Juraj Dolniak patrí medzi zakladateľov HernáZóna.sk. Hernej žurnalistike sa venuje už niekoľko rokov. Po absolvovaní FMK sa stal vedúcim redaktorom portálu.
V súčasnosti pracujete ako vedúci redaktor pomerne mladého portálu HernáZóna.sk. Čo a kto stojí za jeho vznikom?
HernáZóna.sk je web o digitálnych hrách a elektronickom športe. Odštartoval minulý rok v júli a patrí do portfólia online vydavateľstva Ringier Axel Springer Media. Portál založili a vyprofilovali viacerí profesionáli v odbore, od šéfa obsahu po vedenie IT magazínu Živé.sk. Spolu s ďalším absolventom FMK, mojím kolegom a najbližším spolupracovníkom Lukášom Zacharom som pri zrode HernáZóna.sk stál aj ja.
V čom ste videli potrebu vzniku tohto nového portálu?
Médium vzniklo ako reakcia na čoraz populárnejší segment profesionálneho hrania videohier, ktorému paradoxne veľmi pomohla pandémia. Krátko po prvej vlne dostala myšlienka založiť čisto hernú webstránku reálne kontúry.
V tom čase som promoval na FMK a obzeral sa po práci na plný úväzok. Už vo veľkom predstihu som „klopal na dvere“ šéfredaktorovi Živé.sk, kde som predtým externe pracoval päť rokov, či by sa pre mňa nenašlo niečo na full-time s dôrazom na hry. Hneď po skončení školy som podpísal zmluvu a zaviazal sa projektu HernáZóna.sk, kde pracujem ako vedúci redaktor.
Mojou prácou je manažovať a vydávať obsah na webe, komunikovať s redakciou a inými oddeleniami vydavateľstva, editovať články, vyhľadávať aktuality či hľadať nové hry na recenzie.
Čo je obsahom portálu HernáZóna.sk?
Naším hlavným cieľom je informovať o e-športe a dávať do povedomia širokému publiku, že to už dávno nie je len zábavka pre pár ľudí. Ide o odvetvie, ktoré má milióny divákov a podporovateľov po celom svete a svojou popularitou výrazne šliape na päty konvenčným športom. Je čoraz lákavejšie pre investorov, keďže sa do e-športu vkladá čoraz viac financií. Na turnajoch v hrách ako Counter-Strike: Global Offensive alebo Dota 2 sa rozdávajú aj miliónové výhry.
Zároveň prinášame aktuality z bežného, „neprofesionálneho“ herného sveta, rozhovory s lokálnymi osobnosťami, recenzie noviniek a dávame si záležať, aby veľký priestor dostávala aj domáca scéna.
Všetko sa začalo v detstve, keď mama doniesla domov prvý počítač.
Predtým ako ste sa stali súčasťou HernáZóna.sk ste prispievali do Živé.sk. Čomu ste sa venovali tam?
Do Živé.sk som začal prispievať krátko po maturite. Reagoval som na ponuku práce na post redaktora vtedy rozvíjajúcej sa rubriky o hrách. Prešiel som si písaním aktualít, tematických článkov a recenzií. Postupne som sa dostal k editovaniu textov kolegov v hernej rubrike a napokon k jej vedeniu, čomu som neskôr venoval väčšinu času.
Mal som snahu písať aj o iných témach a prejsť z hier do ďalších oblastí, nakoniec som aj tak zostal portálu Živé.sk verný až do založenia nového média. Prepojenie Živé.sk a HernáZóna.sk je veľmi silné a oba portály medzi sebou na viacerých úrovniach výrazne spolupracujú. Už to nie je len o jednej rubrike, ale o celom webe, jeho rozvíjaní, profilovaní, manažovaní a plánovaní.
Považujete sa za aktívneho hráča?
Hry hrávam od školských čias, no vždy ma o nich bavilo zisťovať čosi navyše, nazerať za oponu vývoja. Aj keď si možno niekto pomyslí, že pracovať pre herný portál znamená celý deň sa hrať a dostávať za to zaplatené, prax je úplne odlišná.
Čo vás na hrách najviac baví?
Keď sa už k hraniu dostanem, najradšej mám príbehové tituly zamerané na jednotlivca. Baví ma rozpletať príbehy, spoznávať postavy, dostávať sa na miesta a do situácií, ktoré v realite nezažijem a odreagovať sa od každodenných starostí.
Za vrcholy hernej tvorby z poslednej doby považujem western Red Dead Redemption 2 a fantasy God of War z roku 2018, ktoré som si užil od prvej do poslednej sekundy. Srdcovkou však, napriek možno už kompletnému vyžmýkaniu značky do poslednej kvapky, pre mňa asi navždy zostane séria Assassin’s Creed.
Aké boli vaše začiatky s hraním?
Všetko sa začalo v detstve, keď mama doniesla domov prvý počítač. S bratom sme okamžite podľahli čaru videohier. Skúšali sme všetko, k čomu sme sa vedeli dostať. Hrali sme Age of Empires, Need for Speed, Princa z Perzie, Hitmana, GTA. Zástupcov ratingových organizácií teraz asi najskôr striaslo (smiech). Buď sme sa pri hraní striedali alebo som skončil v pozícii pozorovateľa. Taký „Twitch predtým, ako to bolo cool“ (smiech).
