Horúcou témou posledných dní je nový Zákon o športe. Čo prinesie športu na Slovensku?
V krátkosti by sa dalo povedať, že Zákon o športe po dlhom čase zjednotil spoločnú snahu priniesť do športu novú koncepciu, zabezpečiť väčšiu transparentnosť a samozrejme aj viac financií.
Vy sám ste na tomto zákone spolupracoval. Ako táto spolupráca prebiehala?
Bol som pozvaný do skupiny pracujúcej na zákone v záverečnej fáze jeho tvorby, aby som do diskusie priniesol pohľad bývalého hráča, ktorý má do veľkej miery aj skúsenosti s fungovaním športu v zahraničí. V mojom prípade išlo o pohľad hokejistu, človeka, ktorý sa výrazne angažuje v našom najpopulárnejšom športe. Samozrejme, návrh tvorila skupina právnikov. Diskusia k zákonu však bola veľmi široká, pracovná skupina, ktorá vytvárala návrh, cestovala po Slovensku, stretávala sa s predstaviteľmi rôznych športov ale aj priamo s klubmi. Proces trval niekoľko rokov a bol zavŕšený finálnym návrhom. Je unikátny, a to najmä tým, že návrh sa nevytváral v parlamente a robila na ňom športová obec.
„Napriek tomu, že voľby nedopadli podľa nášho očakávania, záujem o pomoc hokeju bude pretrvávať.“
Dá sa teda povedať, že tento zákon bude lepší ako ten minulý?
Som si istý, že ak by sa prijal, bol by to obrovský krok vpred. Zatiaľ je to na dobrej ceste.
V čom vidíte najväčší problém pri financovaní športu na Slovensku?
Napríklad aj tento návrh rieši otázku financovania, konkrétne v dvoch bodoch. Prvým je odvod z hazardu, časť z neho pôjde priamo na podporu športu. Ten druhý je unikátnym pilotným projektom sponzorstva – doteraz spolupráca medzi klubmi a partnermi prebiehala len prostredníctvom zmlúv o reklame. Nové možnosti zmluvy o sponzorstve uľahčujú rôzne formy podpory športu od potenciálnych partnerov. Ak sa nový koncept v športe osvedčí, je pravdepodobné, že si tento model osvoja aj iné sféry, napríklad kultúra.
Pred pár mesiacmi ste kandidovali na post „šéfa slovenského hokeja“. Je šanca, že vás v budúcnosti, ako jedného z kandidátov, uvidíme opäť?
Koncom februára som deklaroval, že som odhodlaný slovenskému hokeju pomôcť zo všetkých síl, keďže sa nachádza v dosť vážnej situácii. Vytvoril som obrovský tím ľudí so skúsenosťami v hokeji na Slovensku, ale aj v zahraničí, z jeho fungovania po ekonomickej, právnickej aj športovej stránke. Napriek tomu, že voľby nedopadli podľa nášho očakávania, záujem o pomoc hokeju bude pretrvávať. Verím, že ľudia, ktorí majú totožný záujem, sa budú viac a viac dostávať do priestoru, v ktorom môžu hokeju pomôcť.
Po oznámení kandidatúry sa okolo vás strhla obrovská vlna pozornosti. Prakticky všetky médiá, ako aj fanúšikovia, boli naklonení k zmene, napriek tomu to na výhru nestačilo. Malo to vynaložené úsilie napriek prehre vo voľbách zmysel?
Určite áno. Hlavne preto, že sa otvorili otázky, o ktorých sa nikdy predtým nerozprávalo. Následne som vstúpil do Pro-Hokeja a do našej najvyššej hokejovej ligy. Tú by sme mohli označiť ako najnáročnejší hokejový subjekt u nás. Robíme obrovské kroky vpred. Prakticky, za tri mesiace sa nám podarilo posunúť imidž ligy a som presvedčený, že aj dôveryhodnosť a ekonomickú stránku celej súťaže.
