Poznáme ich ako pedagógov, no ich súkromie je pre nás záhadou. Manželské páry z FMK nám prezradili pikantné detaily o svojich vzťahoch.
Nuda u nich nemá miesto
Bez humoru si nevedia svoj vzťah predstaviť. Grácovci si za takmer sedem rokov manželstva vytvorili interné vtipy, ktorým rozumejú iba oni. Dokážu si vystreliť aj sami zo seba. A túto vlastnosť si na sebe navzájom vážia najviac.
Spoznali sa pred štrnástimi rokmi na FMK. Všetko však mohlo byť inak. Keď si Slávka vyberala vysokú školu, odpoveď bola jasná. Po maturite na Obchodnej akadémii jej kroky mali viesť na štúdium ekonomiky do Bratislavy, kde ju zobrali okamžite. S kamarátkami plánovala nový život v hlavnom meste. Keby do toho nezasiahla jej mama, možno by sa s Martinom ani nespoznala. „Mama mi povedala, že v Trnave je nejaká masmediálka a ja s mojou hubou by som mala ísť tam,“ spomína.
Spočiatku na to hľadela skepticky, no potom si povedala, že to vyskúša. Najskôr jej však z UCM prišla negatívna odpoveď, a tak si vybavila internát v Bratislave a všetko nasvedčovalo tomu, že z nej bude nádejná ekonómka. Aj napriek tomu, že plán A bola ekonomika, Slávka si podala odvolanie. V tom čase sa na masmediálny odbor hlásilo 5 000 ľudí. Na školu sa však dostalo len 100. Osud to zariadil tak, že medzi nimi bola nakoniec aj ona.
Svojho princa z Prešova spoznala v treťom ročníku. On bol prvák na Fakulte prírodných vied. Ich cesty spojil Martinov spolubývajúci, ktorý bol zároveň Slávkin spolužiak. Vďaka nemu sa zoznámili a hneď si padli do oka. Odvahu na prvý krok však nabrala Slávka a začala si s Martinom písať. „Ja som išla po Maťovi, však je fešák. Presvedčila som ho, že som správna voľba,“ priznáva.
Hoci obaja pracujú na rovnakej fakulte, slovo ponorka nepoznajú. Pri práci na spoločných projektoch, akým je napríklad každoročné organizovanie DOD, vznikajú náročnejšie chvíle, ale nakoniec vždy nájdu zhodu. Deti ich vzťahu dodali celkom iný rozmer. Starostlivosť o dve malé ratolesti dá zabrať a obaja priznávajú, že energiu čerpajú od študentov v škole.
Ja som išla po Maťovi, však je fešák. Presvedčila som ho, že som správna voľba.
Slávka Gracová
V každom vzťahu sa nájdu chybičky krásy. Pri otázke, akú vlastnosť na tom druhom nemajú radi, Slávka namiesto manželových chýb priznáva svoje vlastné nedostatky. „Maťo je viac poriadkumilovný. Ja upratujem nárazovo, on dokáže lepšie poriadok udržiavať,“ hovorí. Martin jedným dychom dodáva: „Pre mňa to je automatické, ale snažím sa do nej vcítiť a beriem to, ako to je.“ Slávka si však tento zanedbateľný nedostatok dokáže u manžela vyžehliť dobrým koláčom. Pečenie je pre ňu relax. Partnerovi najviac ulahodí medovým krémešom alebo princess tortou. „Najhoršie je, že ja veľmi sladké nejem. Dám si dva koláče, ale zvyšok musí Slávka zjesť sama,“ prezrádza Martin. Slávka so smiechom dodáva: „obetujem sa.“
Príbeh ich lásky spájajú tri univerzity
Celé sa to začalo v roku 1997 v Bratislave na Univerzite Komenského, kde sa zoznámili, no bližšie sa spoznali až na Trnavskej univerzite. Slavomír pôsobil ako odborný asistent na Filozofickej fakulte a Sabína si robila doktorát.
„Na mužoch som si vždy všímala morálny charakter. Ten ma na ňom zaujal a vážim si ho dodnes. Chvalabohu, v tomto som sa nesklamala,“ prezrádza Sabína. Slavomír ju oslovil aj svojou srdečnosťou a pozitívnym vzťahom k ľuďom. Sabína mu zase učarovala svojím pozitívnym naladením a komunikatívnosťou. Vďaka jej výrečnosti sa dali dokopy. Hoci nie je jednoznačné, kto po kom išiel, Slavomír prstom ukazuje na manželku. „Ja som výrečnejšia, takže to mohlo vyzerať, že z mojej strany bolo viac záujmu,“ hovorí so smiechom.
