Lákajú vás pravidelné stretnutia s odborníkmi z praxe, workshopy či spoločné teambuildingy? O študentskom programe Nádvorie Kampus sme sa rozprávali s jeho účastníkom Martinom Turčinom.
Náš bývalý redaktor sa prihlásil do ročného študentského programu v Trnave. Kvôli pandémii koronavírusu ho musel s ostatnými účastníkmi predčasne opustiť. Atteliéru povedal, čo stihol zažiť predtým a ako hodnotí túto skúsenosť. Ako sám hovorí, dostať sa do Kampusu nie je však vôbec jednoduché.
Ako si sa dozvedel o možnosti prihlásiť sa do programu Nádvorie Kampus?
O programe som sa dozvedel, keď sme robili s kamarátmi projekt Túlavé labky. Oslovoval som miestne médiá, aby sme spropagovali náš projekt a natrafil som na článok o Kampuse. Ihneď ma táto ponuka zaujala, pretože som videl nadpis, že ubytovanie je zadarmo. Keď som sa však pozrel bližšie, zistil som, že je to jedinečná príležitosť a ponúkané veci boli fakt super. A nebolo to iba o ubytovaní.
Váhal si nad podaním prihlášky?
Nad podaním prihlášky som neváhal. Vedel som, že si ju tam pošlem a skúsim šťastie. Pri vypĺňaní samotnej prihlášky som dlho uvažoval, ktoré veci zo svojho skromného života ukážem a čím sa môžem pochváliť.
Ako prebiehal výberový proces do programu?
Výberový proces pozostáva z dvoch kôl. V prvom kole som si musel vyplniť naozaj podrobnú prihlášku, na základe ktorej komisia vyberala vhodných uchádzačov. Tí sa potom dostávajú do druhého kola – na ústne pohovory. Tam som sa stretol s vedúcimi celého projektu a pýtali sa ma na rôzne veci nielen z prihlášky, ale aj z môjho života. Potom som už čakal na vyhodnotenie.
Nakoniec si ťa vybrali, vieš prečo?
Prečo si vybrali práve mňa? Asi pre moju šikovnosť, ochotu pomáhať, chuť meniť veci k lepšiemu a asi aj na základe toho, ako som sa im páčil na pohovore. Myslím, že tam som zabodoval, ale to posúdiť neviem. Hovorím, ako to vidím ja.
Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať
Čo hovoríš na priestory Nádvoria?
Nádvorie je krásny priestor s peknou a kvalitnou architektúrou, za ktorou stojí aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Prostredie Nádvoria som vnímal ako študent v Trnave už predtým a veľmi sa mi páčilo. Aj krásne prostredie bolo jednou z motivácií, prečo som sa chcel do programu dostať.
A teraz k samotnému bývaniu, mal si izbu sám?
Nie, na izbách sme bývali po dvoch. Mal som príjemného spolubývajúceho a z predošlých rokov, ktoré som strávil na stredoškolskom internáte, som sa nebál ničoho. Bol som pripravený na hocikoho a hocičo.Bývanie v priestoroch Kampusu je fakt perfektné. Každá izba má vlastnú kúpeľňu. Kuchyňa a ostatné priestory Kampusu boli spoločné, a to je tiež výhoda. Práve kuchyňa spojená s obývačkou bola miestnosť, kde sme s ostatnými účastníkmi trávili veľa spoločných chvíľ.
Ako fungovalo spoločné bývanie v Kampuse?
Zo začiatku sme nemali žiadne spoločné pravidlá. Žili sme hocijako, bez pravidiel a každý si robil to, čo mu vyhovovalo. Postupom času, keď nebolo, kde klásť špinavý riad a prach sa víril aj pri miernom pohybe, sme pochopili, že takto to ďalej nepôjde. Museli sme si stanoviť pravidlá, napríklad na umývanie riadu alebo upratovanie spoločných priestorov. Spoločné bývanie bolo bez problémov. Ako tak spomínam, ani raz sme sa nejako extrémne nepohádali. V Kampuse z nás vznikol naozaj dobrý kolektív ľudí.
