Keď vystúpiš zo študijného procesu, zrazu riešiš reálne veci – platíš nájom, plníš si pracovné povinnosti. Skúšky nie sú to, čím by si sa mal nadmerne stresovať, hovorí študent FMK Jakub Kurek, ktorý sa zúčastnil absolventskej stáže.
Jakub Kurek mal medzi bakalárskom a magisterskom stupňom štúdia gap year – rok pauzu. Vtedy sa zúčastnil absolventskej stáže cez agentúru Workspace Europe v španielskom meste Malaga. Stážoval ako projektový asistent študentskej podpory.
Ako prišlo rozhodnutie, že si dáš medzi bakalárskym a magisterským štúdiom pauzu?
Bolo uvážené, nemôžem povedať, že bolo náhle. Ovplyvnila ho hlavne korona, pretože ma demotivovala online výučba na FMK, ktorá je pre mňa fakt skvelá praktická škola. Preto aj teraz nahrávame v FMK TV štúdiu a môžeme sa akokoľvek realizovať. Počas kovidu sme sa nemohli a strašne mi to chýbalo. Predstava mladosti presedenej za počítačom ma desí, preto nápad dať si gap year (rok pauzu, pozn. red.) prišiel z čistej frustrácie.
V apríli 2022, na konci môjho bakalárskeho štúdia, som išiel na jeden Erasmus+ projekt do mesta neďaleko Málagy, do Benalmádeny. Prišiel som na to, že nevidím zmysel v štúdiu pokračovať a po štátniciach som hneď išiel na prvú brigádu. Mal som aj vlastný podcast a chcel som sa zamerať na to, aby rástol.
Aký si robil podcast?
Rozhovory všeobecne, najskôr len s cestovateľmi, neskôr aj s umelcami či muzikantmi. Podcast mal viac názvov, ešte keď sme ho robili na portál Plot Point počas povinnej praxe, volal sa Moja planéta. Neskôr kadejako, Dreamcast, Kurekast. Pointou bolo robiť rozhovory s rôznymi zaujímavými ľuďmi.
Čo všetko si zažil počas roku, keď si bol mimo statusu študenta?
Bol to turbulentný rok. Každé tri mesiace boli úplne iné, pretože som sa po kovidovej dobe hľadal, čo budem ďalej robiť. Počas leta sme v jednej firme s kamošom na dodávke sťahovali Rakúšanov, Nemcov, Švajčiarov, Čechov, Francúzov, Slovákov. Veľmi dobrá brigádnická skúsenosť, rád na to spomínam, hneď som akoby vhupol do reálneho života.
Potom som išiel do Prahy, kde som robil recepčného v hoteli. Opäť ďalšia skvelá skúsenosť, aj keď to nebola úplne moja šálka kávy. Stále som to hľadal a popri tom pokračoval v podcaste ešte aj v Prahe. Po istých psychicky náročných veciach, kedy bolo pre mňa ťažké zvládať všetko dokopy, som na prelome januára a februára zistil, že sa dá ísť na absolventskú stáž.
Niekto ti o nej povedal alebo si na to prišiel sám?
Nech to znie akokoľvek ezotericky, od určitého bodu som veľmi túžil ísť do Málagy. Nevedel som nájsť cestu, ako sa tam dostať. Praha mi vtedy prišla ako uspokojivý bod na polceste, lebo som na základe odporúčaní kamarátov mal pocit, že by mohla byť tým správnym miestom, kde sa rozbehne podcast aj všetko ostatné.
Opak bol pravdou, bolo to tam veľmi ťažké. Na recepcii, väčšinou na nočných popri debatách s kolegami som brázdil internet a hľadal, ako sa dostať do Španielska. Stále som mal otvorenú mapu, chodil po nej myškou a hľadal, čo a kde.
Taká vizualizácia.
Áno, vsugerovávaš si do hlavy, čo chceš, aby sa stalo, hoci ešte nevieš, ako to dopadne. Hľadal som možnosti zamestnania. Pracovný trh v Španielsku je horší ako slovenský a nájsť si tam prácu je naozaj náročné. V odbore už totálne, keď máš konkrétne požiadavky.
Avšak našiel som možnosť stáže na stránke spaininternship.com a začal som s nimi komunikovať. Je to spoločnosť v meste Sevilla, ponúkali stáže v rôznych španielskych mestách. Videl som tam Málagu, no odrádzalo ma, že to boli neplatené stáže, pretože sa potrebujem uživiť. Potom som zistil, že sú spojení s agentúrou Workspace Europe v Bratislave, ktorá sprostredkováva granty pre absolventské stáže.
Na absolventské stáže sa musíš prihlásiť ešte ako študent, aby ti ju vedeli sprostredkovať, či?
