Toto leto čaká politikov tvrdý boj o priazeň voličov. Podľa PR špecialistu Gabriela Tótha kontroverzné predvolebné kampane na Slovákov v minulosti nefungovali. Ktoré ale v spoločnosti najviac zarezonovali?
Rozhodnutie o vyhlásení volieb ešte nepadlo, no aj tak sme už stihli zažiť nejednu „atómovku“ či spŕšku populizmu. Ani v minulosti však nebola na poli predvolebného boja nuda. Na Slovensku sa našlo množstvo politických predstaviteľov, ktorí stavili na kartu excentrizmu (výstrednosti – pozn. red.).
PR špecialista Gabriel Tóth však hovorí, že sa to nevyplatilo, a objasnil: „Na preferencie, samozrejme, vplývajú jednotlivé komunikačné kanály, ale z dlhodobého pohľadu je strategické budovanie značky dôležitejšie.“ Podľa jeho slov sú to však spojené nádoby a nedá sa úplne určiť, čo je účinnejšie. Ktoré kontroverzné predvolebné kampane sa nám vpísali do pamäti?
1. „Majster poriadok“ sa zbavil špiny
Predseda Smeru Robert Fico v reklamnom spote v roku 2002 propagoval prací prášok s názvom „Majster poriadok“. Nebol ale jediný z členov strany, čo si v tomto bizarnom a pre niekoho možno úsmevnom kúsku zahral. Vystupovala tam aj Monika Beňová, ktorá od roku 2004 za stranu Smer-SD pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu. Zahrala si ženu v domácnosti, ktorá si nevedela poradiť so „škvrnami“ na bielizni.
V reklame nečistotu na tričkách prezentovali podobizne Mikuláša Dzurindu a Vladimíra Mečiara. V tom na scénu nastúpil Robert Fico s riešením: „Použite Majster Poriadok a už nikdy žiadne škvrny neuvidíte.“ Tento špeciálny prací prášok následne z tričiek dokázal vyprať podobizne.
Na reklame použitej v predvolebnej kampani Smeru-SD pracoval politický marketér Fedor Flašík, vtedy ešte manžel zúčastnenej Moniky Beňovej. Flašík už v minulosti tvoril niektoré volebné kampane strany HZDS.
„Na túto kampaň sa treba pozerať aj cez obdobie, kedy reklama vznikla. Strana Smer-SD v tomto čase išla do volieb prvýkrát a ich profilácia ešte nebola tak výrazne ľavicová ako je dnes,“ priblížil PR špecialista Tóth. Podľa neho sa vtedy Smer ešte snažil ísť cestou takzvanej tretej cesty, teda ani ľavica ani pravica, ale niekde uprostred.
Humorná časť súvisela s tým, že boli nová strana, ktorá za sebou ešte nemala žiadne kauzy, vládnutie ani reálnu politickú prax. Mohli si tak dovoliť odvážnejšiu kampaň. „Avšak, nefungovalo to úplne dobre a Smer vtedy nezískal dostatočný počet hlasov. Dalo by sa povedať, že pre konzervatívneho slovenského voliča bola táto kampaň až príliš,“ doplnil Tóth.
2. Smer-SD sa nebál holých zadkov
„Do Európskej únie! Ale nie s holými zadkami…,“ takto znel slogan na billboarde počas predvolebnej kampane strany Smer-SD rovnako z roku 2002. Slogan dopĺňala fotografia zobrazujúca doslova holé partie.
Podobnú kontroverziu vyvolala aj predvolebná kampaň strany SNS v roku 2012 so slovami: „Európska únia je v (…) A kde sme my, Slováci?“ Na billboarde nechýbali odhalené ženské partie a podobizeň bývalého predsedu strany Jána Slotu, ktorý bol predsedom strany.
Kampaň Smeru-SD z roku 2002 bola odvážna. Ukázala však, že Slováci v tej dobe na takúto výstrednosť neboli pripravení. „Vymykala sa zo vzorca tradičných politických kampaní. Snažili sa minimálne vyvolať nejaký záujem alebo kontroverziu,“ vysvetlil PR špecialista.
Tóth poukázal na rozdiel s kampaňou strany SNS: „V prípade SNS bola komunikácia smerom k voličovi čisto vulgárna. Verbálny prejav Jána Slotu bol rovnaký ako na billboardoch.“ Priblížil, že tento druh excentrizmu Slováci nemajú radi a opäť nezafungoval.
3. Cestoval po Slovensku „Harabiňákom“
Bývalý sudca a minister spravodlivosti za stranu Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Štefan Harabin sa v roku 2019 rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Ako predvolebnú kampaň používal fialový autobus olepený vlastným vizuálom, ktorý mal v prenájme. Išlo o takzvaný „Harabiňák,“ ktorý sa stal terčom posmechu na internete.
