Darovať krv prišlo 50 ľudí z radov študentov, pedagógov a zamestnancov univerzity. Z toho po konzultácii s lekárom bolo pripustených k darovaniu 40 darcov. 15-ti z nich sa tak rozhodli prvýkrát. Počas deviatich ročníkov Kvapky krvi darovalo krv dokopy 326 darcov.
Prvýkrát bola Kvapka krvi UCM v roku 2001. Spoluorganizoval ju Ľuboslav Blišák spolu s vtedajšími doktorandkami a ďalšími kolegami. Vtedy na nej participovali len dve fakulty – Filozofická a Fakulta masmediálnej komunikácie. Dnes už darovanie krvi funguje na celej univerzite.
A čo sa stane s krvou po darovaní? Krv odchádza do spracovateľského centra, kde sa potvrdzuje krvná skupina a krv prechádza podrobnejším testovaním, zisťujú sa rôzne potenciálne ochorenia. V prípade pozitívneho nálezu je o tejto skutočnosti informovaný aj samotný darca. Ľuboslav Blišák vysvetľuje: „Následne sa krv spracúva a pripravuje sa na uskladnenie. Zväčša sa jednotlivé krvné zložky oddelia a uskladňujú sa podľa predpisov na vopred stanovený čas a v prípade potreby sa použijú pre konkrétneho pacienta.“
Často sa stáva, že už odhodlaní a pripravení darcovia zistia, že nemôžu darovať krv. Podľa skúseností organizátorov sú najčastejšími dôvodmi nedostatok železa v krvi (najmä u žien), nízky krvný tlak, nedávno brané antibiotiká, prechladnutie, čerstvé tetovanie alebo piercing. Darcovia niekedy podcenia prípravu a vypijú málo tekutín alebo prídu nalačno. Naopak, potenciálny darca by mal prísť zdravo najedený.
Blišák sa teší zo záujmu nielen študentov:
„S radosťou môžem povedať, že sa nám každým rokom zvyšuje nielen počet doktorandov, ale aj pedagógov a ďalších pracovníkov. Študenti a vyučujúci sa môžu takto neformálne stretnúť vedľa seba pri darovaní krvi. Spája ich chuť pomôcť dobrej veci.“
Okrem darovania krvi sa tiež môžete zaregistrovať do Národného registra darcov kostnej drene. Môžete tým pomôcť pacientom s leukémiou, poruchou krvotvorby, imunitnými a rakovinovými ochoreniami. Problém býva v tom, že v databáze dobrovoľníkov je náročné nájsť požadovanú zhodu. Čím menšia zhoda, tým viac klesá pravdepodobnosť prijatia krvi pacientom. „Našťastie náš Národný register darcov kostnej drene spolupracuje so zahraničnými a stáva sa, že kostná dreň pochádza práve od nich,“ hovorí Ľubo Blišák.
Doteraz sa na Kvapke krvi UCM zaregistrovalo 50 ľudí do Národného registra darcov kostnej drene, z toho na poslednej Kvapke to bolo 11 dobrovoľníkov. Problém s potenciálnymi darcami býva aj preto, lebo nevedia, ako odber prebieha. Blišák tvrdí, že strach už nie je na mieste, pretože medicína stále napreduje. Vysvetľuje priebeh odberu: „Odber kostnej drene za posledné roky vo veľkej miere nahradil odber tzv. periférnych kmeňových buniek. Takýto odber sa realizuje podobne ako pri odbere krvi, zo žily. Následne sa z krvi odseparuje potrebná zložka a zvyšná krv sa naspäť vracia darcovi. Málokedy dochádza k odberu kostnej drene priamo z kosti. Je to iba v prípade, ak pacient potrebuje sterilnú kostnú dreň, zväčša ide o malé deti, napr. okolo šiestich mesiacov. Každého darcu informujú o jednotlivých krokoch.“ Ďalšia kvapka krvi UCM by mala byť v prvej polovici apríla 2016.
Tí, čo uvažujete, že chcete pomôcť dobrej veci, prečítajte si, kto môže darovať krv:
Každý kto:
· je vo veku od 18 – 60 rokov,
· váži viac ako 50 kg,
· nemal posledné 2 týždne hnačky ani horúčky,
· je aspoň 3 týždne od posledného užitia antibiotík,
· je aspoň 48 hodín po očkovaní,
· počas posledných 6 mesiacov nebol operovaný, tetovaný, nepodstúpil akupunktúru, piercing,
· nemá v čase odberu prejavy alergie a v dňoch pred odberom neužíva antihistaminiká,
· neprekonal infekčnú žltačku typu B a C a nie je jej nosičom,
· nie je nositeľom HIV a nemal kontakt s HIV pozitívnou osobou,
· nie je závislý od drog, alkoholu a iných návykových látok,
· ženy môžu darovať krv po skončení menštruácie a najskôr 6 mesiacov po pôrode, ukončení tehotenstva alebo dojčenia.
Neodporúča sa prísť po zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži. Prineste si so sebou občiansky preukaz, preukaz poistenca, prípadne preukaz darcu krvi. Nemali by ste chodiť nalačno. Darca musí prísť najedený. Večer pred darovaním a ráno sa odporúča ľahká strava bez mastných, údených a mliečnych výrobkov. Okrem toho je dôležitý pitný režim. Ráno by ste mali vypiť zvýšené množstvo tekutín, najlepšie minerálnej vody alebo nesladeného čaju a to aspoň 0,5 až 1 liter. Najlepšie je, ak začnete už večer pred spaním jedným či dvoma pohármi vody navyše.
Autor: Diana Veizerová
Foto: Michaela Stareková
