Divnými, ale aj s takými, ktorí sú veľmi milí.Vždy si poviem, že nikoho nebudem súdiť podľa obalu, no darmo. Niekedy to nezvládnem a myslím si svoje. Občas sa trafím. Sem tam, chvalabohu nie. A ďakujem aj za to, že práve pri Ňom som sa mýlila. Nemala som Ho rada. Ani trošku. Takže patrím do prípadu číslo dva, kedy to také očividné nie je. Ale postupne sa všetko zmenilo. Z človeka, ktorého som neobľubovala sa stala druhá polovica môjho JA. Niečo na tomto svete je fakt geniálne. Ten príbeh, že každý jeden z nás má niekde na svete svoju polovičku. Ktorú keď nájdeme sme kompletní. Šťastní. Vždy som vravela, že ja Ho stretnem niekde ďaleko. Veľmi ďaleko. Striktne som si za tým stála. Paradoxom je, že žije dva domy odo mňa. Ako sa hovorí človek mieni, Pán Boh mení. Nič si netreba plánovať. Jedna z mojich kamošiek tvrdila, že sa nevydá. Nikdy. A viete, čo nosí na prstenníku? Áno, zásnubný prsteň. Pre toto milujem dobré zvraty v živote. Je to perfektné.
