na Slovensku, ktoré súvisia s oficiálnym vstupom oligarchov do vydavateľstiev, nenechali pokojnými ani nás v redakcii Atteliéru. Médiá sú predsa len zrkadlom spoločnosti a dozerajú na demokraciu. Preto sme sa rozhodli zmapovať domácu mediálnu realitu na väčšom počte strán, než býva zvykom. V rámci prípravy témy sme sa vybrali za mnohými veľkými novinárskymi menami, akými sú nepochybne Zuzka Petková či Marek Vagovič, ktorí nám objasnili fungovanie médií pred a po vstupe Penty. Oslovili sme aj hovorcu finančnej skupiny Martina Danka, aby nám priblížil zámery konania jej šéfa Haščáka. Ja som kvôli skupovaniu médií zašla na pivo s investigatívcom Tomom Nicholsonom. „Penta nie sú diabli,“ povedal a dodal, že Haščák a spol. sú ľudia, ktorí berú korupciu ako bežnú praktiku. Na tom, že Penta určite nekúpila tri vydavateľstvá kvôli horibilným ziskom, sa zhodla väčšina novinárov. Skupina figurujúca v spise Gorila chce jednoducho selektovať, čo sa v novinách bude písať. Na Slovensku však nie sú jediní. Jojku vlastní J&T, Ecopress zasa Babiš a Kmotrík si kraľuje v Ta3. Mnoho ľudí tak radšej dôveruje občianskym médiám, ktoré sú rovnako neobjektívne a neraz aj v rozpore so základnými myšlienkami demokracie či rovnoprávnosti.
Momentálne žijeme prelomové časy. Vstup Penty na mediálny trh, prítomnosť celej plejády “protisystémových” a konšpiračných médií priam volá po vzniku objektívneho a profesionálneho periodika. Na to však treba poriadny balík peňazí. A tu sa ukáže, či Slováci o nezávislé médium stoja a či si vôbec uvedomujú hodnotu kvalitnej informácie. Pevne verím, že áno. Médiá by predsa mali slúžiť a patriť ľuďom!
