Šéfka Profesie: Nie vždy je potrebné robiť veci tak, ako nám prikazuje šablóna

Prečo sa oplatí doštudovať, čoho sa držať pri tvorbe životopisu a ako zaujať aj tam, kde hľadajú 25-ročného absolventa s 10-ročnou praxou? Odpovedá Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka najväčšieho slovenského job portálu Profesia.sk.

Aké pocity ste mali vy, keď ste boli čerstvou absolventkou?

Myslím si, že to boli také tie časté a známe pocity. Takmer každý absolvent, ktorý prichádza na trh práce, sa dostáva mimo svojej komfortnej zóny. Nachádza sa zrazu v inom prostredí, neverí si, lebo má strach z nových vecí. Je totiž otázne, ako to všetko zvládne, či zapadne do nového kolektívu v práci, či bude schopný udržať tempo. Moje pocity boli preto veľmi podobné.

Vyštudovali ste odbor matematika-informatika, ktorý je v súčasnosti stále žiadaný a dobre platený. Poznali ste vtedy vašu cenu na trhu práce?

V tom čase som mala strach a nevedela som si vypýtať primeraný plat. Musím však povedať, že výška mzdy pre mňa vtedy nebola prioritou číslo jeden. Považovala som za dôležité, aby som najprv ukázala, že viem pracovať.

Skúste porovnať, v čom bola situácia iná ako dnes.

Svojím spôsobom vnímam, že dnešní absolventi sú mierne vo výhode. Majú totiž viac informácií a vedia si zistiť, aká je ich hodnota na trhu práce. Zároveň musím dodať, že je vidieť rozdiel v sebavedomí – dnešní mladí ho majú rozhodne vyššie ako moja generácia v ich veku.

V akej oblasti sa to najviac odráža?

Obrovský rozdiel vidím napríklad v určovaní si pravidiel, ktoré súvisia s voľným časom. Pre absolventov je dnes prioritou možnosť pracovať z domu, dovolenka navyše a ďalšie firemné benefity. Moja generácia bola najmä pri príchode na trh práce opatrnejšia a ochotnejšia pracovať dlhšie a, samozrejme, najskôr pracovať na sebe. Bolo to pár rokov po revolúcii a nám sa vtedy otváral úplne nový a dynamický priestor.

Z posledných štatistík tiež vychádza, že výška najnižšej mzdy, za ktorú sú mladí ľudia ochotní pracovať, rastie.

Dnešní mileniáli rozmýšľajú úplne inak a majú aj väčšie očakávania v oblasti platobného ohodnotenia. Doteraz boli vo veľkej výhode, pretože situácia na trhu práce bola taká, že firmy sa im radšej prispôsobovali. Pri predstave, že nám teraz nezamestnanosť začne rásť, sa však môže stať, že aj firmy začnú viac diktovať podmienky.

Preto nie je nutné preceňovať sa. Potrebné je myslieť na to, aké dôležité je na sebe neustále pracovať. To, že niekto opúšťa školu neznamená, že už všetko vie, a teda, že končí s učením. Toto hovoríme ľuďom bez ohľadu na to, v akom sú veku. Naozaj vidím veľmi veľkú potrebu celoživotného vzdelávania.

Prečo sa firmy museli prispôsobovať a ako?

Naše analýzy jasne ukazujú, že požiadavky v ponukách práce išli najmä v posledných rokoch dole. Firmy sa ocitli v náročnej situácii, zohnať nových ľudí bolo pre nich ťažkou úlohou, a tak nároky na uchádzačov znižovali. Preto môžeme vidieť pokles podielu ponúk, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie alebo predošlú prax a skúsenosti na pracovnom mieste.

Vnímame tiež fakt, že zamestnávatelia sa aj pri type požiadaviek jemne menia. Uchádzači sú totiž zvyknutí na to, že vo svojich životopisoch uvádzajú predovšetkým tvrdé zručnosti. My však v ponukách vidíme, že sa zvyšuje dopyt po kvalitných mäkkých zručnostiach, ktoré sú, bohužiaľ, v našich končinách často podceňované.

