Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. Ženy, či už ako rehoľníčky, farárky alebo laičky, sú plnohodnotnou súčasťou v každej z nich.
Vďaka pápežovi Františkovi v uplynulom roku nastalo niekoľko zmien, ktoré upravili jej postavenie v cirkvi. Najvyššie postavenou ženou vo Vatikáne sa stala Raffaella Petriniová.
Zmenil sa tiež paragraf kanonického práva, ktorý upravuje službu lektora (číta Božie slovo na liturgickom zhromaždení, pozn. red) a akolytu akolyta pomáha diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, teda zväčša miništrant, pozn. red.) a rozšíril ju aj o ženy.
Štyri Slovenky z troch cirkví sa podelili o to, v čom spočíva pozícia ženy v kresťanstve.
Každá žena si vie nájsť v cirkvi to svoje
Prvou zo spomínaných štyroch žien je Michala Mrázová, manželka gréckokatolíckeho kňaza. Jej manžel pôsobí na eparchii (biskupstvo gréckokatolíckej cirkvi, pozn. red.) ako tajomník a hovorca.
Úlohu ženy v cirkvi vidí rovnako, ako úlohu každej inej ženy. „Mali by byť príkladom pre iných. Napríklad materstvom, rolou manželky. Empatiou voči blízkym, pomocou tým, ktorí ju potrebujú. Byť príkladom láskavosti.“
Neviem si predstaviť, že by bola žena v pozícii farárky.
Michala je sociálna pracovníčka. Na fare si otvorila si vlastné poradenstvo pre rodičov s deťmi, ktoré majú problémové správanie. V rámci svojho spoločenstva pracuje veľa s mamičkami na materskej dovolenke. „Táto služba sa teda spája s mojim povolaním, ale je to aj moja vášeň.“
Výrazný rozdiel medzi zapájaním mužov a žien nevidí. To, že na bohoslužbe čítajú muži a miništrujú chlapci vníma ako niečo zaužívané. Ženy majú jednoducho iné oblasti. Každá z manželiek kňazov má inú rolu. Niektoré vedú spevácke zbory, iné pomáhajú na stretnutiach s deťmi.
Byť manželkou kňaza je tiež povolanie
Podľa Michaly musí byť žena presvedčená o tom, že chce byť manželkou kňaza. Často ich prekladajú do rôznych farností, preto je takýto život spojený aj so sťahovaním. Pri plnení služby v cirkvi je náročné si budovať vlastnú kariéru. „U nás si neviem predstaviť, že by bola žena v pozícii farárky. Tým, že sme tradičnejšia cirkev, kňazi majú množstvo povinností.“
Manželka kňaza je tá, ktorá vytvára a udržuje teplo domova.
Väčšinou sa ženy uplatňujú ako učiteľky, zdravotné sestry, lekárky, sociálne pracovníčky. Manželka kňaza je podľa nej práve tá, ktorá vytvára a udržuje teplo domova. „Cítim sa byť takou oporou svojho manžela. Je dôležité, aby bol v rodine niekto stabilný. Po celom dni práce, keď príde manžel domov, má niekoho, kto ho čaká, ku komu sa môžu vrátiť, kto mu pomôže a posilní ho.“
Niekedy sú na to samé
Spoločenstvá kňazských rodín sú ešte na začiatku svojej cesty. „Keď som sa vydávala, myslela som si, že prídem do spoločenstva a tam ma zasvätia manželky, ktoré majú manželov kňazov už dlhšie. Predstavia mi ako to tam funguje.“
To sa však nestalo. Michala a jej rodina našli podobné spoločenstvo. Veľkou pomocou je možnosť rozprávať sa o problémoch, ktoré sú špecifické pre kňazské rodiny. „Je veľmi dobré zdieľať problémy s ľuďmi, ktorí vedia ako to je, ako to funguje a vedia, čo prežívame.“
Rímskokatolícka cirkev je v plnom zapájaní žien ešte len na ceste
Monika Golianová je rehoľná sestra z Inštitútu dcér Márie Pomocnice. V otázke mužov a žien v cirkvi hovorí o dvoch princípoch. Prvý je Petrovský, ten hierarchický. Existuje istá cirkevná hierarchia, niekto, kto nám slúži ako kňaz.
Druhý je Mariánsky. Mária, ktorá môže z úzadia sledovať a upozorniť. Nie je to konkurenčný princíp, ale doplňujúci. „Našou paradigmou je Mária, ktorá je prítomná. Vidí, uvažuje, čo treba urobiť a potom ide za Ježišom. Vzbudzuje dôveru v Ježiša. Príkladom ženy v cirkvi je biblicky príbeh svadby v Káne Galilejskej. Mária pôsobí, že je v úzadí, ale nakoniec sa stáva hlavnou postavou príbehu. Je vyobrazená ako tá, ktorá dáva veci do pohybu.“
Ženy ordinované nebudú
Tieto zmeny však neznamenajú to, že sa katolícka cirkev blíži k tomu, aby mohli byť ženy vysvätené za kňažky. V spoločnosti je však utváraný obraz, že štúdium samotnej teológie je určené predovšetkým pre budúcich kňazov. „Na fakulte ženy študujú, ale je potrebné, aby sa viac oceňovala ich prítomnosť,“ hovorí sestra Monika. Na jednej strane musia prejaviť záujem ony samé. Je však taktiež je potrebné, aby povzbudivé slová prišli aj od mužov. „Niekedy musí doslova zaznieť pozvanie. Veľa sa dá urobiť aj keď sa zmení mentalita mužov.“
V evanjelickej cirkvi sú vo farskej službe muži a ženy v približne rovnakom zastúpení.
