Môžete nám v skratke povedať, čo zahŕňa vaša práca?
Je to ťažké, ale v podstate ide o výskum súčasného jazyka. Zaujíma ma všetko, čo sa týka používania jazyka a do veľkej miery pozeráme v Ústave na to, aká je jazyková prax, vysvetľujeme veci, ktoré dosiaľ nie sú vysvetlené alebo veci, ktoré zaujímajú používateľov jazyka. Okrem toho som výkonná redaktorka časopisu Kultúra slova a mám aj popularizačné povinnosti, ako odpovedanie na otázky poslucháčom rozhlasu alebo prednášky ako je táto.
A čo vaša spolupráca s profesionálmi?
Kedysi bola taká tradícia, že som v televíziách, najmä v Slovenskej televízii, robila školenia pre moderátorov. Vypočula som si ich moderátorský prejav, analyzovala ho a na základe ich textov som vyrobila cvičenia, ktoré som im následne dala vypracovať. A to z toho dôvodu, že na vlastných chybách sa človek rýchlejšie poučí, moderátorov nevynímajúc.
Venujete sa aj písaniu kníh, no drvivá väčšina z nich je určená deťom. Prečo?
Možno to bude úplne prozaické, ale detské knihy majú väčšinou malý rozsah a mne sa nechce prekladať povedzme dvestostranové knihy (smiech). Keď dostanem nápad, tak píšem veľmi rýchlo a baví ma to. Je to istý druh relaxu.
Myslíte si, že jazyková kultúra upadá?
Ja si nemyslím, že upadá. Je to jednoducho iné ako to bolo pred 50 rokmi, ale chyby sa robili vždy. Väčšina moderátorov sú naozaj profesionáli, ktorí si dávajú záležať na tom, aký je ich prejav. No všade sa nájdu čierne ovce, a to potom vrhá zlé svetlo na danú profesiu. Navyše Slováci sú veľmi kritickí, čo sa slovenčiny týka a očakávajú, že moderátori budú perfektne ovládať nástroj svojho remesla – teda jazyk.
Takže aj výučba na školách sa vám zdá rovnaká?
To si naopak, nemyslím. Keď niekedy vidím, aký vzťah k slovenčine majú študenti na vysokých školách, tak mi je to aj trocha ľúto. Podľa môjho názoru sú zbytočne zaťažovaní rôznymi testami, ktoré sú odrádzajúce a demotivujúce. Nedávno boli u mňa v Ústave deviataci, ktorí v živote nevideli Pravidlá slovenského pravopisu. Takže viac by sa mali učiť tomu praktickému používaniu jazyka.
Narážate aj na maturity?
Priznám sa, keď som si čítala maturitné testy, tak som sa zamýšľala, že čo tým chcel básnik povedať. Lebo pýtať sa maturanta či rozumie prečítanému textu, sa mi zdá trošku prehnané. Podľa mňa každý, kto vie čítať, textu rozumie. Ak je ale ten text napísaný tak, že sa mu rozumieť nedá, to je už iná záležitosť. Je to možno trochu nekolegiálne, ale tí, ktorí tie testy robia, by sa nás mohli občas spýtať, pretože potom nám do Ústavu telefonujú učitelia, ktorí to nevedia vyriešiť. Takže testy by mali byť rozhodne písané jednoznačne, bez chytákov na logické myslenie.
Profil
SIBYLA MISLOVIČOVÁ je vedecká tajomníčka a odborná pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Narodila sa 30.6.1958 v Bratislave. Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracuje v oblasti výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, sociolingvistiky a kultúry jazyka.
Dominika Cifrová