Hry som rozoberal aj s kamarátmi zo sídliska alebo so spolužiakmi v škole. Chodili sme k sebe domov pozrieť sa, čo kto práve hráva. Spomínam si na svojho suseda, ktorý celé sídlisko zavolal pozrieť sa na hru Enter the Matrix a jej neskutočný súbojový systém. Mal však podmienku, všetci sme museli byť osprchovaní, aby jeho mama nezistila, že u nich niekto bol (smiech).
Čo vás na hrách najviac fascinovalo?
Spočiatku som si najviac všímal určite grafiku. Čím realistickejšie vyzerala, tým viac si ma hra dokázala získať. Nezabudnem, ako sme raz mali počítač na prázdninách u starých rodičov a s radosťou sme im ukazovali Doom 3. Naše nadšenie z jeho grafiky nechápali, asi ich skôr znepokojovali tí pekelní démoni na obrazovke (smiech).
Ďalej to bol pocit z výhry a úspechov, vylúštenie nejakej hádanky či porazenie bossa a z toho plynúce zadosťučinenie. Dnes by som povedal, že ma na hrách fascinuje kultúra. S hrami mám jednoducho istým spôsobom spojenú veľkú časť života.
Hry hrávam od školských čias, no vždy ma o nich bavilo zisťovať čosi navyše, nazerať za oponu vývoja.
Hranie je jedna vec, ale prepojenie so žurnalistikou druhá. Ako vznikla túžba venovať sa hrám v tomto smere?
K hernej žurnalistike ma nepriamo priviedol brat. Kupoval časopisy ako GameStar alebo Level. Vždy som ich obdivoval a každé číslo som prelistoval hneď niekoľkokrát. Hoci som ako malý venoval viac pozornosti obrázkom, neskôr, na základnej škole som skúšal písať o hrách na rôznych internetových blogoch či amatérskych stránkach.
S bratom sme dokonca napísali vlastný herný časopis, ktorý je peknou spomienkou. Prečítať by som ho radšej nedal nikomu, pre zachovanie svojej dôstojnosti. (smiech).
Čo patrí v súčasnom hernom svete medzi najväčšie novinky?
Dalo by sa toho rozobrať veľa, keďže herný svet od svojho vzniku narástol do gigantických rozmerov a rieši naozaj množstvo tém a vízií. Samostatnou kapitolou je e-šport, ktorý rýchlo stúpa a oslovuje stále viac ľudí. Profesionálne hranie v sebe ukrýva veľký potenciál.
Poprední herní vývojári a nielen oni, začínajú skloňovať napríklad slovo metaverzum. Idea ocitnúť sa v simulácii ako z filmu Ready Player One znie lákavo, aj keď realita bude vyzerať pravdepodobne úplne inak. Pokusy s metaverzom sú tu už dlho, jeho prvky obsahuje napríklad platforma Second Life, ale aj obľúbený Fortnite, ktorý sa okrem iného stal miestom virtuálnych koncertov.
S akými výzvami tvorcovia bojujú?
Dnešné hry chcú dosiahnuť, aby sa hrávali a zarábali aj roky po vydaní, a preto sa neustále rozširujú o nový obsah. Známe značky sa menia na takzvané hry ako služby, pretože chcú kopírovať model populárnych titulov. Vďaka nemu generujú svojim majiteľom nemalé zisky.
Bude zaujímavé sledovať, či sa v budúcnosti v hrách uchytí virtuálna realita v zmysle náhlavných zariadení alebo od nej herné spoločnosti upustia. Osobne to celé vnímam ešte ako beh na dlhé trate a úprimne som sa zatiaľ nestretol s titulom, ktorý by ma presvedčil. Nateraz si vystačím s klasickými spôsobmi hrania hier.
S hrami mám istým spôsobom spojenú veľkú časť života.
Ste absolventom FMK. Ako si spomínate na svoje študentské časy?
Na FMK spomínam v dobrom. Nebol som výrazný študent, snažil som sa nepútať zbytočnú pozornosť a skôr som bol tichý pozorovateľ. Myslím, že som s ničím a s nikým nemal žiaden výraznejší problém. Ak bol ľudský a slušný prístup, dalo sa zvládnuť všetko.
S úsmevom budem spomínať aj na študentský život. Mirage s Relaxom a Monkey sú pre mňa legendami (smiech). Stretol som veľa úžasných ľudí, s mnohými som stále v úzkom v kontakte. Na škole som si dokonca našiel moju manželku. Dá sa povedať, že FMK mi dalo naozaj veľmi veľa, nielen čo sa vedomostí týka.
Ako vám štúdium na FMK pomohlo v súčasnej kariére?
Mnohé predmety ma priamo alebo aspoň čiastočne pripravili na moju terajšiu prácu. Za cenné rady z praxe vďačím pedagógom, ale aj hosťom z rôznych prednášok. Výška mi dala takisto množstvo základov, na ktorých som ďalej staval. Napríklad používanie Photoshopu, v ktorom som predtým vedel ledva otvoriť nový projekt. Po úvode zo školy som pokračoval vo vzdelávaní sa cez tutoriály. Dnes Photoshop využívam v práci na dennej báze.
Určite treba skúšať možnosti v médiách popri štúdiu a nespoliehať sa iba na to, že škola pripraví na všetko. Je potrebné učiť sa aj „v teréne“. Zisťovať a zvykať si, kde to ako chodí. FMK ale vie aj v tomto pomôcť a príležitostí na sebarealizáciu bolo za tie roky dosť.