„Nemyslím, že tu bol nezáujem zo strany médií, vždy to však v tomto smere môže byť lepšie.“
Stali ste sa šéfom našej najvyššej hokejovej súťaže. Ako veľmi sa touto funkciou človeku zmení život?
Dosť výrazne. Doteraz som bol aktívny športovec, teraz mám úplne iný rozvrh dňa. Táto práca mi zaberie oveľa viac času, než to bolo počas aktívnej kariéry. Musím ale povedať, že ma to baví, napĺňa a som odhodlaný v nej pokračovať.
Svoje pôsobenie ste podmienili tým, že Tipsport liga bude lepšia, inak odstúpite. Ako si túto bilanciu na konci sezóny máme predstaviť?
Je veľa kritérií, na ktorých sa dá zhodnotiť práca v lige. Niektoré sú uchopiteľné, niektoré nie, ako napríklad spomínaná dôveryhodnosť či imidž. To sa dá odhaliť jedine v prieskumoch. Ide však aj o športovú či ekonomickú stránku, tieto faktory sa dajú veľmi ľahko odmerať. Som presvedčený, že trend, ktorý sme nastolili, už teraz prináša ovocie a verím, že na konci sezóny budeme s prácou spokojní.
Návrhy, ktoré ste priniesli, sa týkajú aj novinárov, ktorí dostali väčšiu slobodu pri rozhovoroch s hráčmi. Prečo tieto zmeny?
Naše zmeny nesmerujú len k médiám, týkajú sa aj hráčov, funkcionárov a fanúšikov. Chceme byť čo najviac ústretoví. Od spoločnosti očakávame záujem a podporu. V prvom rade však musíme začať od seba. Tento prvý krok sme teda spravili, chystáme aj ďalšie a už teraz cítim spätnú väzbu. Okrem tohto uľahčenia práce pre novinárov, finalizujeme akýsi mediálny manuál. Ten bude napomáhať hráčom a funkcionárom pri práci s médiami, dá im rady ako vystupovať, ako správne reprodukovať svoje myšlienky a ako čo najlepšie propagovať svoje mužstvo.
Bol v minulosti jedným z problémov našej ligy aj nezáujem médií?
Nemyslím, že tu bol nezáujem zo strany médií, vždy to však v tomto smere môže byť lepšie. Mediálne pokrytie vždy nejakým spôsobom odzrkadľuje úroveň práce dotknutého subjektu a my sme si istí, že pri našej práci bude toto pokrytie ešte výraznejšie. Nakoniec, hokej je najpopulárnejším športom na Slovensku a hokejová Tipsport liga je najpopulárnejšia športová súťaž u nás.
Pôsobili ste v niekoľkých hokejových súťažiach po celom svete. Aký je rozdiel medzi európskymi a zámorskými novinármi? V čom sú slovenskí novinári iní napr. od tých vo Švédsku?
Európski novinári sú si veľmi podobní. Fanúšikovia v Európe totiž chodia na športové podujatia, pretože fandia svojmu klubu, zaujíma ich úspešnosť klubu, sledujú teda hlavne výsledkovú stránku. V Severnej Amerike je aj ten najvrcholovejší šport do veľkej miery prepojený so zábavou, divák to berie ako akési „predstavenie“. Tomu sú prispôsobené mediálne výstupy, ako aj správanie novinárov. Pri prenosoch sa na obraz dostáva viac zaujímavostí či vtipných momentov.
