Pred pár rokmi spoločnosť nechápala švédsku environmentálnu aktivistku Gretu Thunberg. Dnes stojíme na rozhraní klimatickej krízy, ktorá je len v našich rukách.
Klimatická zmena je spoločenský problém, ktorý sa netýka len dvadsiateho prvého storočia. Jej pôvod vznikol už krátko po veľkej priemyselnej revolúcii v 18. storočí. V tom čase sa začalo so spaľovaním fosílnych palív pri priemyselnej výrobe a vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia meniť aj chemické zloženie atmosféry. Dôsledkom týchto činností je napríklad globálne otepľovanie.
Zmeny, ktoré dokážeme ovplyvniť len my
Nikto nemá nad klimatickou krízou väčšiu moc než spoločnosť. Stojíme na rozhraní zmien, ktoré dokážu ovplyvniť naše životy. Je len na nás, či v negatívnom alebo v pozitívnom zmysle. Sme posledná generácia, ktorá ich aj napriek obrovským ekonomickým nákladom dokáže usmerniť v náš prospech.
Nejde len o klimatickú zmenu, ale aj o spoločenskú, politickú a osobnú. Planéta síce vytrvá, no pokiaľ nič nespravíme, budúca generácia bude žiť v radikálne zmenenom svete. Milióny ľudí budú migrovať z dôvodu, že ich krajina už nebude naďalej obývaná. Úrodu budú decimovať výkyvy počasia a pobrežia budú ohrozovať záplavy, ktoré povedú k miznutiu ostrovov a krajín pod hladinou.
Aký dopad má klimatická kríza na Slovensko?
Na konci júna 2021 sa na Južnej Morave pár kilometrov od slovenských hraníc prehnalo tornádo. Išlo o supercerálnu búrku spojenú s krupobitím, ktorá ničila všetko čo stálo v jej ceste. Nešlo len o materiálne veci, ale aj o prírodu a ľudské životy.
Na Slovensku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je svetový priemer. Za posledných sto rokov u nás globálna teplota narástla o dva stupne Celzia. Toto otepľovanie vzniká z dôvodu, že nad pevninami severnej pologule priemysel produkuje enormné množstvo CO2 a hustota obyvateľstva je veľká.
Našej planéte hrozí štvorstupňové globálne oteplenie, ktoré by zvýšilo priemernú teplotu na Slovensku až o šesť stupňov Celzia. Toto oteplenie by spôsobilo, že namiesto štyroch ročných období by sme mali len dve. Išlo by o dlhé horúce leto a miernu zimu s dažďom. Klimatické pásmo by sa pomaly zmenilo na subtropické. Avšak s teplejšou klímou sa nebudeme vôbec cítiť ako na dovolenke. Podľa predpokladov budú ľudia kolabovať a úmrtia na enormné teplá budú pribúdať. Rizikovou skupinou budú najmä deti a seniori.
Na Slovensku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je svetový priemer.
Sneh ako matná spomienka
Kvalita pôdy sa tiež rapídne zhorší. Klesajúca vlhkosť v zemi spôsobí mineralizáciu organickej pôdy a prívalové dažde budú následkom jej erózie. Obdobia sucha môžu vzniknúť aj na územiach, kde je dnes dostatok podzemnej vody. Zdroje pitnej vody na južnom Slovensku klesnú až do sedemdesiat percent. Ovplyvní to najmä produkciu slovenských plodín a cenu potravín.
Listnaté stromy sa presunú do vyšších polôh, kým ihličnaté lesy postupne vymiznú. Počet silných a ničivých búrok sa zvýši o 50 %, čo spôsobí vyššiu intenzitu lokálnych povodní. Na našom území sa tiež môžu vyskytnúť tornáda. Sneh a lyžovanie sa stanú matnou spomienkou a budúca generácia ich bude poznať len z rozprávania, fotiek a videí. Zmena zimného obdobia ovplyvní najmä vodné zdroje, ktoré čerpajú zásobu z topenia snehovej pokrývky.
Skrytá nádej v medzinárodnej konferencii
V Glasgowe sa 31. októbra pod záštitou OSN uskutočnila dvojtýždňová klimatická konferencia COP26. Išlo o jednu z najdôležitejších konferencií tohto roka. Zúčastnilo sa jej viac ako 25-tisíc ľudí, od ktorých do veľkej miery závisí, ako bude vyzerať naša planéta v budúcnosti. Konferencia vznikla po vydaní Šiestej hodnotiacej správy. Vedci združení v Medzivládnom paneli OSN pre klimatickú zmenu v nej varovali pred zásadnými dosahmi klimatickej zmeny, pokiaľ svetoví lídri nepristúpia na razantné kroky už v nasledujúcich rokoch.
