Od polovice marca sa kvôli koronavírusu nachádzame v mimoriadnej situácii. S pandémiou sa musia vysporiadať aj médiá. V súčasnosti sa im darí lámať rekordy v sledovanosti a prinášať nové relácie. Ako však reagujú na straty spojené s inzerciou?
Dnes, keď je v hre zdravie a život celej populácie, si množstvo ľudí začína uvedomovať, akú nezastupiteľnú úlohu majú objektívne médiá v spoločnosti. Jakub Goda z Denníka N nedávno vo svojom článku analyzoval, k akým zdrojom informácií sa ľudia v tejto kríze obracajú. Podľa jeho analýzy, väčšina populácie sa v ťažkých časoch obracia na seriózne a dôveryhodné správy. Žiaľ, menej uspokojivé je to, že nové konšpiračné teórie a hoaxy o čipovaní šíria aj niektorí poslanci z NR SR.
Návštevnosť médií rastie, príjmy klesajú
Marcové merania spoločnosti Median SK v rámci projektu aDmeter ukazujú, že médiám rastie návštevnosť každým týždňom o desatiny percent. Konzumácia elektronických médií dosahuje rekordy, za čo môže aj tzv. multiscreening – sledovanie viacerých obrazoviek naraz. Väčšinu času trávime doma, a preto nie je nič neobvyklé, ak pri pustenej televízii, sledujeme video na YouTube a popritom na smartfóne kontrolujeme, čo je nové na sociálnych sieťach. Napriek tomu, že počet návštevníkov webov stále stúpa, ich príjmy, pochádzajúce prevažne z inzercie, klesajú. Predaj tlačených novín tiež dopláca na situáciu okolo koronakrízy. Filmový priemysel má prísť o miliardy.
Denník N zverejnil porovnanie mesačnej návštevnosti desiatich najväčších spravodajských webov podľa IAB Monitoru. Marec tohto roku sa porovnával s minuloročným aprílom. Poradie prvých dvoch priečok zostalo rovnaké – vedú Aktuality.sk, za nimi je SME a na tretie miesto sa dostala Pravda. Prvé Aktuality.sk zaznamenali výrazný nárast v počte návštevníkov webu. Kríza v podobe výpadku inzercie, sa ich však dotýka rovnako. Prepúšťať síce neplánujú, avšak, všetkým zamestnancom klesne od apríla plat o 20%. Nadriadení tak plánujú ochrániť pracovné miesta ich zamestnancov.
SME odomyká nové články na hodinu
Príjmy denníka SME tvorí z veľkej časti predplatné od čitateľov, preto má množstvo článkov zamknutý obsah. Výstupy však poskytuje aj bezplatne. K takým patria videá na YouTube či obľúbené podcasty, ako sú Dobré ráno, Klik, Zoom či Rozhovory ZKH. Značná časť ich tvorby je venovaná aktuálnym udalostiam a problémom spojených s koronakrízou. Denník sa, rovnako ako iné médiá, obracia na svojich fanúšikov s tým, že podporu vo forme plateného obsahu potrebuje dnes viac ako kedykoľvek predtým. Na novú situáciu s úbytkom príjmov, či už z inzercie, alebo z abonentného predaja, reaguje zaujímavou stratégiou, ktorou sa inšpiroval v zahraničí. Na svojom webe sprístupňuje SME všetky články prvú hodinu úplne zadarmo, potrebná je len registrácia. Či ide o efektívny marketingový krok, zistíme s odstupom času.
Denník N s novou rubrikou
Najmenej zasiahne pokles inzercie zrejme Denník N, ktorý žije najmä z predplatného. V marci bol šiestym najčítanejším webom na Slovensku, čo sa odrazilo aj na zvýšení počtu predplatiteľov na zhruba 55-tisíc. Podľa šéfa webu Denníka N Tomáša Bella, nad prepúšťaním ani nepremýšľajú. Práve naopak, ich snahou je práve v tejto situácii prinášať čo najviac kvalitných a užitočných správ.
S novou iniciatívou prichádza N-ko na svojom webe. Na stránke uvádzajú: „Aj v čase kríz a pandémií sa dejú aj pozitívne veci, no v záplave negatívnych správ zanikajú. Preto sme vytvorili novú rubriku 100 slov pre radosť.“ Prispievateľmi sú rôzni ľudia. Zdôverujú sa so slovami, ktoré po prečítaní môžu spôsobiť jemné zdvihnutie kútikov.
Všetky tri spravodajské médiá informujú nepretržite online prostredníctvom tzv. minúty po minúte. V časovej následnosti je tak možné sledovať, čo sa deje naprieč krajinami po celom svete v súvislosti s koronakrízou. Tento formát sa najčastejšie využíva počas mimoriadnych udalostí, akými boli voľby alebo dôležité súdne konania. Keďže je súčasná situácia mimoriadne nepredvídateľná, je takmer nemožné venovať sa každej správe detailne a do hĺbky. „Minúta“ je preto efektívny a atraktívny nástroj, ako podať všetky informácie rýchlo a stručne.