„Fanúšikom chceme pripomenúť atmosféru na štadióne a priviesť ich naspäť.“
Také čosi by bolo možno zaujímavé aj u nás…
Určite by to neuškodilo. Snažíme sa to priniesť aj do ligy, na Slovensku je však istá športová kultúra, ktorá sa nedá zmeniť z týždňa na týždeň. Tieto novinky zavádzame postupne, prvky entertainmentu dostávajú čoraz viac priestoru. Bojujeme však aj s ďalším problémom – zdá sa, že na Slovensku sa divácka verejnosť pobrala konzumnejším smerom. To určite nenahráva nášmu záujmu zvýšiť návštevnosť na štadiónoch, na druhej strane to však nahráva zvýšeniu sledovanosti. Pohodlnosť ľudí teda vedie k tomu, že obľúbený šport dostáva prednosť v televízii, vychutnanie si atmosféry priamo na štadióne pomaly odchádza do úzadia. Myslím si, že tento trend dokážeme zmeniť, zážitok priamo zo zápasu nedokáže priamy prenos nahradiť. Fanúšikom to chceme pripomenúť a priviesť ich naspäť.
Nie je v tomto smere problémom aj cena lístkov na niektoré zápasy? V septembrovom stretnutí Košice – Banská Bystrica stál lístok 8 eur…
Cena lístkov v porovnaní s nákladmi a ekonomickou náročnosťou produktu, ktorý liga vytvára, je podľa mňa primeraná, až veľmi nízka. Áno, 8 eur je dosť peňazí, na druhej strane, pozrite sa napríklad do kaviarní. Ľudia nemajú problém vypiť tam 5-6 káv za deň, čo ich vyjde oveľa viac ako kúpa jedného lístka týždenne. Nemyslím si, že keby sme znížili ceny lístkov, výrazne by stúpla návštevnosť. Už sme to aj skúšali a zistili sme, že toto nie je tá cesta.
Vysielateľom ligových zápasov je u nás RTVS, ktorá vysiela v priemere jeden zápas za týždeň. Stačí takáto „porcia“ zápasov?
Momentálne je ľahké povedať „poďme vysielať všetky zápasy v televízii“. Nejdeme cestou zbytočnej kvantity, skôr nám ide o kvalitu. Fanúšikovia určite môžu potvrdiť, že prenosy sú oproti iným sezónam iné, modernejšie. Už len to, že máme nové štúdio, je veľká zmena oproti primrznutým chalanom s mikrofónmi stojacimi počas prestávky za plexisklom.
Nedalo by sa rozšíriť ponuku našej ligy aj pre súkromné televízie?
Pokiaľ ide o ponúkanie sublicencií pre televízie, doteraz to nebolo možné. Na základe novej zmluvy, ktorú sme podpísali nedávno, sme prišli k dohode, že máme právo ponúkať prenosy aj iným televíziám. Preto je pravdepodobné, že čoskoro uvidíme Tipsport ligu aj na inej televízii. Predbežne by to malo zdvojnásobiť vysielací čas, videli by sme teda 2 prenosy týždenne.
„Nemyslím si, že by stúpla návštevnosť, ak by sme znížili ceny lístkov.“
V posledných dňoch sa nahlas hovorí o príchode zahraničného klubu do našej najvyššej súťaže. Ako by toto rozšírenie mohlo klubom pomôcť?
Myšlienka prenesenia našej ligy do zahraničia je zaujímavá. Vidíme, že ligy okolo nás sa spájajú a tento trend je celkom evidentný a úspešný. Ak je záujem za hranicami, je to istá vizitka efektivity. Navyše takéto rozšírenie mieša hokejové kultúry. Už dlhodobo rozprávame o našej izolovanosti na reprezentačnej aj ligovej úrovni. Príchody zahraničných odborníkov na reprezentačnej úrovni, ako aj príchody zahraničných klubov do našej ligy by boli osviežujúce. Ak tí odborníci aj kluby dokážu deklarovať, resp. zaručiť športový a ekonomický prínos, prečo sa brániť spolupráci?
Vaše kompetencie siahajú aj k mládeži. Majú deti ešte snahu hrať hokej?
