Univerzitná Galéria Ľudovíta Hlaváča oslavuje desaťročnicu, študenti pripravili sériu výstav

Vernisáže budú v trnavskom divadle aj v galérii na Skladovej. Vystavené práce boli realizované v akademických rokoch 2011 – 2021.

Pri príležitosti 10. výročia fungovania Galérie Ľudovíta Hlaváča (GĽH) pedagógovia a študenti, združení okolo Ateliéru komunikácie v médiu fotografie, sprístupňujú pre verejnosť dve výstavy v Trnave. Projekty oboch výstav z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rekonštrukcia obrazových spomienok na Skladovej

Študenti, absolventi a pedagógovia v priestoroch Galérie Ľudovíta Hlaváča na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v utorok 14. septembra o 15.00 hod. otvoria výstavu s názvom Rekonštrukcia obrazových spomienok /gorila/nežná/prezidentské voľby/voľby/. Kurátorom je doc. MgA. Jozef Sedlák.

Fotografický archív študentských prác na FMK UCM v Trnave uchováva po desiatich rokoch koncepčnej práce s médiom fotografie bohatý archívny a obrazový materiál. írkou interpretácie vizuálne mapuje nielen viditeľnú realitu – verejný priestor, ale aj udalosti, príbehy ľudí či urbánny alebo environmentálny priestor. Dokumentárne fotografie študentov predmetu žurnalistická fotografia zaznamenávajú v časových intervaloch spoločensky známe udalosti protestov Gorila (január – marec 2012), prezidentské voľby (marec 2019), výročie Nežnej revolúcie (november 2019) a parlamentné voľby (február 2020).

Línia kritickej, grotesknej či vážnej interpretácie nemá zamlčovať predpoklady nového pohľadu, generačnej výmeny a skúseností.

Táto téma predstavovala pre študentov výzvu dostať sa do priestorov – verejných miestností samotného aktu volieb alebo na diskusné relácie kandidátov, resp. do centrál politických strán a zaznamenať atmosféru volieb. Zábery tak zachytávajú popri reprezentatívnosti (narušenosti) bilbordov, verejných priestranstvách, univerzitných diskusiách, mítingoch aj samotných politických kandidátov, ich ľudské reakcie, niekedy groteskné nechcené situácie.

Línia kritickej, grotesknej či vážnej interpretácie nemá teda zamlčovať predpoklady nového pohľadu, generačnej výmeny a skúseností. Naopak, školské cvičenia majú zviditeľniť premeny dokumentu, preskúmať ich platnosť tak z hľadiska možnosti individuality autora, ako aj teórie fotografie. Na druhej strane majú strážiť normatíva média fotografie, vyvarovať sa falošného znovunadobudnutia pravdy (fotografovanie je vždy hodnotenie o dôveryhodnosti obrazu), ktoré sa príliš odchyľuje od tradičného technologického stavu, čím sa fotografia sama deštruuje a stáva sa nepodstatnou paradigmou vizuálnej kultúry. 

Posledný sen sa presúva do mesta

Výstava s názvom Posledný sen o budúcnosti, ktorá bola doteraz prístupná v spomínanej univerzitnej GĽH, bude v ten istý deň, teda v utorok 14. septembra, reinštalovaná v priestoroch trnavského Divadla Jána Palárika. Pre epidemiologickú situáciu sa slávnostná vernisáž neuskutoční, o 16.00 hod. však bude výstava sprístupnená verejnosti formou komentovanej prehliadky. Kurátorkou výstavy je Mgr. art. Petra Cepková, ArtD.

Antropocén sa pomerne rýchlo stal jedným z hlavných naratívov našej doby. 

Posledný sen o budúcnosti reflektuje tému antropocénu. Moderné dejiny ľudstva píšu svoju neslávnu históriu najmä vďaka produkcii plastov, ktorá prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok. Neustále pritom dochádza k výraznému rastu populácie, industrializácie, urbanizácie a globalizácie. S istotou však môžeme tvrdiť, že antropocén je znepokojivým konceptom. 

Študenti mapovali a zaznamenávali konkrétny krajinný alebo mestský priestor v kombinácii s poetickou výpoveďou, poukazovali na našu spoločenskú klímu cez neviditeľné súvislosti vzťahujúce sa ku kultúrnym, geografickým a biologickým vrstvám, ako aj na časopriestorové charakteristiky miesta a jeho génia loci. Hybridizácia sa v ére postčlovečenstva a v aktuálnom vizuálnom fotografickom jazyku už nedotýka iba tvaroslovia ako takého, ale stále častejšie zasahuje aj do samotného média a jeho filozofie. Nevyníma pri tom ani premeny obsahové, štrukturálne, teda narábajúce s kontextmi tela, portrétu a dokonca aj konceptuálneho dokumentu. A antropocén sa pomerne rýchlo stal jedným z hlavných naratívov našej doby.