Aké ste mali medzi sebou vzťahy?
Z môjho pohľadu sme mali skvelé vzťahy. Aj na moje prekvapenie sme si rýchlo na seba zvykli a hneď sme sa spriatelili. Ja som nemal problém s nikým a myslím si, že ani ostatní nemali problém so mnou. Ak bol nejaký problém, vedeli sme si ho vydiskutovať a všetko bolo v poriadku.
Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner.
Spomeň si na prvý týždeň v Kampuse? Nemal si strach z niečoho nového a neznámeho?
Iba dve veci som v živote nemal – strach a peniaze. (smiech) Určite som sa nebál mojich nových spolubývajúcich, ani vedúcich programu, skrátka ničoho. Nie je sa čoho báť! Skôr som bol zvedavý a tešil som sa na to všetko, čo má počas roka čaká. Prvý týždeň bol z môjho pohľadu super. Všetci sme sa museli najskôr spoznať a veľmi tomu pomohli aktivity, ktoré nás čakali, či už predstavovanie Nádvoria, spoločná večera alebo aj obyčajné chvíle v Kampuse.
Čo bolo obsahom programu počas pracovného týždeň?
Počas každého týždňa sa program menil a nebol určený program na daný týždeň. Viac-menej bolo všetko otvorené a bolo na nás, ako program Kampusu využívame. Čo bolo povinné každý týždeň, boli večere v reštaurácii Akadémia. Vždy bol na večeri nejaký zaujímavý hosť, ktorý nám mal čo povedať nielen z profesijného, ale aj z osobnostného života. Pracovný týždeň sme inak trávili každý zahltený svojimi povinnosťami a školou. Okrem spomínaných večerí sme mali prvý semester tri workshopy, teambuilding a veľa aktivít, ktoré sa časovo upravovali tak, aby nám všetkým vyhovovali.
Spomínal si večere s hosťami. S kým ste sa na nich stretli?
Napríklad s pánom primátor Bročkom, s ľuďmi z Nádvoria, s majiteľom pánom Trnkom alebo s rôznymi umelcami. Všetci nám mali čo povedať a každý jeden hosť bol perfektný. Ja osobne som si z každej večere niečo odniesol. Každého hosťa som počúval so záujmom a veľmi veľa som sa počas týchto neformálnych večerí dozvedel a naučil. Hlavne do osobnostného života.
Mali ste program aj počas víkendov?
Počas víkendov to bolo taktiež na nás. Každú nedeľu sme mohli absolvovať spoločný brunch v kaviarni Thalmeiner. Okrem toho nebol žiadny povinný program. Určite je dobré, keď človek zostáva v programe aj počas víkendu a spoznáva nielen ľudí na Nádvorí, spolubývajúcich, ale aj samotné mesto, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.
Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo.
Mrzí ťa, že kvôli koronavírusu ste museli opustiť Kampus?
Áno. Toto ma mrzí asi najviac. Tešil som sa na celý rok v Kampuse a to, že tam teraz nemôžem byť, mi je skutočne ľúto. Taký je život. Vždy nemôžete mať všetko. Program Kampus pokračuje však aj za priestormi Nádvoria. Spoločne si s Kampusákmi volávame, workshopy absolvujeme online a sme radi, že sa vidíme aspoň cez internet. Za ten viac ako polrok som toho zažil skutočne veľa. Spoznal som skvelých ľudí a program mi dal do života skutočne dobrú lekciu.
Otázka na záver nemôže byť iná. Odporučil by si študentom prihlásiť sa?
Určite áno! Avšak, ako povedal môj spolubývajúci, program Kampus nie je pre tých, ktorí hľadajú ubytovanie zadarmo. Program je hlavne o aktívnosti, chuti meniť svoje okolie, snažiť sa byť lepší človek a v konečnom dôsledku aj o networkingu. Každému študentovi by som program odporučil. Do Kampusu nie je jednoduché dostať sa, a tak skôr odporúčam neustále na sebe makať a pracovať. Len pracovitosťou, skúsenosťami a šikovnosťou môže človek meniť svet okolo seba.