Určite áno. Deti však majú vačšie možnosti ako kedysi. Týka sa to športov, ale aj trávenia voľného času celkovo. Technológia sa vyvíja, máme väčšie možnosti cestovania či zábavy. „Súťaž o dieťa“ je o to náročnejšia. Keďže hokej je najpopulárnejším športom, máme ambíciu byť lídrom v týchto aktivitách. Musím tiež povedať, že v mládežníckej sfére miesto „globálnych“ aktivít fungujú skôr malé projekty, ktoré sú oveľa úspešnejšie.
Mládežnícky hokej je veľkou časovou aj finančnou záťažou pre rodičov, dá sa riešiť tento problém?
Štadióny sú dosť vyťažené a pre rodičov by bolo oveľa jednoduchšie, keby boli časy tréningov prispôsobené ich dennému režimu. Tomu by pomohol okrem iného aj väčší počet ľadových plôch. Toto je však tak trochu riešenie problému od konca. V prvom rade tvrdím, že keď zvýšime servis, kvalitu a urobíme si poriadok vo svojich radoch, budeme môcť tlačiť na samosprávy či vládu k pomoci zmodernizovať či rozšíriť túto infraštruktúru.
V poslednom čase ste aktívny na sociálnych sieťach. Považujete Facebook za dôležitú súčasť marketingu našej ligy?
Áno, Facebook je priestor, ktorý je pre nás zaujímavý z hľadiska oslovovania mladých ľudí. Mladí ľudia tvoria aj náš facebookový tím, pridávaný obsah je teda pre túto skupinu oveľa zaujímavejší. V tejto sfére máme v pláne niekoľko projektov, napríklad spustenie novej webovej stránky. O tých ďalších nechcem veľa prezrádzať, fanúšikovia sa však majú na čo tešiť.
„Myšlienka prenesenia našej ligy do zahraničia je zaujímavá.“
V posledných rokoch vás bolo často vidieť v hokejových štúdiách, najmä počas reprezentačných zápasov. Čo je na práci spolukomentátora najťažšie?
Radšej poviem, čo je najľahšie. Podávať pohľad bývalého hráča. Viem sprostredkovať, ako sa asi hráči či tréneri cítia, viem, ako to funguje v zákulisí. Čím viac toho fanúšikovia z tohto pohľadu dostanú, tým viac ich to bude baviť.
Chystáte sa komentovať aj najbližšie Majstrovstvá sveta?
Tak ďaleko sa ešte nepozerám, je však pravdepodobné, že tam budem. Skôr budem zastávať rolu odborníka v štúdiu než spolukomentátora.
Popularitu si získali aj mnohé vaše vtipné výroky. Pripravujete si ich pred prenosom alebo vám len tak zídu na um?
Niektoré príhody si počas sezóny zapisujem. Často s kolegami zo srandy ich príhody „umiestňujeme“ – ak je to niečo menej zaujímavé, zaradíme to na 1. tretinu zápasu Nórsko – Taliansko. Ak je to poriadna bomba, tak to spadá do kategórie „2.tretina zápasu Slovensko – Rusko“.
Ktorý je váš najobľúbenejší?
Nejako to neriešim, ak je to spontánne, tak na to človek rýchlo zabudne. Občas mi ich však ľudia pripomínajú. A veľakrát sa mi stalo, že sa mi nezdalo, že som také čosi vôbec povedal…
Profil: RICHARD LINTNER (37) je bývalým hokejistom a v súčasnosti šéfom Tipsport ligy. Pravý obranca s prezývkou Citrón Reprezentoval Slovensko na niekoľkých významných turnajoch. S reprezentáciou získal zlatú (2002) a bronzovú medailu (2003). Pri našom jedinom titule svetových šampiónov premenil rozhodujúci nájazd proti Švédsku, ktorý nás posunul do finále. Odchovanec Dukly Trenčín hral okrem slovenskej najvyššej súťaže aj vo Švédskej Elitserien či v zámorskej NHL. Momentálne pôsobí aj ako spolukomentátor a expert v štúdiu pri televíznych hokejových prenosoch RTVS.
Autor: Ján Janočko
Foto: Dagmar Kováčová
