Nový Čas je posledný denník, ktorý sa bude vydávať

Prvú zoznamku si založil už vo svojich 16. rokoch. To je pre tínedžera dosť netypická aktivita. Ako si sa k tomu dostal?

Vždy som hľadal priestor na sebarealizáciu a internet bol jednou z možností spoznať niečo nové. Keď som sa dostal na internet, nenašiel som tam takmer nič. Väčšinou tam boli iba firemné webstránky a pár médií. Povedal som si, že by bolo fajn pokecať si s niekým. Nenašiel som nič v slovenčine, čo by spĺňalo úlohu nadviazať kontakt, a tak vznikla zoznamka. Technicky to fungovalo tak, že mi denne chodili maily, ktoré som nahodil do html kódu a raz za deň vypublikoval. Neskôr sa stal systém ešte sofistikovanejší a maily chodili naformátované. Keď mi žiadostí chodilo naozaj veľa, naučil som sa v roku 1999 programovať.

Potom prišiel Pokec.

To bol ďalší stupeň, lebo zoznamka bola pomalá. Mal som pocit, že zo zoznamky sa dá urobiť niečo lepšie. A práve Pokec bol vyšší level. Keď som ho založil, zistil som, že chatovanie je iba základ. Pridal som zobrazovanie priateľov, profily či vyhľadávanie a postupne sa to nazbieralo. Všetko vzniklo z prirodzenej potreby mňa ako používateľa. Spočiatku veľa nápadov fungovalo na základe potreby niečo vyriešiť. Nasadil som novú funkciu, a keď som videl, že nefunguje, tak som to stiahol. Celé to trvalo asi tak 15 minút.

Ako reagovali ľudia na zmeny funkcií na Pokeci?

Každú zmenu berie vždy veľká časť ľudí negatívne, lebo je to zmena niečoho fungujúceho. Keď vám vypília strom či postavia stĺp, tak to jednoducho nevnímate pozitívne. Tak isto je to aj na internete. Záleží, či si na zmeny po čase zvyknete. Pri každej zmene sme pozorovali prvé reakcie, ktoré boli negatívne. Ďalej sme sledovali správanie užívateľov a ak sa zmena neujala, zrušili sme ju. Napríklad kedysi sme chceli, aby si ľudia viac vypĺňali profily, tak sme ich posielali hneď do sekcie editácie profilu. Za pol dňa sa však stratila polovica používateľov, ktorá nešla chatovať. Inováciu sme zrušili, lebo polovica ľudí sa nevedela vrátiť do miestnosti. Na druhý deň sme tiež videli, že profily neboli viac vyplnené. Zrušiť zaužívané chodníčky a naučiť sa nové veci je pre používateľov internetových služieb veľký problém.

Keď som bola tínedžer, tak boli na Pokeci všetci moji kamaráti. Aká je súčasná vzorka ľudí?

Populácia skôr starne, ale je rôznorodá. Je ekvivalentná internetu. Online bol vždy doménou mladých. V začiatkoch bol Pokec doménou mladých a Pokec s nimi starol. Dnes tvoria hlavnú cieľovú skupinu užívatelia od 25 – 35 rokov a odtiaľ vek ide smerom nadol. Cieľovou skupinou sú ľudia v produktívnom veku. Veľa z nich si hľadá vzťah alebo udržujú priateľstvá z Pokecu. Poprípade ide o ľudí, ktorí sa už stihli rozviesť a hľadajú známosti. Pokec nie je iba zoznamovacia platforma, ale aj komunikačná a slúži aj na trávenie voľného času.

V roku 2004 vznikol facebook. Na Slovensku sa vo veľkom rozšíril okolo rokov 2008 – 2009. Zažil vtedy Pokec masový odlev užívateľov?

Na vrchole sme mali asi 500 000 užívateľov. S príchodom facebooku sme v priebehu piatich rokov klesli asi o 20%. To v princípe nie je zlé. V Čechách existovala podobná služba, ktorá za rok spadla o 90%. Pokec kedysi slúžil na všetko. My sme slúžili napríklad na komunikáciu ľudí v triede. Keď prišiel facebook, tak si išli ľudia napĺňať časť potrieb inde. Na počte ľudí sa nám to radikálne neprejavilo, ale na strávenom čase v službe áno.