Toto bolo pre mňa magické, lebo to vyzeralo, že sa tam nedostanem. Počas štúdia som o takýchto stážach nevedel. Prišli sme však na trhlinky v tom, že môžeš na stáž vycestovať do dvanástich mesiacov po ukončení štúdia a nakoniec mi to zázrakom prešlo.
Našiel som spoločnosť Universal Mobility v Málage, ktorá ponúkala stáž na pozícii asistent študentskej podpory, a dostal som sa na pohovor. Španielčinu som sa však učil ako samouk, takže som si nebol istý úrovňou jazyka, či dokážem komunikovať s miestnymi.
Duolingo?
Plus seriál La Casa de Papel a kurz v trnavskej jazykovke.
Spočiatku som nerozumel, čo robí asistent študentskej podpory – či sa budem starať o zdravotne znevýhodnených študentov, pomáhať im zorientovať sa v meste alebo niečo iné. Nechápal som, ale bola to Málaga, takže som šiel. Vďaka Workspace Europe som dostal grant. Ide o veľmi dobrú spoločnosť, odporúčam ju všetkým končiacim študentom.
Aký veľký grant si mal na mesiac?
Závisí od krajiny, v Španielsku som mal 720€ na mesiac. Do dvoch týždňov po tvojom príchode do destinácie ti príde 90% grantu, zvyšných 10% do dvoch týždňov po návrate z destinácie a ukončení stáže. Väčšina grantu bohato vystačí na život, aspoň v Málage určite. Platil som nájom 400€ mesačne, to znamená 300€ na každodenný život. Popritom som si privyrábal písaním článkov, čo mi pokrylo výlety do okolia.
Ubytovanie ti pomohli zohnať z agentúry alebo to bolo na tebe?
Čisto na mne. Hľadal som vo facebookových skupinách Erasmus shared flats, Erasmus in Málaga a podobne.
K tomu mám príbeh – už som podal výpoveď v Prahe a mal som nastúpiť na stáž. Všetko bolo dohodnuté s mojimi budúcimi kolegami v Málage, len som ešte nemal byt. Tlačil ma čas, dva dni pred definitívnym odchodom z Prahy som zúfalý zavolal na posledný inzerát. Dovolal som sa mojej budúcej prenajímateľke bytu, ktorá v ňom zároveň bývala. Dodnes ju volám moja španielska mama. Nakoniec to dopadlo veľmi dobre, no bol to freestyle, že dovidenia.
Slušný stres.
Nemyslím si, že to je pre každého. Poviem to na rovinu, pretože to bol veľký tlak. Ale stálo to za to a preto si myslím, že každý by si to mal vyskúšať, aj keď len na pár mesiacov. Nehrň sa hneď do pracovného života, pretože takáto medzifáza je strašne dôležitá a som rád, že som ju zažil. Ukáže ti to tvoju osobu v úplne inom svetle, dostaneš sa do nepohodlných situácií, aké si v živote nezažil. Zistíš, že skúšky na škole nie sú to, čím by si sa mal nadmerne stresovať. Keď vystúpiš zo študijného procesu, zrazu riešiš reálne veci – treba platiť nájom, plniť si pracovné povinnosti.
Ako vyzeral bežný deň na stáži?
V turizme v Španielsku bola pracovná doba veľmi flexibilná. Doobeda moc nerobíš, pretože všetko je zavreté. Prvý sa otvára Lidl, aj to o 9:00. Prvý týždeň som bol v šoku – prišiel som 08.50 do Lidla a zavreté.
V bežný deň som prišiel do kancelárie na 12:00. Na tejto stáži bol veľmi liberálny režim a dobrá partia kolegov. Väčšina ľudí v kancelárii boli práve stážisti, náš šéf bol tiež veľmi ústretový. Komunikovali sme otvorene, čo som si veľmi cenil. Universal Mobility v Málage neustále hľadá Čechov a Slovákov, ktorí by chceli u nich pracovať.
Každý deň bol úplne iný. V nedeľu prileteli študenti z Rumunska, Slovenska, Česka alebo Poľska. Večer sme ich privítali na hosteli a povedali sme im podmienky pobytu. Boli to stredoškoláci z odborných škôl na praxi. V pondelok ráno sme s nimi chodili do firiem – autoservisov, obchodov, do nemocnice.
Robili ste im, predpokladám, program aj pomimo ich praxe.
Keď skončili na praxi, šli sme si s nimi na pláž zahrať volejbal alebo sme im dali prehliadku Málagy či štvrti s graffitmi. Cez víkendy sme ich brávali na Gibraltár, do Granady či Seville. Sami sme tieto mestá spoznávali spolu s nimi, takže zároveň to bola aj dobrá výzva.
Aké národnostné zloženie ste mali v práci?
Šéf bol Rumun, dušou Španiel. Slovenka Miška, moja priama nadriadená, bola z Bratislavy. Česi Lucka a Lukáš, Francúzi Olivia a Lukas. Poľka Beata a Španielka Ester – stálica z Málagy.