Dokonca ho museli vyšetrovať odborníci z kriminalistického a expertízneho ústavu. Dôvodom bol prenos tabuľky s evidenčným číslom z vozidla na vozidlo, čo je protizákonné. Zaujímavá je tiež história tohto kontroverzného autobusu. Podľa Evidencie slovenských dopravcov sa model vyrobil v roku 1987 pre Československú automobilovú dopravu (ČSAD) v Piešťanoch.
Harabinov slogan znel: „Za Slovensko, tradície a právny štát.“ Počas kampane s autobusom navštívil rôzne slovenské mestá. „Jeho stretnutia s voličmi boli zmesou politického pranieru, zavádzajúcich tvrdení i konšpirácií, ktoré radi využívajú antisystémové strany,“ napísal denník SME.
Podľa PR špecialistu je ťažké odhadnúť Harabinovu stratégiu: „Komunikácia Štefana Harabina dlhodobo oslovuje iba výrazne malú časť antisystémových voličov. Jeho výroky nemali šancu osloviť mainstreamového voliča, respektíve mať širší potenciál.“ Týmto typom vystupovania bol teda jeho volebný potenciál veľmi nízky.
4. Matovič sa nebojí ísť do regiónov aj bez ochranky
Bývalý premiér a minister financií Igor Matovič začal predvolebnú kampaň akciami nesúcimi názov „Bez ochranky“. Má ísť o slobodné diskusie bez urážok, ktoré sa konajú v kultúrnych domoch v regiónoch po celom Slovensku. Podľa dostupných informácií Matovič nemá plné hľadiská, ale na livestreamoch na sociálnej sieti Facebook, kde diskusie vysiela, dosiahol už aj 90-tisíc alebo 130-tisíc videní.
Na promočných stojanoch prezentuje, že strana OĽANO rozdala 200 eur na deti, a že do budúcej vládnej koalície vstúpi len s podmienkou vyplatenia odmeny 500 eur každému, kto sa v septembri zúčastní volieb. Gabriel Tóth tvrdí, že táto stratégia môže byť efektívna. Dodáva: „Nejde však o tých, s ktorými sa stretne na diskusiách, čo sú len desiatky či stovky ľudí. To, čo Matovičovi ide od začiatku jeho politickej kariéry, je vyvolávať kontroverziu a sťahovať na seba pozornosť.“ Taktiež priblížil, že Matovič nemá strach ísť medzi ľudí a rozprávať sa aj s neprajníkmi. Práve takýmto spôsobom sa podľa Tótha profiluje.
Množstvo strán chodí do regiónov a robí rôzne diskusné stretnutia so svojimi členmi alebo sympatizantmi. O nich sa v médiách veľa nepíše na rozdiel od Matovičových mítingov. „Na jednej strane tento typ stretnutí posilní jeho imidž ako autentického politika, ktorý sa rozpráva s ľuďmi, a na druhej strane to pritiahne pozornosť médií,“ hovorí Tóth. Podľa neho je nutné podotknúť, že to ale nebude fungovať ako v predchádzajúcich voľbách. Vtedy ešte bol viac-menej nepopísaný papier. Teraz už dlhodobo patrí medzi najnepopulárnejších politikov a efekt ako v roku 2020 sa mu pravdepodobne tak ľahko nepodarí.
5. Útokom na protikandidátov chcel odradiť voličov
Strana Smer-SD v roku 2020 opäť predstavila kontroverznú predvolebnú kampaň, ktorá pozostávala z reklamných spotov. V nich vystupovali protikandidáti v nelichotivých asociáciách. Audiovizuálny formát predstavoval vtedajšiu opozíciu ako nekompetentnú na riadenie krajiny.
V jednej z ukážok nám predostieral, že Andrej Kiska (Za ľudí) na Slovensko pustí tisíce imigrantov, Michal Truban (PS) schváli drogy, Richard Sulík (SaS) zruší vlaky a obedy zadarmo a Igor Matovič (OĽANO) bude pri nich stáť, pričom bol zobrazený vo zvieracej kazajke.
Gabriel Tóth ozrejmil, že volebná kampaň mala dva ciele. Prvým pozitívnym bolo podľa jeho slov mobilizovať a presvedčiť svojich voličov o tom, že by mali voliť politickú stranu Smer-SD. Druhá časť kampane nebola o presviedčaní ľudí niekoho voliť, ale o snahe odradiť od voľby protikandidátov.
Politici si vždy vyberú jednu alebo druhú stratégiu. „Kampaň Smeru v roku 2020 bola zaujímavá v tom, že išla oboma smermi. Jedna časť kampane Petra Pellegriniho, ktorý bol vtedy úradujúcim premiérom, pôsobila pozitívne. Druhá časť kampane bola čisto útočná s cieľom znížiť účasť alebo demobilizovať ľudí, ktorí zvažovali dať svoj hlas niektorému z politikov z vtedajšej opozície,“ uzavrel PR špecialista.