Akými opatreniami ste bojovali proti odlevu ľudí na facebook?

Keď prichádza na trh nová služba, treba na to reagovať, ale netreba sa báť. Pokec sme chceli priblížiť čo najviac facebooku. Urobili sme redizajn, ľuďom sme povedali, že aj u nás si naplnia podobné potreby ako na facebooku. Chceli sme, aby si aj u nás ľudia zverejnili mená. Vtedy sme urýchlili presun ľudí na facebook. Výhodou Pokecu však bolo, je a bude, že sa tam nikto nemusí identifikovať, lebo chce zostať anonymný. Časom sme to pochopili a vrátili sme sa do starých koľají anonymity a ohlásili návrat k základom. Na Pokeci nie je dôležitý počet tlačítok, ale počet ľudí. Ak sú ľudia a majú s kým komunikovať a vymieňať si fotky, tak to funguje.

Možno vás pokladať za priekopníkov v spoplatňovaní internetových služieb na Slovensku?

Spoplatnenie bola pre nás nevyhnutnosť. Vtedy nebolo veľa peňazí, z ktorých sa dala financovať prevádzka služby, a tým pádom existovali dve možnosti. Nájsť niekoho, kto to celé zaplatí alebo obmedziť dopyt po niektorých službách. Napríklad archív RP. A z peňazí, ktoré sme zozbierali touto cestou, sme zaplatili servery. Platby od užívateľov nám pomohli vybudovať celú firmu. Samozrejme, ľudia spočiatku reagovali negatívne, ale po čase sa s tým stotožnili. Pokec má dnes také isté množstvo platiacich užívateľov ako mal v najväčšom peeku. Lojálni užívatelia nám zostali a platia, pričom z ich peňazí financujeme službu. Verím v spoplatnený obsah. Základ je spoplatniť niečo exkluzívne, čo vám nikto nedá. Nikto vám nedá archív RP z Pokecu.

Pred časom unikli za pomoci hackerov fotky zahraničných celebrít. Stalo sa, že z Pokecu unikli fotky zo zamknutých albumov?

V minulosti áno. Každá internetová firma čelí podobným nepravidelným udalostiam a stalo sa to aj nám. Ťažko je však zažalovať niečo, za čo neplatíte. Pre nás bolo väčším problémom než žaloba to, že sme sklamali dôveru používateľov. Časť z nich prestala naše služby používať a tiež sme prišli o veľkú časť reputácie. Poučili sme sa a chyby sme sa snažili opraviť. Keď robíte veľkú službu, tak sa omyly občas dejú, ale snažíme sa im predchádzať.

Ako funguje bezpečnosť na Pokeci zameraná proti zločincom, pedofilom či neželaným používateľom?

Je to to isté ako na ulici. Myslím si, že dospelí aj deti sú edukovaní natoľko, že neuveria všetkému, čo sa tam píše a vedia si na to dávať pozor. Pokec používa obrovská masa ľudí a nemôžete jej dôverovať ako celku. Ani na ulici nedôverujete všetkým. Na Pokeci je iba premietnutá populácia. Tak isto je tam mnoho múdrych a skvelých ľudí, s ktorými by ste sa v normálnom živote asi ani nestretli. Dnes je Pokec určite lepším miestom, ako bol pred štyrmi rokmi. Posledné dva roky sme venovali veľmi veľa energie do vývinu algoritmu zameraného na modely správania ľudí, ktorých naozaj nechceme. Ak osoba spĺňa rizikové faktory, môže si mazať cookies a robiť hocičo, ale my ho vieme identifikovať. Nie je to iba o IP adrese, je to súhrn množstva parametrov, podľa ktorých vieme určiť, že je asi z okruhu zlých a vtedy pýtame potvrdenie registrácie smskou. Máme čierny zoznam telefónnych čísel, ktoré sa už nikdy nezaregistrujú. Počet nahlásených užívateľov nám klesol asi na polovicu za posledných pár mesiacov a stále to zlepšujeme.

