Za dobre odvedenú prácu sa zvyčajne dostávajú odmeny. Čo sú novinárske prémie? Liebesbriefy, ktorých autori chcú novinárov začať do radu zabíjať aj s ich rodinami. Toľko k zamestnaneckým benefitom.
Vždy som si ako dieťa myslela, že dospelí sa k sebe vedia správať „dospelo“. Jednať slušne a rozumne. Čoraz viac vidím, že niektorí dospelí sú dospelými len v občianskom. Takzvaných OD-čkárov (občiansky dospelých) môžeme nájsť v sekciách komentárov na Facebooku, na pseudopochodoch za mier, či v politických stranách. Stále častejšie si tak kladiem otázku, kam sa v tomto štáte podela základná slušnosť.
Vyhrážky moderátorke Marte Jančkárovej sú za hranicami akejkoľvek prípustnosti. Demokratická sloboda slova neprepožičiava nikomu právo povedať, citujem: „Nech si tá ku..va pripraví pi..u a rozkopeme ju ako sviňu.“ Tak ľúbezne znie úryvok z nahrávky, ktorú obdržala moderátorka RTVS. Čo je desivejšie, pred 5 rokmi sa stalo niečo podobné. Žiaľ, neskončilo to len pri slovnom útoku. Je však úľavou počuť, že polícia to teraz nenechala na náhodu a od spomínaných vyhrážok hliadkovala pri dome Marty Jančkárovej.
Masmediálni teoretici trefne titulujú žurnalistov ako strážnych psov demokracie. Veď kto iný má kultivovať (slovenský) verejný priestor, ak nie tí, ktorí ako brloháre pre pravdu vlezú aj do najnebezpečnejších mafiánskych nôr. Darmo, novinárčina je nevďačná služba verejnosti. U nás často nedocenená, virtuálne opľutá dezinformovanou proruskou úderkou a aj životunebezpečná.
Dobré mravy? Nedodali
Zamyslela som sa, či nie som v demokracii po slovensky (ktorá zjavne pokrivkáva, keď tu viete za pravdu zomrieť) idealistka. Čím modernejšia spoločnosť, tým je demokratickejšia a racionálnejšia. Či? No potom som si uvedomila, že žiadam základné minimum – aby žurnalisti neboli umlčiavaní strachom o pracovné miesto či samotný život. Toho sa nemieni vzdať žiadny novinár ani mentálne kompletný občan.
Podľa výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka zažili za posledný rok dvaja z troch slovenských novinárov vyhrážky a útoky. Táto skutočnosť dupe po slobode slova celkom statočne. Aj v štátnom zriadení s garantovanými slobodami je dnes povolanie novinára podobné horskému záchranárovi či vojakovi na misii. Nemusí sa z práce vrátiť. Nie neskôr, nikdy.
S výskumom ICJK súhlasí aj celosvetový prieskum UNESCO, podľa ktorého je 9 z 10 vrážd novinárov nevyriešených. Nie je to teda problém len slovenskej demokracie. Vybaví sa mi prvá generácia základných ľudských práv, PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ PROCES, ktoré sa u 9 z 10 mŕtvych minulo účinku. Sudcovia tak aj vo svete odviedli kus dobrej roboty.
Čo s tým všetkým? Neostať ticho, keď si hulváti otierajú huby o žurnalistov za to, že si robia svoju prácu. Dovoliť si ozvať sa, lebo takto ich bude vždy viac počuť. Vyvážiť hrubosť spôsobnosťou. A byť náročný na princípy demokracie, lebo bez pravidelnej starostlivosti o ne prídeme.