Cieľom konferencie bolo nájsť riešenia, ako do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty a zintenzívňujú extrémne poveternostné javy spojené so zmenou klímy. Pokiaľ sa nezačnú zásadne znižovať emisie, počas najbližších dvoch desaťročí môže nastať oteplenie o 1,5 stupňa. Konferenciu doplnil aj pochod, ktorý upozornil na potrebu riešenia klimatickej krízy. Demonštranti sa zhromaždili vo viacerých európskych mestách.
Krajiny zúčastnené summitu súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia k výrobe elektrickej energie. Taktiež sa zaviazali znížiť do roku 2030 úniky metánu do atmosféry o tridsať percent oproti roku 2020. Krajiny vrátane Británie, Indie alebo Turecka spoločne s firmami ako Ford a General Motors ohlásili, že chcú mať do roku 2040 na trhu s autami výhradné bezemisné vozidlá.
Najmä v Európe sa predpokladá zvýšená úmrtnosť v dôsledku horúčav a povodní.
Zánik globálnych ekosystémov
Správa upozorňuje, že planéta sa otepľuje najrýchlejšie minimálne za posledných dvetisíc rokov. Niektoré globálne prírodné ekosystémy zanikajú už teraz pri jednostupňovom oteplení. Ohrozenou skupinou sú najmä morské ekosystémy. Od prírodného prostredia v Arktíde je závislých množstvo živočíchov. Do roku 2050 hrozí, že druhy ako biely medveď alebo polárna líška môžu úplne vymrieť.
Niektoré ekosystémy sú závislé od dažďovej vody. Pokiaľ sa cyklus priebežného dotovania vody odstrihne, transformuje sa na niečo iné. Čím rýchlejšie bude dochádzať k otepľovaniu, tým je väčšia šanca, že o pár rokov bude veľká časť Amazónie len suchou savanou podobnou Afrike.
Migrácia ako dôsledok klimatickej zmeny
Pokiaľ už pred rokom 2050 presiahne rýchlosť otepľovania planéty jeden stupeň, môže sa stať, že v roku 2050 nastane oteplenie už o viac ako tri stupne. Pôjde o najväčšie oteplenie planéty za akékoľvek obdobie dejín ľudstva. Z tropických krajín na území Latinskej Ameriky, Afriky a Blízkeho východu sa stanú nestabilné regióny, čo bude viesť ku globálnej migrácii ľudí.
Svetová banka počíta s tým, že v priebehu roka 2050 môže migrovať až 1,5 miliardy ľudí. Už v súčasných podmienkach nie je na severnej pologuli dostatok miesta pre toľké masy. Najkatastrofickejším scenárom je konfrontácia chudobnejšieho a bohatšieho sveta, ktorá môže vyústiť až do vojnového konfliktu.
Krajiny zúčastnené summitu súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia k výrobe elektrickej energie.
Dokáže zmena klímy ovplyvniť ľudské zdravie?
Zmena klímy dokáže ovplyvniť verejné zdravie rôznymi spôsobmi. V roku 2000 zapríčinila približne 150-tisíc úmrtí. Nová štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie predpokladá, že do roku 2040 sa počet úmrtí z dôsledku zmeny klímy zvýši na 250-tisíc ročne. Najmä v Európe sa predpokladá zvýšená úmrtnosť v dôsledku horúčav a povodní.
Vysoké teploty najčastejšie trápia juhovýchodnú Európu a Stredozemie. V roku 2003 zapríčinili horúčavy približne až 70-tisíc úmrtí v dvanástich európskych krajinách. Zväčša šlo o seniorov, vzhľadom na to, že ich organizmus horšie zvláda tepelnú reguláciu. Extrémne horúco tiež súvisí so znečistením ovzdušia, ktoré môže viesť k dýchacím a kardiovaskulárnym problémom, najmä u detí a starších ľudí.
K ďalším zdravotným rizikám prispievajú aj lesné požiare. Môžu zapríčiniť straty na životoch a majetku, ale taktiež aj znečistenie ovzdušia tuhými časticami. Toto znečistenie vedie k rôznym chorobám, ktoré môžu vyvolať predčasnú smrť. Nepriaznivý vplyv môžu mať aj sezónne odchýlky, a to zvlášť na osoby trpiace alergiami.
