Prvá udalosť svojho druhu v Trnave sa konala v réžii občianskeho združenia Publikum.sk. Výber účinkujúcich spisovateľov podliehal len dvom podmienkam – všetko to boli Slováci, ktorí v uplynulom období vydali publikáciu. Okrem „čítačiek” a diskusií boli k videniu koncerty, ktoré uzatvárali program každého dňa Ypsalonu. Na úvod prvého dňa sa navyše diváci dočkali krátkej prezentácie s názvom Súčasná slovenská literatúra vo filme – Babie leto, Kandidát a Wilsonov. Výber najväčších rozdielov v knižných a hraných podobách príbehov bol dopĺňané ukážkami a výberom detailov, ktoré pri sledovaní mohli uniknúť aj pozorným divákom. O útrapách pri prekladaní a vydávaní kníh v menších vydavateľstvách prišli porozprávať ich zástupcovia do diskusie, ktorá nasledovala bezprostredne po prezentácii. Veselé príhody zo zákulisia však prítomných presvedčili o tom, že aj práca vydavateľa prináša úsmevné momenty.
Vtipné ale aj vážne témy. Nevyhol sa im nikto zo spisovateľov, hoci nie v rovnakom pomere. Oduševnený prednes „o šťankách” v podaní Máriusa Kopcsaya sa vymykal z mantinelov každodenných príhod a človek by neveril, koľko srandy sa dá pri zadržiavaním moču zažiť. Samozrejme, ak ide o niekoho iného, ako aj v tomto prípade.
Diskusie vedené Perom Le Kvetom popri čítaní z kníh boli do veľkej miery aj sondou do života autorov. Cesta životom spisovateľov priblížená v takejto podobe v sebe niesla niekoľko paralel, ale aj mnoho odlišností. Výnimkou nie je klasická práca cez deň a písanie po večeroch, mnohokrát novinárska činnosť v minulosti ale aj súčasnosti. Okrem rozhovorov o knihách a kariére nechýbali pohľady na veci každodenné – prostredníctvom Vladimíra Ballu sme sa napríklad dozvedeli, čo nového majú na srdci návštevníci nemenovanej novozámockej krčmy.
Uzatvorenie každého dňa si vzala na starosti vždy iná hudobná formácia. Neskoro večer sa Galériou Jána Koniarka niesli silné ženské hlasy v takomto poradí od štvrtka do soboty): Martina Javor, Romanika, Zuzana Mikulcová band.
Ako každý správny festival, aj tento mal každý deň svojich „ťahúňov”. V tomto prípade išlo o najúspešnejších či mediálne najznámejších ľudí z programu, o ktorých sa neraz hovorí aj v iných, než čisto literárnych kruhoch. Michal Hvorecký sa nevyhol utečeneckej téme pri čítaní novej poviedky, pri starších dielach zase pripomenul, že tie pravé slovenské Vianoce sú čochvíľa tu. A aby toho nebolo málo, prítomní návštevníci boli oboznámení s tým, aký je to pocit, keď vašu poviedku odkúpia a spravia z nej celovečerný film.
Piatkový program lákal azda najviac menom Petra Krištúfka. Mix knižných a filmových informácií z jeho dielne v pestrej debate s moderátorom pobavil prítomných fanúšikov. Úspešný autor prezradil čo-to zo zákulisia svojej tvorby a podelil sa aj o veselé zážitky. Zistili sme aj to, ako dôležité je, ak vaše knihy preložia do angličtiny a aké problémy riešite ak ste režisér a ukočírovanie hercov vo vašom filme máte v popise práce.
Posledný deň festivalu vábil nabitým programom a azda najznámejším menom spomedzi účinkujúcich bolo to, ktoré patrí Michalovi Havranovi. Debata o knihe Kandidát, ktorej bol spoluautorom ako aj detaily z jeho diskusných programov či z novej publikácie Besnota osviežili záverečný večer Ypsalonu.
Podujatie, ktoré sa konalo prvýkrát malo vysokú kvalitu, ktorú si pochvaľovali aj samotní protagonisti. V útulných priestoroch sa zišli prvotriedni spisovatelia, kvalitní hudobníci ako aj fanúšikovia ich príbehov a hudby. Hoci sa prvý ročník skončil doslova pred pár hodinami, bola by škoda, keby začatá tradícia nepokračovala aj v budúcich rokoch.
Autor: Ján Janočko
Foto: Petra Adamková, Richard Lutzbauer
