Meno Nikola Benedikovičová ste už určite niekde zachytili. Šikovná a talentovaná študentka druhého magisterského ročníka na našej fakulte sa nebojí žiadnej výzvy. Venuje sa spevu, herectvu, modelingu, písaniu a má aj vlastnú hudobnú skupinu. Je skvelým príkladom toho, že veta „nemám čas“ je iba chabou výhovorkou.
M: Je známe, že svoj čas nevenuješ len jedinej aktivite, a že investuješ do viacerých talentov. Dá sa však každej činnosti venovať naplno?
N: „Jedine naplno. Multipotencionálni ľudia musia byť hotoví majstri v plánovaní. Všetko sa dá rozumne rozložiť. Popravde, nie vždy sa darí vo všetkom naraz. Moje dlhoročné skúsenosti ukazujú, že raz ide karta v tamtom a menej v onom, inokedy sa to vymení a zase naopak.
Podstatné je nezastaviť sa. Ja vždy hovorím, že treba skúšať a ísť do všetkého.
Nikdy nezačínať myšlienku formulkou: „čo keby som“ alebo „aké by asi bolo“. Máme len jeden život. Treba sa do toho hneď vrhnúť, žiadny nápad nám nevznikol v hlave len tak.“
M: Si viac herečka, modelka alebo speváčka?
„Znie to asi šialene, ale niekedy ma v jeden týždeň oslovujú na prehliadke modelka, na koncerte speváčka a pred kamerami herečka.
Občas v tom ľudia majú chaos, no ja mám v tom jasno. Som herečka, ktorá sa profesionálne venuje spevu a jej hoby je modeling. Mojou srdcovkou je navyše kapela Ukitas, s ktorou hrám na ukulele. A tak ma to baví. Žijem si svoju mozaiku činností, ktoré vychádzajú z môjho vlastného úsilia, driny a kreativity, či daností, ktoré mi boli nadelené.“
M: Nedávno si okúsila súťaž MISS UNIVERSE. Akú skúsenosť ti priniesla?
N: „Moja odpoveď na túto otázku by mohla byť aspoň dvesto stranovou knihou. Skúsim to vyjadriť čo najvýstižnejšie. Priniesla mi to, čo mi mala zobrať, aby mi mohla dať. Na vylúštenie tohto hlavolamu ešte stále prichádzam. Každopádne, za svoju účasť v nej ďakujem, viem že ma po viacerých stránkach zocelila. Prišla som tam ako (zdravo) seba-vedomá a odišla som navyše i seba-istá.“
M: Aké myšlienky skrýva tvoja prvá pieseň „Na nebo volám“?
N: „Nesie v sebe isté duchovné posolstvo. Je o tom, že sa občas v živote stratíme a hľadáme spôsob ako sa nájsť. Vtedy voláme na „nebo“. Každý si ho interpretuje po svojom. Pre niekoho je to Boh, pre druhého Budha, pre iného Alah, ktosi za tým všetkým vidí vesmír, lásku a podobne. Preto v klipe vystupuje ruka, ktorá ma vedie.“
M: Študuješ masmediálnu komunikáciu. Znamená to, že v budúcnosti plánuješ aj povolanie v tejto oblasti?
N: „V prvom rade chcem zostať pri vystupovaní. Tak ako herec, tak i spevák aj moderátor majú svoje publikum. Ich nástrojom je vlastné telo a rozum. Nikdy by som to nevymenila za počítač.“
M: Zmenilo ťa štúdium na vysokej škole?
N: „Rozhodne áno.
Štyri roky ma na univerzitnej pôde vedome aj nevedome vyformovali.
Moje komunikačné schopnosti sú na vyššej úrovni, s čím súvisí aj vystupovanie a dojem, ktorý každý po sebe zanecháva. Ten je potrebný všade. V práci aj v bežnom živote. Začala som čítať knihy a vidím do tém, ktoré boli pre mňa dovtedy španielskou dedinou.“
M: Máš ešte nejaké sny, ktoré plánuješ naplniť?
N: „Chcem vydať knihu, ktorú píšem už dva roky. Skutočný príbeh. Dávam si na ňu čas. Tak ako ja, aj ona potrebuje dozrieť. Túžim po tom, aby bola taká dobrá, že ju raz aj sfilmujú.“
M: Aké je tvoje životné krédo?
N: „Byť každý deň lepší človek ako včera.“
Autorka rozhovoru: Michaela Mihoková
Foto : Instagram