V prípade formácie žien je samozrejmé, že prichádzajú do kontaktu s mužmi. Kňazmi sú iba muži, preto je to úplne bežné. Pri ich formácii si vystačia, takpovediac, sami. V tom vidí sestra Monika nebezpečenstvo. „Neuvedomia si aký dôležitý je ženský prvok a ich vzor. Je potrebné oceniť ženy ako psychologičky, pedagogičky, vychovávateľky, teologičky aj pri formácii kňazov a rehoľníkov.“
Prvá žena na pozícii generálnej dozorkyne
V roku 2021 bolo sedemdesiate výročie prvej ordinácie ženy, evanjelickej farárky na Slovensku. Bola to Darina Bancíková. Odvtedy urobila evanjelická cirkev veľký krok vpred v otázke ordinácie žien do služby farárok.
„Nebolo to vtedy samozrejmé a dokonca ani úplne prijaté. Niektorí jej spolužiaci sa odmietli dať ordinovať zároveň s ňou. Medzi nimi dokonca vládol názor, že poškvrní oltár, keď bude ordinovaná ona, ako žena,“ hovorí Renáta Vinczeová, ktorá je dištriktuálnou dozorkyňou a v súčasnosti vykonáva aj úlohu zastupujúcej generálnej dozorkyne. Touto funkciou je momentálne najvyššie postavenou ženou Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a prvou ženou v spomínanej pozícii.
Záujem o službu v cirkvi je zo strany žien a dievčat veľký
„V našej cirkvi sú v službe farárov a farárok muži a ženy v približne rovnakom zastúpení.“ Výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami Vinczeová nevníma, skôr to vidí ako istý spoločenský postoj, z ktorého sa cirkev nevyníma.
„Je to podobne ako v iných sférach spoločenského života, či samospráve. Čím je vyšší stupeň, tým je žien menej.“ Dôvod vidí predovšetkým v tom, že ženy majú rodiny, deti a z toho dôvodu sa do vysokých pozícií nehrnú v takom množstve. Veľký je v evanjelickej cirkvi aj záujem žien o štúdium teológie. Počet študentov a študentiek je väčšinou vyrovnaný.
Cirkev vnímam ako svoje zázemie. Viem, že niekam patrím.
„Na našej fakulte sa dá študovať osobitne teológia so zameraním na sociálnu prácu. Tu vidno, že väčšina sú ženy.“ Idú skôr do smeru učiteľského či sociálnej práce viac, ako napríklad do manažérstva.
Rozdiel je aj v ich prístupe k veciam, ako aj k ľuďom. Sú viac empatické, u niektorých sa prejavuje taký „mamičkovský“ prístup. „Všímam si to aj medzi farárkami. Vedia sa viac vcítiť do rodinných problémov a problémov s deťmi. Vedia poskytnúť iný pohľad. Z toho dôvodu si myslím, že je veľmi dobré, že sú aj vo farárskej službe.“
Ako prvá žena na poste dištriktuálnej dozorkyne sa určite zapíše do histórie evanjelickej cirkvi. „Aj na mojej pozícii si mnohí mysleli, že by to nemala robiť žena. Hovorili si, že tam by ženu nezvolili. Verím, že aj iné ženy to povzbudí a do budúcna možno budú aj ony nad niečím takým uvažovať. Určite môže aj žena zastávať takúto pozíciu.“
Cirkev ako priestor pre sebarealizáciu
Život laičky v cirkvi je rozdielny. Popri svojom bežnom živote si samé vyberú ako a do akej miery sa budú zapájať. Emília Deverová je dobrovoľníčka v Saleziánskom centre voľného času. V súčasnosti vedie dievčenský spevácky zbor.
Presne na to sú podľa mňa v spoločenstve laici. Aby svojich kňazov viedli.
„Cirkev vnímam ako svoje zázemie. Viem, že niekam patrím. Toto je pre mňa najhlavnejšia myšlienka. Nepociťujem, že by som niečo nemohla len na základe toho, že som žena. Práveže mám pocit, že v stredisku to je presne opačne.“ Má za to, že zapájanie chlapcov je prirodzené a dané aj vďaka Saleziánskemu poslaniu. „Dievčatá, práve preto, aby sa necítili mimo, majú viac možností zapájať sa.“
Žena ako vychovávateľka
Emília vníma svoju úlohu z pozície vychovávateľa. Pracuje ako učiteľka v materskej škole a túto funkciu prenáša aj do dobrovoľníckej činnosti. „Je veľmi dôležité naučiť sa s mladými správne rozprávať. Tak, aby to nenarušilo názory či hodnoty, ktoré si prinášajú z domu.“
„Aby sa spoločenstvo vyvíjalo, je potrebná ženská kreativita a spontánnosť. Žena príde s nápadom, kreatívnou myšlienkou a muži by mohli byť tí, ktorí sa tohto nápadu chytia a rozvinú ho.“ Koordináciu a spoluprácu medzi nimi považuje Emília ako veľmi dôležitú. V Saleziánskom spoločenstve, kde pôsobí pracujú kňazi a sestry spoločne.
„Týmto spôsobom sa učia počúvať, spolupracovať. Aj keď je to veľakrát náročné, pretože musí chcieť aj jedna aj druhá strana.“ Úlohou laikov je podľa nej viesť ich. Vedieť povedať aj veci, ktoré nie sú dobré. Úlohou kňazov a sestier je potom počúvať a minimálne sa zamyslieť. „Presne na to sú podľa mňa v spoločenstve laici. Aby svojich kňazov viedli. Inak by spoločenstvo stagnovalo a nevyvíjalo sa ďalej.“