V roku 2010 ste 70% Azetu predali nemeckému vydavateľstvu Ringier Axel Springer. Prečo?

Povedal som si, že je dobré mať zahraničného partnera a videl som určitý potenciál. Globalizácia tu je, bola a bude pokračovať vo veľkom. Bol to spôsob, ako nastúpiť do globálnej vlny, byť súčasťou niečoho veľkého. Ale ďalej som mal chuť podieľať sa na úspechu a Ringier na to pristúpil. Mali sme aj ponuky od finančných investorov, ale vydavateľstvo, ktoré 200 rokov vydáva noviny a chce v tom pokračovať, bolo viac sexy.

Akým spôsobom prebieha spolupráca online služby a mediálneho domu?

Spolupráca prebieha hlavne na čas.sk. My sme dali Ringieru developerskú časť, vieme urobiť promo. Na to všetko však potrebujete kvalitný obsah a ten zas dáva Ringier. Nehľadiac na názory ľudí, myslím, že ide o kvalitný obsah. Nie je umenie napísať 200 viet o jednovetovej veci. Ale je to o tom prísť s jednou vetou prvý skôr ako všetci ostatní, ktorí vás začnú iba kopírovať. A toto je to, čo vie Ringier robiť v Novom Čase. Vieme veci robiť rýchlo a prichádzať s novými informáciami. Nový Čas sa nezaoberá iba politikou a intelektuálnymi témami. Strážime tiež spoločnosť, aby sa správala slušne a dodržiavala hodnoty, ktoré hovoria o tom, že ľudia nemajú kradnúť, podvádzať a klamať.

So zahraničnými správami neprichádza čas.sk ako prvý…

My nikdy nepochopíme napríklad Londýn. Časť obsahu tvoria zahraničné celebrity, a to tu vždy bolo. Ak chceme robiť noviny v dobe globalizácie, tak musíme robiť hlavne ten lokálny obsah, lebo to je jediná devíza do budúcnosti. Zahraničný obsah bude o pár rokov automaticky preložený do slovenčiny cez automatický systém a na to nepotrebujete novinára, ktorý to mnohokrát preloží s chybou. My potrebujeme novinára, ktorý vytvára náš exkluzívny a lokálny obsah. Aby mali noviny zmysel či už v tlačenej, alebo online podobe, musia vyrábať obsah, ktorý je lokálny. O desať rokov si dnešná mládež bude vedieť prečítať zahraničný obsah originál v angličtine.

Momentálne zastupuješ v Ringieri generálneho riaditeľa. Avizoval si, že v Ringieri a hlavne v Novom Čase sa bude klásť väčší dôraz na digitalizáciu a na online. V newsroome na online sedí 4-5 ľudí. Gro redakcie robí print. Netreba trošku zmeniť pomer?  

Ringier má spolu s Azetom 180 ľudí, ktorí vyrábajú obsah. To je najväčšia novinárska sila na tomto trhu, akú nemá nikto. V rámci našej stratégie Digital First by mali všetci novinári vyrábať obsah primárne do onlinu a až potom do printu. To dáva každému novinárovi priestor pre jeho budúcnosť, ktorá je v online.

To je pre novinára dosť náročná úloha.

Je to iné tempo práce. Pre nás „onlajnistov“ je to akceptovateľné, ale klasickí novinári budú musieť nájsť iný spôsob tempa práce. Niektorí sa s tým nebudú môcť stotožniť. Budúcnosť je online. Nový Čas je posledný denník, ktorý sa bude vydávať. Tým, že to bude posledný denník, tak u nás printoví ľudia vydržia najdlhšie a máme možnosť ich skonvertovať do onlinu.

Ringier taktiež plánuje spoplatniť svoj obsah. Budú ľudia ochotní platiť?

