Monika Podolinská sa venuje práci s Rómami v neďalekej osade dediny Dlhá Lúka, kde pred šiestimi rokmi získala miesto učiteľky na základnej škole. “Rozhodnutie vymeniť predchádzajúcu plnoorganizovanú školu za neplnoorganizovanú nebolo jednoduché, ale rozhodlo niekoľko faktorov. Kým v predchádzajúcej škole, ktorá bola od miesta bydliska vzdialená viac ako 23 km, bolo menej rómskych žiakov, terajšia je v obci, kde žijem a všetci žiaci pochádzajú z neďalekej osady.” Prácu s Rómami do dnešného dňa neoľutovala ani raz. Podľa jej slov sú si všetky deti podobné – okaté, milé, živé, vďačné, hľadajúce lásku, úctu a porozumenie od nás. Práca s nimi nie je ľahká. “Cesta vedie cez vzájomné sa spoznávanie, získavanie dôvery, hľadanie kompromisov, možností spolupráce. Po čase som zistila, že mnoho problémov pramení práve zo strachu z nepoznaného. Teraz už viem, aké sú moje deti, moji žiaci. Dovolili mi spoznať ich svet a ja som im dovolila spoznať seba.” Možnosť spoznať bližšie život a súkromie Rómov ponúkla aj obyvateľom Dlhej Lúky či okolia a spolu so žiakmi sa rozhodli vytvoriť knihu o živote Rómov v Muránskej Dlhej Lúke. Nie je to pritom vôbec ich prvý knižný počin, ten sa im podaril už v roku 2012, keď vydali dielo Muránska Dlhá Lúka očami žiakov, v ktorej zmapovali život v dedine. “Uvedomovala som si, že druhá kniha bude oveľa náročnejšia, no verila som, že to zvládneme. Pomohli nám mnohí – pracovali sme v teréne v osade, varili sme s rodičmi tradičné rómske jedlá, pri vyhľadávaní informácií nám vyšli v ústrety na obecnom úrade a pod.”
Publikácia o Rómoch žiakov nadchla
Motivovať žiakov k práci môže byť celkom náročné. “Moji žiaci sú rovnakí ako iné deti – sú snaživí, šikovní, usilovní, disciplinovaní, ale niekedy „zaúraduje“ lenivosť a neposlušnosť. Vždy sme však našli spôsob, ako pracovať zodpovedne.” Aj pri práci s deťmi je dôležité vysvetliť dôvody a spôsoby, akými sa bude dielo tvoriť a rozdeliť úlohy. Žiakov najviac bavila práca v teréne, spracovávanie informácií na počítači, zaujala ich anketa, fotenie, varenie. “Vymysleli krátku básničku (aj keď najprv som ich musela presvedčiť, že to zvládnu) a možno práve sebadôvera bola ten najväčší problém, s ktorým sa bolo treba popasovať.” Podolinská chcela svojim žiakom dokázať, že sa im ľudia nebudú vysmievať za ich pôvod ani v Trnave, ani v Bratislave, ani nikde. Projekt „Žijeme medzi vami“ je súčasťou programu Nadácie Orange Školy pre budúcnosť. “Súčasťou projektu bola aj publicita, vedeli sme od začiatku, že našu knihu budeme musieť uverejniť aj na iných stránkach. Posielali sme ju na školy
v okolí a ďalšou formou prezentácie bolo zapojenie sa do súťaže Granátt. Žiaci sa ma vtedy s obavou pýtali či sa im nebudú smiať, že sú Cigáni.” Učiteľka im chcela dokázať opak, a tak sa prihlásili. No výhru nečakali a z prvého miesta sa tešili. Žiakov najviac bavila práca v teréne, spracovávanie informácií na počítači, zaujala ich anketa, fotenie, varenie.
Ocenenie odvahy v Smoleniciach
Cenu si prevzali na tradičnej marketingovej konferencii. “Trošku mi bolo ľúto, že žiaci už v škole neboli, keď som si našla správu v mailovej pošte, no hneď ráno som im to oznámila. Pocit, keď zistíte, že vaša práca má naozaj zmysel, je neopísateľný. Som nesmierne šťastná, že robím to, čo ma baví a že môžem zažiť s mojimi žiakmi vzácny pocit úspechu.” Okrem toho ich prijal aj minister školstva a v súčasnosti bojujú za kontajnerovú školu, ktorá by bola blízko osady a stala sa tak pre rómskych žiakov najlepším riešením. A nie len pre nich, ale aj pre rodičov, celodenný vzdelávací systém i popoludňajšie aktivity celej komunity. Napriek tomu je najväčšou prekážkou práve blízkosť osady. “Nesnažíme sa ich však presvedčiť len slovami, ale predovšetkým našou práca a jej výsledkami, ktoré by mohli zavážiť. Zatiaľ to nevzdávame,” dodáva Podolinská.
Pod vedením učiteľky Podolinskej pripravujú žiaci už tretiu publikáciu.
Ak by sa prvý plán nepodarilo zrealizovať, majú zálohu. “Našli sme aj druhý pozemok, ktorý nie je v tesnej blízkosti osady. Je hneď vedľa komunitného centra, ktoré je všestranne využívané od rána až do neskorého popoludnia a je aj blízko inžinierskych sietí, vody,
s možnosťou vytvorenia športovísk aj zeleninovej záhradky.” A žiaci samozrejme nezaháľajú a momentálne pracujú na tretej publikácii – Slovensko – rómskom šlabikári pre deti materských škôl, komunitných centier a nultých ročníkov. Rovnako majú rozpracovaný projekt, vďaka ktorému by deti z osady dostali šancu študovať na stredných školách. “Pracovný názov projektu je „Pošli ich ďalej“ a hlavnou myšlienkou je vytvorenie darcovského študijného fondu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. No viac neprezradím, lebo sa chceme zapojiť aj do nového ročníka Granátt 2014,” dodáva na záver.
Autor: Ľudmila Krkošková, Peter Šottník
Foto: Ivan Kopčáni, Katarína Acélová
Čo je Granátt?
Ocenenie Granátt sa udeľuje za spoločenskú zodpovednosť vzdelávacích inštitúcií a jeho poslaním je informovať, motivovať, podporiť a oceniť jedinečné aktivity vzdelávacích inštitúcií, ktorými šíria myšlienku spoločenskej zodpovednosti a zároveň im vyjadriť verejné uznanie. Vyhlasovateľom súťaže je Fakulta masmediálnej komunikácie a o ocenenie sa môžu uchádzať vzdelávacie inštitúcie, ktoré v predchádzajúcom roku realizovali projekt zameraný na niektorú z oblastí spoločenskej zodpovednosti: sociálnu, environmentálnu alebo ekonomickú. Každá vzdelávacia inštitúcia sa môže uchádzať o ocenenie len s jedným projektom, ktorý nesmie byť ocenený iným organizátorom a cena sa odovzdáva v mesiaci november na medzinárodnej vedeckej konferencii Marketing identity. Súťaží sa v dvoch kategóriách: v kategórii základné a stredné školy a v kategórii vysoké školy. O víťazovi rozhodne komisia vybraná dekanátom a hodnotiacimi kritériami projektov sú ciele a dosiahnuté výsledky, inovatívnosť, originalita, prínos, komunikácia, kontinuita a úroveň spracovania.