Markíza reaguje promptne
Televízia Markíza reagovala zrejme najrýchlejšie spomedzi televíznej konkurencie, predbehla aj verejnoprávneho vysielateľa. Väčšinu večerného spravodajstva venuje práve téme pandémie a jej dôsledkom na rôzne aspekty života. Do svojho programu zaradila Koronavírus: Mimoriadnu reláciu s moderátormi Michalom Kovačičom, Zlaticou Švajdovou-Puškárovou či Gabrielou Kajtárovou, ktorá sa ako moderátorka osvedčila pred parlamentnými voľbami. Relácia v živom prenose tak nahradila vysielanie seriálu Horná Dolná či Susedov. Do Markízy prichádzajú diskutovať na túto tému viacerí odborníci – virológovia, ekonómovia, politici, zdravotníci alebo štatistickí experti.
V utorok 21. apríla niesla táto relácia názov Koronavírus na Slovensku: Ako ďalej?. Časť, kde diskutovali ľudia, ktorí majú osud Slovenska v rukách, si podľa portálu Stratégie pozrelo celkovo 473-tisíc divákov starších ako 12 rokov. V relácii sa prostredníctvom videohovoru spájajú aj s ľuďmi z ich domovov, prípadne ďalšími odborníkmi.
Situáciu v slovenských médiách nám sprostredkovali aj traja absolventi FMK v rámci diskusie Médiá v čase pandémie. Pýtali sme sa ich, čo sa zmenilo počas novej situácie v ich práci a ako sa prispôsobilo Rádio Vlna, denník SME či spravodajstvo RTVS. Odpovede môžete nájsť v priloženom zázname z diskusie.
https://www.facebook.com/AttelierSK/videos/231778044814355/
http://https://www.facebook.com/AttelierSK/videos/231778044814355/
RTVS spustilo nové relácie, rozhýbu seniorov a zabavia deti
Nové relácie pridáva do vysielania aj RTVS. Jedna má názov Encyklopédia prevencie. V desaťminútovom programe sa snaží pomôcť najmä rizikovej skupine seniorov zvládnuť krízu a posilniť svoje psychické a fyzické zdravie. Moderátorka Katarína Brychtová je cieľovej skupine určite veľmi blízka a známa aj z predchádzajúcich formátov. Motivačný a povzbudzujúci efekt posilňuje aj predvedenie cvičenia od olympijského víťaza Mateja Tótha s jeho otcom.
Na Dvojke pribudol vzdelávací program Školský klub: hodinka z triedy bez kriedy. Nejde však o klasické vyučovanie, ale skôr o zábavnú a tvorivú činnosť pre deti na prvom stupni základnej školy, pri ktorej sa môžu niečo naučiť.
Kvôli novej situácii zažívajú médiá a televízie problémy s natáčaním rôznych šou a relácií. Mnoho projektov jednoducho muselo prerušiť výrobu, alebo odložiť na neurčito. Písali sme o tom, že RTVS odložila anketu OTO a prerušila natáčanie Zem spieva. Markíza pozastavila natáčanie seriálu Oteckovia. Relácie televízie JOJ ako Inkognito či Sedem, sú po novom bez účasti komparzu.
Dezinformácie buď mlčia, alebo priveľmi kričia
Dôležité je tiež sledovať činnosť webov, ktoré spĺňajú všetky atribúty o pochybnom a nedôveryhodnom obsahu – označované za dezinformačné alebo konšpiračné. Ich zoznam, ktorý je tvorený a schvaľovaný radom odborníkov, je dostupný aj na webe konspiratori.sk. Pri téme pandémie sa spoliehajú na stratégiu spochybňovania vzdelaných a profesionálnych odborníkov, vedeckých poznatkov, prípadne medikov.
Tieto weby reagujú na koronavírus rozmanito. Kým niektoré dezinformačné weby prinášajú „nové odhalenia“ v podobe obrovského množstva zavádzajúcich informácií, ďalší zvolili úplne odlišný prístup. O víruse mlčia. Ťažko povedať, či si uvedomujú fatálne dôsledky predkladaných dezinformácií, alebo dôvodom je, že nedokážu konkurovať serióznym médiám, či už v čítanosti alebo informovaní o tých najvážnejších témach s najaktuálnejšími dátami.
A ako na hoaxy a dezinformácie reagujú politici? Nové zloženie vlády sľubuje akčný plán pre boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám. Plánuje tiež podporovať iniciatívy, ktoré proti takýmto správam bojujú. Kým sa však bude na Facebooku vyskytovať šírenie masovým zdieľaním, je nutné zaujať vlastný postoj pri každej príležitosti. Zatiaľ si zrejme treba zvyknúť na to, že akákoľvek nová udalosť príde, vždy tu bude tento typ správ, ktorý ešte aj pred oficiálnymi číslami, prichádza s inou, alternatívnou a šokujúcou „pravdou“.
Zdroj: omediach.com, hnonline.sk, dennikn.sk, rtvs.sk
