky. Aj lesy majú svoje limity. Aj keby sme zalesnili väčšiu časť obývateľného povrchu pevnín, nestačilo by to.
Filozofia zelených miest postupne prichádza aj na Slovensko. V Trnave sa spustil projekt zelenej lávky a taktiež sa mesto snaží obnoviť a vytvoriť parky. Dá sa takto efektívne bojovať proti otepľovaniu aj napriek tomu, že väčšiu plochu stále tvorí betón?
Samozrejme, je to jedno z možných adaptačných riešení, ako extrémne denné teploty možno v priestore mesta zmierňovať (aj ich následky) prostredníctvom efektívne a rozumne rozmiestnenej vegetácie, ale nielen stromov a ostatných zelených prvkov. Mestá v budúcnosti musia byť doslova nadizajnované tak, aby zvládli nielen dlhé vlny letných horúčav, ale aj akútny nedostatok vody či prudké lejakovité dažde a lokálne povodne. Je to celý komplex problémov, ktoré mestá musia v najbližších rokoch až desaťročiach vyriešiť, aby spríjemnili svojim obyvateľom život v intraviláne. Je dobré a veľmi vítané, že niektoré väčšie slovenské mestá, ako napr. Bratislava, Trnava či Košice, sa na problém zmeny klímy pozerajú aj týmto spôsobom.
Aké ďalšie zmeny môžeme na Slovensku očakávať v priebehu nasledujúceho obdobia?
Vzhľadom na pokračujúce otepľovania sa na základe výstupov klimatických modelov očakáva, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal na Slovensku (a v strednej Európe) v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8-0,9 °C. Do roku 2050 o približne 2,0-2,5 °C a do roku 2100 o 3,5-4,0 °C. Očakáva sa významný rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu. V horizonte 2050 predpokladáme významný nárast počtu letných dní, tropických dní, no poklesne počet mrazových a ľadových dní. Najdôležitejší dôsledok z hľadiska teplotného komfortu je vzrast frekvencie, dĺžky a intenzity vĺn horúčav, ktoré môžu nastúpiť už v priebehu mája. Nebudú zriedkavé ani do polovice septembra.
Aké bude teda počasie?
Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére. Očakáva sa rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. Úhrny zrážok sa budú v priemere postupne mierne zvyšovať (v ročnom priemere). Vzhľadom na predpokladanú vyššiu teplotu vzduchu bude rásť aj výpar, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha, najmä v južných oblastiach Slovenska.
Prívalové a intenzívne dlhotrvajúce zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie (o približne 7-14 % na každý 1 °C oteplenia). V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok. Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch v zime sa prejavia na zmenách snehových pomerov. Tie sa predpokladajú jednak v znížení počtu dní so snehovou pokrývkou, a tiež v poklese priemernej výšky snehovej pokrývky. V súvislosti s rastom extrémnosti zrážok treba však počítať v zimnom období s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu.