Za aký dlhý čas si sa naučil sprevádzať po Málage?
Na začiatku som si ju za víkend prešiel pešo. Je veľká asi ako Bratislava. Ohľadom prehliadky mesta ma zaučila kolegyňa Lucka, ktorá mi ukázala najznámejšie miesta. Viesť sme si ich mohli sami, ale tieto miesta boli body, ktorých sme sa vždy držali. Po prvých dvoch týždňoch som sa zorientoval, čo ma prekvapilo, pretože dovtedy som nemal veľmi dobrý orientačný zmysel.
Aký bol tvoj najlepší a najhorší moment počas tejto stáže?
Prvý najlepší asi ten, aké bolo neuveriteľné, že sa mi na ňu podarilo dostať. Druhý, moji kolegovia. Samotné výlety a náplň práce ma veľmi bavili a napĺňali. A ešte to, že v prvý deň stáže ma Lucka a Lukáš zobrali na výlet do Portugalska. Myslel som si, že sa musím zostať zaučiť, no šéf Alex, aj keď sme sa poznali 45 minút, ma s nimi pustil.
Tu sme zvyknutí na stredoeurópsky pracovný spôsob – nemôžeš ísť nikam, lebo teraz máš prácu a si tu nový. Ešte mi povedal, že keby mal čas, pridal by sa k nám, aby si zasurfoval v oceáne. A tak sme si v meste Faro spravili teambuilding. Preto som sa cítil veľmi prijatý.
Dojala ma aj moja španielska mamka. Raz sme skončili s kolegami na párty do piatej rána a napísala mi správu, kde som a či som v poriadku. Nemám asi ani jednu zlú spomienku na Málagu. To mesto ma psychicky dalo dokopy.
Aj náklady na cestu ti pokryl grant alebo to išlo z tvojich peňazí?
Z mojich peňazí. Aj depozit.
Koľko je dobré si našetriť na úvodné náklady?
Potrebuješ si zaplatiť bývanie, to znamená mesačný nájom plus depozit. To je 800 € plus na živobytie na prvé dva-tri týždne, kým ti príde grant. Čiže tisícka na základy.
Keď si zažil rok vonku, aký bol návrat do prvého magisterského ročníka?
Určite sa menej stresujem. Keď sú skúšky, som si vedomý, že sa musím posnažiť. Ale poviem na rovinu, keď ten predmet nevyužijem v reálnom živote alebo sa netýka mojej diplomovky, tak sa ním nebudem zapodievať viac, ako je nutné. Toto je kľúčová vec, čo som sa naučil.
Udiali sa mi tak vyhrotené situácie, že už nedovolím sám sebe, aby ma stresovali tie akademické. Najhoršie, čo mi hrozí, je vyhadzov zo školy. Stále to je nič oproti tomu, keď ťa niekto ide vyhodiť na ulicu z tvojho bytu alebo nevieš, ako prežiješ ďalší mesiac a kam ideš.
Ďalšia vec, mám veľké šťastie na veľmi dobrých rodičov, ktorým ďakujem za to, že sa vždy mám kam vrátiť domov, keď sa niečo finančne pokazí. No nastavenie dospievajúceho človeka je, že sa chceš o seba postarať a ťažko sa z neho cúva. Ale to je ďalšia vec, za ktorú som rád, že som sa naučil. Niekedy je aj krok späť krok vpred. Potom zase vyštartuješ z tej istej čiary, ale s novými skúsenosťami. Preto si viem niektoré veci spraviť aj dopredu.
Čiže sa ti zlepšil časový menežment.
Som za to vďačný aj turizmu. Po stáži som robil v Turecku letiskového delegáta. Opäť som zažil situácie, kedy treba reagovať pohotovo. V akademickom svete máš priestor sa pripraviť. Vieš polroka dopredu, aké zadanie od teba učiteľ chce. Samozrejme, všetci vieme, že aj tak ho budeme robiť tri dni predtým, ale aj tak máme stále veľa času.
V živote je to presne naopak. Najskôr dostaneš brutálne tvrdú skúšku a potom z nej plynie lekcia. Strašné klišé veta, ale je to tak.
Uzavriem to s ďalším klišé, že keď nejde o život, nejde o nič.
Presne, to si vystihla. V Málage sa mi nad priepasťou Caminito del Rey povracalo 15-ročné dievča. Vtedy som nevedel, ako mám reagovať a bolo to náročnejšie ako školské zadanie, pretože som to musel vyriešiť okamžite. Alebo sme mali v nemocnici študenta, ktorý krvácal z očí.
Takže pre podobné zážitky si podajte si prihlášku na stáž, ešte kým ste študenti.
Ak nejakým spôsobom v tebe zarezonovalo všetko, čo sme tu hovorili, neváhaj sa do toho pustiť. Aj keď to zo začiatku vyzerá neuveriteľne strašidelne a nevieš, ako to spravíš. Ale spravíš to.
