Každý z nás túži po pocite slobody. Jednoducho byť, vyzerať či správať sa tak, ako to cíti. Pre niekoho každodenná realita, pre nás ženy často nedosiahnuteľná méta.
Zázrakov modernej doby je nespočetne veľa. Ako ľudstvo sme dokázali pristáť na Mesiaci, vyliečiť celú škálu chorôb či vytvoriť 3D tlač. Stále sa však držíme viery, že ženy sú menejcenné. Áno, žijeme v 21. storočí, a predsa máme problém s vyjadrením túžob a názorov bez opovrhnutia nad naším nežným pohlavím. Veď ženy nemajú byť priebojné, ale počúvať poslušne ako sivé myšky. Boj o rovnosť pohlaví je už veľmi dlho diskutovanou témou. Bohužiaľ, v živote ženy je sexizmus stále každodennou súčasťou.
Kríž si nesieme od detstva
Problém však nastáva už vo veľmi skorom veku každého z nás. Možno nevedomá výchova alebo len zaužívané frázy, ktoré sú zakotvené v spoločnosti už od nepamäti. „Nebuď ako dievča.“ Známa veta, ktorú zvykne societa vštepovať do hláv malých chlapcov, keď prejavia svoje emócie alebo im vybehne slza. Tvárme sa aj naďalej, že je úplne normálne zakoreňovať myšlienku, že byť ženou je slabosť a niečo, za čo sa treba hanbiť.
Výchova nie je jediným zasadeným semienkom s odrodou sexizmus. Keď sa deti prvýkrát stretnú v škole so sexuálnou edukáciou, „učia sa“ o sexuálnom a reprodukčnom zdraví v oddelených skupinkách podľa pohlavia. Téma menštruačného cyklu sa predsa týka len žien, nie?! Hlavne že sa na párhodinovej „výuke“ stihne spropagovať daná značka vložiek, antikoncepcie či kondómu. Reálnu debatu s mladými ľuďmi by sme ale hľadali len márne. Chichot a rozpačité pohľady medzi žiakmi sú len dôkazom toho, aké je tabu rozprávať o intimite, ktorá je bežnou súčasťou života.
Navyše, pri problematike rodových stereotypov sa zrazu polovica populácie tvári, že je slepá či hluchá. Veď keď sa ma to netýka, tak načo sa tomu budem venovať v školskej výchove alebo dokonca vo vzdelávaní dospelých. Nech si naivné dievčatká aj naďalej myslia, že milovanie je len o uspokojení opačného pohlavia. Nestačí, že ony samy často nevnímajú seba a svoju sexualitu ako rovnocennú chlapcom. Jednoducho naďalej predstierajme, že nevidíme, ako spoločnosť potláča a zamlčiava práva žien.
21. storočie a stále je tabu
Menzes, menštruácia, krámy. I v dnešnej modernej dobe už len pri vyslovení týchto slov nahlas padá tieň hanby. Dievčatá či ostrieľané ženy, v škole či v práci, v určitý čas v mesiaci sa plížia nepozorovane na toalety s vložkou/tampónom vo vrecku, topánke alebo rukáve. Nedajbože by ich niekto videl, začal si z nich uťahovať a neodpustil si sexistickú poznámku. Veď má svoje dni, preto je taká nepríjemná. Naozaj si ale muži myslia, že jediné, čo ženy trápi a spôsobuje zlú náladu, je menštruácia?
V roku 2017 britská značka Bodyform započala kampaň na odtabuizovanie menzesu tým, že ako prvá vo svojich reklamách zobrazuje reálne vyobrazenia menštruácie. Neuveriteľné, ale dovolili si taký výstrelok, že namiesto modrej tekutiny použili červenú. Dovtedy si zjavne všetci mysleli, že ženy majú kráľovskú krv. A to, že táto téma sa dotýka aj života muža, demonštrovali na chlapcovi, ktorý ide kúpiť do obchodu vložky svojej priateľke.