Určite zostane nejaká časť zadarmo a ďalšia bude spoplatnená. Bude však musieť byť exkluzívna, aby pritiahla dostatočne veľké publikum. Nestačí len exkluzivita a jedinečnosť, ale obsah musí byť zaujímavý. Ak dokážeme vyrábať takýto obsah, dávať ho na internet a dokážeme si udržať exkluzivitu dlhšiu ako 15 minút či hodinu, potom dokážeme za tento obsah pýtať peniaze.

V mediálnych kruhoch prebieha diskusia, že printy sú už mŕtve. Ako to vidíte v Ringieri? Budú noviny exkluzívnym obsahom?

Výroba obsahu je extrémne drahá, pretože potrebujete relatívne veľkú redakciu, aby ste donášali exkluzívny obsah. Keď sa na výrobu printových novín pozriete z hľadiska absolútnych čísel, tak by museli stáť noviny 15-krát toľko, aby sa zaplatili. Druhá možnosť je, že vzniknú elitárske noviny, kde prídete o všetkých inzerentov. Mobilný operátor nebude používať tak malé médium, keď chce osloviť masu. Museli by ste zvýšiť cenu aspoň desaťnásobne a nahradiť tak celý príjem z reklamy, čo nie je reálne. Internet bude schopný zaplatiť novinárov, nie 150 ale trochu menej, ktorí vedia produkovať pre noviny zaujímavý obsah. Možno sa zmení spôsob odmeňovania a prejde sa naspäť k honorárom. Budú excelentní ľudia, ktorí prinesú veľa obsahu a možno budú ľudia, ktorí dodajú dva až tri články mesačne a budú robiť aj niečo iné.

Akú časť trhu tvorí digitál?

Z hľadiska absolútnych čísel dnes nie je významná a otázka je, kde sa až prebojuje. Jednotlivé platformy, print, online, mobilný web či aplikácie sa často prelínajú. Je dobré robiť všetko, primerane investovať a tlačiť dopredu tú, ktorá funguje. Teraz ide najviac mobil. Dve tretiny ľudí surfujú z desktopov a zvyšok cez mobil. Cítime, že čísla rastú.

Máme obsah na webe, v appke, ale aj v printe. Má byť obsah v každej platforme odlišný?

Každá platforma má špecifického užívateľa. V prípade, že máš možnosť optimalizovať content pre každú platformu zvlášť, tak je to výhoda. Ale sme iba päťmiliónová populácia, nie 400 miliónová a priemerný zárobok je tu tretinový. Pomer, ktorý vieme zaplatiť my tu a napríklad americká firma, je odlišný. Vo vyspelejších krajinách, keď na niečom robia desiati ľudia tak to je nič, malinká časť, ale pre nás je to celý tím. Celý Azet má asi 80 produktových ľudí, ktorí majú pod sebou asi 40 produktov. V Twitteri teraz majú len 800 programátorov a budúci rok ich chcú mať 1200. Na Slovensku by ste mali na podobnú službu troch a snažili by ste sa to robiť tak dobre, ako tých 1600. Ešte by ich chcela aj zahraničná konkurencia, plus by do nich búšili, že to robia zle.

Aký je najväčší konkurent čas.sk?

Na Slovensku sú to topky.sk. Našimi konkurentami však nebudú lokálni hráči, ale zahraničné médiá. Preto bude dôležitý lokálny obsah. O desať rokov nám google translator preloží ľubovoľné noviny. Ľudia, ktorí prekladali, skončia.

Bude sa tak klásť v žurnalistike dôraz na regióny?

To je jeden pohľad. Druhý pohľad na vec je, že regionálne noviny v Amerike majú väčšiu cieľovku než u nás. Veľkosť krajiny je podstatný faktor. U nás je ťažké hľadať témy. Nemecko, ktoré má 80 miliónov obyvateľov má násobne viac podvodov, celebrít, autonehôd a aj viac novinárov, ktorí to postrehnú. Veľkosť nášho trhu je kameňom úrazu.

Pokec v číslach

1999 vznik

1,2 milióna ľudí mesačne

400 000 užívateľov denne

1 hodina denne – strávený čas