Študentský život sa spája s množstvom zážitkov z prehýrených nocí. Po vytriezvení však prichádza fakt, že nežijeme v americkom filme.
Už počas strednej školy som od starších rodinných príslušníkov počúvala, že vysokoškolské časy patria k najlepším v živote. Kričalo to aj z informačnej brožúrky našej fakulty, súčasťou ktorej boli aj podniky, kde to večer žije. Kým som ale prišla na univerzitu, o mnohých z nich som už nepočula a začala som si uvedomovať, že život študenta nie vždy musí vyzerať ako v americkom filme.
Obdobie pandémie zatvorilo dvere hneď niekoľkých študentských stálic. Mirage, ktorá bola v obľube kvôli prijateľným cenám, som stihla navštíviť iba raz. Možno aj dobre, že sa tak stalo, nakoľko neviem, či sa určitý druh nápojov za pár centov hlási ku kvalite. V počte návštev sa nelíšili ani Krušovice, ktoré na prvý pohľad boli pajzel. Ale príjemný.
Ďalšia facka od reality prišla v rámci kapacity klubov. Bez Študentskej rady UCM by pravdepodobne neexistovala šanca zatancovať si počas týždňa aspoň párkrát za mesiac. Avšak po tom, čo neviete, či sa zabávate alebo odpadávate kvôli nedostatku vzduchu, sa vám aj táto limitovaná možnosť časom zunuje. Obzvlášť, ak vám na halloweenskej párty niekto o hlavu omylom otrieska figurínu na oblečenie.
Čo však sám nespravíš, to nemáš, a aj preto priemerný trnavský študent môže ďakovať za pravidelné podujatia Študentskej rady, Cervezy či novootvorenej P38. Inak sa nachádzame v meste duchov, pokiaľ ide o nočný život. Vypovedajú o tom aj chabé pokusy o socializáciu počas víkendov, kedy sa na parkete už zatvorených legiend 69 a Relaxu pohybovalo päť a pól ľudí.
Čerešničku na torte tvorili oplzlí chlapi v strednom veku a prototyp žien skrývajúcich sa pod menom Nikola. Podobné exempláre možno nájsť aj na študentských párty v APE, ktorý mal byť pre trnavský nočný život nádejou. Očakávania boli priveľké, avšak už po pár hodinách som odchádzala so sklamaním. Ako sa ale hovorí, proti gustu žiaden dišputát a na svoje si určite prišli spomínané dve skupiny ľudí.
A tak sa pýtam, či prívlastok študentské mesto je stále vhodný. Mnohí spolužiaci už ani nechodia večer do mesta, pretože na západe nie je nič nové. To však, pochopiteľne, neplatí pre Bratislavu alebo dokonca Nitru, ktorá vďaka Mostnej ulici ponúka hneď niekoľko variantov pre nočnú zábavu.
Každá minca má dve strany. Netreba zabúdať na kultivovanú kultúru v podobe Malého Berlína, ktorá ponúka nielen koncerty, ale aj rôzne prednášky či filmové premietania. Zároveň ide o miesto, kde sa nemusím obávať, že ma niekto nevyžiadane ťapne po zadku alebo bude otravne pozývať na pohárik alkoholu (pričom daný dotieravec bude mať zrejme už dosť, o čom značí aj jeho dych). Za pozitívum možno považovať aj program tohtoročného jarmoku, ktorého súčasť tvorilo hudobné zoskupenie Billy Barman.
Všetko zlé je na niečo dobré a netreba hádzať flintu do žita. Síce Trnava nevyniká s nočným životom, no ponúka viacero príjemných kaviarní, ktoré sídlia hneď v centre mesta. Tešiť sa môžu aj milovníci gastronómie, pričom sú na každom rohu dostupné rôznorodé reštaurácie – od indickej kuchyne až po tradičnú.
