Fotograf reflektuje otázky časozbernej hodnoty nepotrebného materiálu (obrazu života, spoločnosti) a nahrádza ho intenzitou viery v nový obraz.
Fotografický koncept Jozefa Sedláka sa zaoberá odpadom (tzv. skúškami), ktorý vzniká v tmavej komore pri klasickom procese zväčšovania. Sú to fragmenty – prúžky fotografického papiera, niekedy odtrhnuté malé pásiky z väčšieho formátu zväčšovacieho barytového papiera, ktorými sa overuje správna expozícia pri zväčšovaní fotografií. Skúšky nie sú, resp. nemusia byť následne chemicky ustálené v ustaľovači.
Ešte vlhké (od vývojky alebo ustaľovača) sa odkladajú ako nepotrebný odpad. Obyčajne sa nechávajú na kraji vyvolávacej misky, kde sa podľa frekvencie laborovania fotografií vrstvia do náhodne zoskupených kompozícií. Oxidáciou, vplyvom vývojky, ustaľovača a svetla postupne vysychajú, lepia sa a menia svoju čitateľnosť, tonalitu, farebnosť a charakter obrazu.
Fotografický odpad povýšil na umelecký a filozofický koncept
Projekt Pocta tmavej komore (V karanténe obrazov) tak predstavuje fotografické asambláže, náhodne zoskupeného odpadu – skúšok. Časozber kompozícií – fotografických skúšok – vznikal spontánne pri príležitostnom zväčšovaní v rozpätí rokov 2000 – 2008. Analógový proces je synonymom stálosti obrazu, dlhovekosti fixácie obrazu na striebro–citlivom podklade. Projekt Pocta tmavej komore tento názor spochybňuje, narušuje fyzikálno–chemický proces „nedokonalosti – dokonalosti“ analógového obrazu, ktorý garantuje strieborný barytový papier.
Ide o špecifickú „hru“ na alternáciu tvorby – v klasickom duchu ready made – nájdeného fotografického odpadu, ktorý je povýšený na umelecký a filozofický koncept. Jednotlivé kompozície a skúšky sú digitalizované a postprodukčne upravené, čo metaforicky zastavuje proces chemického znehodnotenia. Vzniká technologický paradox – nestabilný digitálny obraz bez fyzikálno–chemickej fixácie analógového obrazu, ktorá je dejinným odkazom analógovej fotografie. Projekt kladie otázky súvisiace s „kultúrnosťou“ tejto cesty – symbolickej referencie vnímania digitálneho a analógového obrazu ich nestability a prelínania od symbolu k významu a opačne.
Digitálne fotografie analógových obrazov (skúšok) sú personalizovanými meta–obrazmi ako protiargument voči depersonalizácii (zabudnutím, rozpustením osobného), straty symbolického vzťahovania sa ku koreňom analógového záznamu sveta prostredníctvom média fotografie. Pocta tmavej komore reflektuje otázku časozbernej hodnoty tohoto nepotrebného materiálu (obrazu života, spoločnosti) a nahrádza ho intenzitou viery v nový obraz v zmysle Derridovej „gramatológie“, aspektu čiary ako ťahu, rysu, stope, kedy „každá (viditeľná analógová) čiara je stopou tej čiary neviditeľnej (digitálnej)“ – je analógom obrazu sveta.
Názov výstavy: Jozef Sedlák, Pocta tmavej komore (V karanténe obrazov), 2001 – 2008
Miesto a čas: Galéria Photon, Zieglergasse 34, 1070 Viedeň, 20. 4. – 5. 5. 2021
Kurátor výstavy: prof. Václav Macek
Plagát k výstave nájdete na tomto odkaze.
Note: It is possible to view the exhibition every day of the working hours of the gallery in accordance with the recommendations of The National Institute of Public Health. However, please make an appointment in advance if possible!