Menštruácia je prirodzená súčasť života, ale aj napriek tomu zostáva zrejme nedostatočne diskutovanou. Priemerná žena v živote krváca takmer 6 rokov. Aj vysokú školu by už doštudovala a ešte stále by rok krvácala. Dosť dlhé obdobie na to, aby sme sa za menštruáciu ako prirodzený biologický proces prestali hanbiť a začali o nej otvorene hovoriť.
Stále tie isté zraňujúce otázky
Spoločnosť sa vyžíva, keď si môže rypnúť a strkať nos do osobného života ženy. Fenomén v podobe uštipačných otázok, ktorým ženy musia čeliť, ich prenasleduje v ktorejkoľvek fáze životného obdobia. Si single, tak si priprav odpoveď na otázku, kedy a či už konečne niekoho máš. Už niekoho máš? Neteš sa, byť zadaná znamená, že už by si mala pomaly plánovať svadbu. Akonáhle je po svadbe, príde otázka na prvé dieťa, veď biologické hodiny už tikajú. Ak je prvé, budú sa pýtať na druhé, tretie.
A čo ak niektorá žena nechce dieťa? Jednoducho po ňom netúži. Byť chodiacim inkubátorom na pár mesiacov je síce pre ženu biologicky možné, no neznamená to, že sa ním aj musí stať. Funkcia ženy na tomto svete je jasne daná – rodiť a vychovávať deti. Ak sa niektorá náhodou rozhodne svoj život smerovať inam, automaticky je pokazená, zlá a sebecká.
Či už sú to environmentálne alebo morálne dôvody, je to veľmi vážne rozhodnutie, o ktorom musí rozmýšľať každý sám za seba. Nemôžeme niekoho nútiť alebo obviňovať za jeho vlastné presvedčenie. A dokonca sa ani vyjadrovať k tomu, či by dieťa mal, alebo nemal mať. Na splodení dieťaťa nie je vlastne nič ušľachtilé. Je to ale vzácne vtedy, keď máme úmysel a odhodlanie ho aj správne vychovať.
Si žena, tak musíš
Krása je vraj kvalita, ktorú ženy musia chcieť stelesňovať. Ostatné vlastnosti a schopnosti sú oproti telesnej kráse menej významné. Veď silní muži bojujú o krásne ženy.
Naša kultúra spája prirodzenú vec, akou je ochlpenie, so všetkým nepríťažlivým, s nedostatkom hygieny a starostlivosti o seba. Kedy sme stihli uveriť tomu, že všetko hodvábne hebučké je oveľa pôvabnejšie? Až do 20. storočia bolo úplne bežné, ak mala žena ochlpenie pod pazuchami aj na nohách. Jednoducho nemalo zmysel holiť sa kvôli nejakým estetickým dôvodom. No s meniacou sa módou sa z holenia stala akási kultúrna norma. Chcete si kúpiť krátke šortky či sukňu? Potom posolstvo, ktoré si k tomu vypočujete, je: choď a kúp si k tomu rovno aj žiletku.
Averzia voči chĺpkom na ženskom tele je skutočne nedávnym výdobytkom. Nikdy to nebolo tým, že by ochlpenie bolo zlé samo osebe. Strašiak v podobe ochlpenia vtĺkli do hláv jednotlivcov, ako inak, rôzne záludné kampane, ktoré spolu s módnymi trendmi diktujú ideál krásy.
Smútok pri pohľade na každodenné konfrontovanie ľudí len za to, že sa narodili v ženskom tele. Neopodstatnene je ešte aj v 21. storočí ženám diktované, ako sa majú správať či vyzerať. Každý z nás, muž či žena, máme právo sa rozhodovať o svojom živote a snažiť sa zariadiť si ho podľa svojich predstáv, nezávisle od názorov okolia, rodiny a od toho, či máme alebo nemáme chromozóm Y. Ženy a muži len spoločne dokážu pretrhnúť cieľovú pásku rovnocennosti a boja proti sexizmu.