V ponukách vidíme, že sa zvyšuje dopyt po kvalitných mäkkých zručnostiach.

Ktoré konkrétne?

Stále častejšie sa vyskytujú požiadavky na prezentačné zručnosti, analytické myslenie, komunikačné schopnosti a podobne. Jediné požiadavky na tvrdé zručnosti, pri ktorých nevidíme, že by klesali, sú práca s Office, vodičský preukaz a cudzie jazyky. V roku 2018 tvorili ponuky práce s dopytom po anglicky hovoriacich ľuďoch až 37 %.

Vráťme sa ešte k nezamestnanosti. Na Slovensku vraj klesá, potvrdzujú to aj vaše dáta?

Samozrejme. Naozaj môžeme konštatovať, že zamestnanosť sa zlepšuje všade. Platí to aj pre absolventov, aj pre regióny na východnom Slovensku. Bohužiaľ, nič netrvá večne, a preto sa trochu obávame, čo bude teraz. Mnoho firiem totiž očakáva recesiu.

Dokáže spoločnosť Profesia ovplyvňovať mieru nezamestnanosti?

Určite áno, preto predsa existujeme.

Ako?

V portfóliu spoločnosti Profesia nie je iba najväčší pracovný portál Profesia.sk. Máme aj web Platy.sk, na ktorom si uchádzači vedia zistiť, aká je priemerná mzda na konkrétnom mieste v danom regióne s rovnakým vzdelaním a praxou. Dá sa tiež povedať, že sa snažíme vytvárať akúsi kontrolu nad zamestnávateľmi a prostredníctvom ankety „Najzamestnávateľ” prichádzame každý rok s listom najzaujímavejších firiem z rôznych odvetví z pohľadu ľudí.

Určite je potrebné spomenúť aj obľúbený veľtrh práce Profesia days.

V tomto prípade sme možno trochu alergickí, keď niekto nazýva tento event veľtrhom práce, pretože my ho voláme skôr festival. Človek na ňom totiž nenájde iba stánky zamestnávateľov. Na každom podujatí motivujú známe a úspešné osobnosti svojím príbehom ľudí, aby sa nevzdávali, vyskúšali to a pokiaľ je to možné, podajú im aj pomocnú ruku. Tiež sa venujeme rôznym poučným témam, napríklad ako si správne vypýtať vyšší plat, koľko času venovať životopisu a motivačnému listu, ako sa správať na pohovore a podobne.

Priemerné platy v hrubom podľa dosiahnutého vzdelania (1.1.- 2.11. 2019)

Zdroj: platy.sk

Máte obrovský prehľad o trhu práce. Ľudia s akým vzdelaním majú teraz najväčšiu šancu uspieť?

Zaujímavosťou je, že najviac ponúk vyžaduje stredoškolské vzdelanie. V minulom roku vyžadovalo maturitu 38 % a stredoškolské vzdelanie bez maturity 24 % ponúk. Keď sa oproti tomu pozrieme na ponuky, ktoré vyžadovali vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, išlo iba o 8 % ponúk.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa pomerne často stretávame s tým, že vysokoškolskí absolventi reagujú na ponuky ako administratívny pracovník/čka, asistent/ka, ale aj recepčná/ý. Ide o ponuky, ktoré ani nevyžadujú univerzitné vzdelanie. Pravdou však je, že tu väčšinou máme až príliš veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Zároveň je nutné povedať, že keď takíto uchádzači reagujú na ponuky práce, ktoré nevyžadujú vysokú školu, často „berú“ prácu ľuďom so strednou školou.

Platí rovnica, že čím má človek vyššie vzdelanie, tým bude viac zarábať?