Manželia Gálikovci žijú svojou prácou aj po odchode z kancelárie. Vášnivé debaty o výskume vedú aj v súkromí a z obývačky sa stáva vysokoškolská učebňa. Publikum im robia ich dve dcéry. „Deti nie sú z toho veľmi nadšené, ale snažíme sa využiť naše zameranie a vysvetliť im, kde je v tomto digitálnom svete miera,“ vysvetľuje Sabína. Byť s partnerom doma aj v práci sa niekomu môže zdať príliš, oni to však berú ako výhodu. Navzájom si radia a pomáhajú.
Za tie roky sme si medzi sebou vytvorili puto, ktoré je výnimočné. Poznáme sa ako nikto iný a nič sa tomu nevyrovná.
Slavomír Gálik
Hoci sa snažia každú nezhodu vyriešiť s chladnou hlavou, aj u nich sa nájdu chvíle, ktoré toho druhého vedia zapáliť. „Ja si potrpím na presnosť. Manželka sa dokáže do niečoho tak zahĺbiť, že zabudne na čas,“ prezrádza Slavomír. Sabína mu dáva za pravdu, ale hneď mu pripomína, že ani on nie je bez chyby: „Môžem ho aj desaťkrát upozorniť na nejakú maličkosť, ktorá mi prekáža, no on aj tak na to zabúda a stále to opakuje.“
Dvadsať rokov manželstva ich naučilo, ako sa nad podobné drobnosti povzniesť a vedia, že vzťah stojí na niečom inom. „Za tie roky sme si medzi sebou vytvorili výnimočné puto. Poznáme sa ako nikto iný a nič sa tomu nevyrovná,“ hovorí Slavomír. „Už si nevieme predstaviť život bez toho druhého,“ uzatvára Sabína.
Chcel ju dohodiť kamarátovi, nakoniec sa do nej zamiloval
Ľudia ich prezývali samolepky. Keď sa vzťah manželov Habiňákovcov začínal, boli neustále spolu. V práci aj mimo nej. Kamaráti sa Andrejovi čudovali, že si s Evou ešte nelezú na nervy. Také niečo nezažili ani po takmer dvanástich rokoch manželstva.
Spoznali sa v roku 2006 na Trnavskej univerzite, kde si robili doktorát. Kým Eva ho zaregistrovala až vtedy, Andrej si ju všimol už počas jeho magisterského štúdia. „Keď som ju stretol, hovoril som si, že by bola vhodná partnerka pre môjho dobrého kamaráta, pre jej výšku. Aj som mu ju ponúkal,“ prezradil. Nakoniec to skončilo celé inak a Eva si získala práve Andreja.
Od začiatku si veľmi dobre rozumeli, a tak ho pozvala do kina. S výberom filmu však u neho nepochodila. „Milovala som Jane Austen z anglickej literatúry. Jeho to vôbec neoslovilo, tak zdvorilo odmietol. Postupne sme si začali písať cez ICQ, vtedy to bolo populárne,“ vysvetľuje. Dokázali si spolu písať celé hodiny a dni na fakulte začínali spoločnými raňajkami. „Vždy sme do práce prišli v dobrej nálade a žartovali sme s kolegami. To ma na nej oslovilo. Vnímal som ju ako srdečného človeka,“ dodáva Andrej.
Aj napriek tomu, že mu spočiatku vôbec nenapadlo, že s Evou bude mať raz rodinu, postupne ich priateľstvo prerástlo do vzťahu. „Sympatie boli vzájomné. Bola len otázka času, kto urobí prvý krok,“ hovorí. Eva opisuje, že ten krok urobil práve on: „Prišiel za mnou do kancelárie a opýtal sa ma, či by sme to spolu skúsili. Potom padol prvý oficiálny bozk.“
Sympatie boli vzájomné. Bola len otázka času, kto urobí prvý krok.
Andrej Habiňák
Eva oslovila Andreja nielen svojím zmyslom pre humor, ale aj fyzickou atraktivitou. „Poteší ma už len pohľad na ňu,“ prezrádza. Eva v ňom má zasa oporu a bezvýhradne mu dôveruje. „Cením si jeho pravdovravnosť a zásadovosť. Viem sa na neho v podstatných veciach absolútne spoľahnúť,” dopĺňa.
Protiklady sa priťahujú a oni sú toho dôkazom. V mnohom sú síce rozdielni, ale kompenzujú to vzájomnou toleranciou. Vedia oceniť veci, ktoré sú pre oboch dôležité a zdieľajú ich. „Veľmi rád pracujem v našom ovocnom sade, kde nachádzam ticho, vnútorný pokoj a kontakt s prírodou. Eva je, naopak, veľmi spoločenská, rada sa stretáva s priateľmi a cestuje,” uzatvára Andrej s tým, že ich najsilnejším putom sú deti Tomi a Tami.