Na Slovensku skutočne platí, že rozdiely medzi jednotlivými stupňami vzdelania sú pomerne veľké. Vidíme to najmä pri zamestnancoch s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Aj to je jeden z dôvodov, prečo pozorujeme veľkú ochotu maturantov ísť radšej ďalej študovať.

Na čo okrem vzdelania pozerajú zamestnávatelia v životopise čerstvého absolventa?

Čo sa týka skúseností, odporúčame do životopisu zadať všetko, čo je zaujímavé. Životopis je dobré považovať za akýsi reklamný dokument, ktorý má uchádzača čo najlepšie predať. Preto, ak absolvent napríklad nemá nejako obzvlášť zaujímavé pracovné skúsenosti, nevadí, môže spomenúť aj dobrovoľníctvo, zaujímavé projekty, Erasmus, Work&Travel či iné jazykové pobyty a podobne.

Samozrejme, najlepšie je praxovať už popri škole. Niektoré odbory sú však náročné a študentom sa o práci popri škole ani nesníva. Čo by ste im odporučili?

V takomto prípade sa naozaj netreba báť napísať do životopisu aj veci, na ktorých musel človek pracovať počas školy. Môže ísť o zaujímavé školské projekty, vďaka ktorým vie absolvent ukázať tiež istý druh skúseností a znalostí.

Poznáme tiež prípady, keď ľudia do životopisu zadávajú aj témy svojich bakalárskych či diplomových prác. V tomto prípade musíme myslieť na to, že nie vždy je potrebné robiť veci tak, ako nám prikazuje istá šablóna. Životopis si vedia ľudia prispôsobiť aj podľa seba. Dôležité je vždy myslieť na to, aby prostredníctvom neho dokázali čo najlepšie opísať svoje plusy.

Aká je najdôležitejšia rada pre čerstvých absolventov pri hľadaní práce?

Prízvukujem, aby sa nezabúdali učiť. Tak, ako sa niektorí podceňujú, sa dnes rovnako niektorí jedinci zase príliš preceňujú. Treba myslieť na to, že ani jedno, ani druhé nie je dobré.

Stále sa hovorí o odlive mozgov, keď absolventi odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. Myslíte, že má zmysel zostať na Slovensku?

Keby to nemalo zmysel, nerobila by som túto prácu. Nie je však vždy na škodu, keď nám odchádzajú ľudia. V niektorých prípadoch sa totiž môže stať, že naberú skúsenosti zo zahraničia a keď sa vrátia, prinesú nové spôsoby premýšľania, ktoré nám môžu pomôcť pohnúť sa opäť ďalej. Bohužiaľ, pomerne často sa stretávame s tým, že keď ľudia odchádzajú študovať do krajín mimo Slovenska, tak tam potom už aj zostávajú.

Čítajú nás hlavne študenti médií, marketingu, verejnej správy a prírodných vied. Aká je aktuálna žiadanosť týchto odborov?

Nebudeme si klamať, pri niektorých zo spomínaných odborov sa pomerne často stretávame s tým, že sa absolventi hlásia na úplne iné pozície, aké vyštudovali. Zároveň však môžeme povedať, že najmä čo sa marketingu a médií týka, ide o pozície, o ktoré je z pohľadu uchádzačov zase pre zmenu najväčší záujem.

To znamená, že konkurencia je pomerne veľká. Stále však platí, že ak človek na sebe pracuje, nestratí sa. Ja verím, že aspoň jedna z rád, ktoré som spomenula, dokáže niekomu pomôcť. Rada by som ešte dodala, že všetkým absolventom držím palce a verím, že aj naša práca im dokáže zjednodušiť vstup na trh práce.

Ivana Molnárová (48)
Patrí medzi najvýznamnejšie ženy slovenského biznisu. Po získaní titulu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracovala v rodinnej firme Anyhel v Humennom. V roku 2000 začala pracovať ako obchodná a marketingová riaditeľka spoločnosti Profesia, od roku 2010 je jej výkonnou riaditeľkou. Je vydatá, má dve deti a jej obrovským koníčkom je beh.