Mladí študenti, ktorých už nebaví len ohrievať stoličku

Trnava sa pýši nejednou úspešnou univerzitou. Študujú tu stovky šikovných, mladých a perspektívnych ľudí. Školy sú odlišné, no predsa dve z nich niečo spája. Na jednej je to školské médium a na druhej taktiež školská aktivita, ktorej sa študenti venujú v rámci svojho voľného času a ich hobby. Reč je o IRŠ a my vám v tomto článku priblížime jeho fungovanie.

Ako to bolo na začiatku?

IRŠ sú rozhlasové stanice vysielajúce pre vysokoškolákov. Skratka IRŠ znamená Internátne Rozhlasové Štúdio alebo v súčasnosti aj Internetové Rádio Študentov.

Najväčší boom dosiahli internátne rozhlasové štúdiá v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy boli druhou možnosťou k štátom kontrolovaným masmédiám. V tom čase existovalo IRŠ prakticky na každom vysokoškolskom internáte. Koncom osemdesiatych rokov vznikla celoslovenská súťaž týchto študentských rádií – Štúdioráma. IRŠ-ká sa aktívne zúčastňovali aj na všeobecných rádioamatérskych súťažiach RadioRallye a Fonorama. V 90-rokoch však postupne prenechali miesto komerčným staniciam, ktoré v ich počiatkoch značne zásobili skúsenými pracovníkmi. V roku 2005 sa podarilo obnoviť celoslovenskú súťaž vysokoškolských a internátnych rádií s názvom Radiorallye, ktorá funguje dodnes a umožňuje študentom ukázať, čo sa v nich skrýva. Rok čo rok sa táto súťaž koná v inom slovenskom meste. Naše fakultné rádio Aetter túto súťaž organizovalo v roku 2010 a my vieme, že ju bude  čoskoro opäť organizovať.

„V tejto súťaži ide o to, aby si mladí nadšenci vymieňali informácie, skúsenosti a aby sa tieto školské rádiá združovali.“

„Myslím si, že teraz sa to všetko vracia. Tie 90-te roky, veľké slúchadlá, platne, kazety. Určite aj po ročnej pauze IRŠ Karavana bude mať jej nástup na „pľac“  svoje čaro, len bude treba na tom zapracovať,“ dodáva Matej Janíček, bývalý člen IRŠ Karavana.

Štefan Šprocha, dramaturg a známa tvár televízie Markíza, sa nám k téme IRŠ vyjadril takto: „Študoval som na Žilinskej univerzite, kde fungovalo IRŠ Rapeš.

„Našiel som sa tam, určite to odporúčam všetkým študentom, ktorí majú takúto možnosť, nech sa jej chopia a dajú do toho všetko. Musia byť aktívni, vytrvalí a musí ich to baviť.“

Na oplátku sa im IRŠ revanšuje nielen trvalými priateľstvami, ale aj skúsenosťami do budúcna. Myslím si, že so školou alebo bez nej sa môžeš niekam dostať, len musíš na sebe usilovne pracovať. Keď sa obzriem späť, tak si uvedomujem, že všetko, čo som robil, viedlo k môjmu povolaniu.“

Bližšie sme sa pozreli na už vyššie spomínané dve trnavské rádiá. Jedno je najmä nám dobre známe – naše školské rádio Aetter a rádio Materiálovotechnologickej fakulty STU s názvom Karavana, internátne rádio, ktorá ma aktuálne krátku pauzu.

Na otázky nám odpovedal Mgr. Andrej Brník, PhD., zakladateľ rádia Aetter  

Ako podľa vás ovplyvní študenta účasť v tomto médiu?

Všetky aktivity mimo vzdelávacieho procesu sú prospešné z hľadiska získavania skúseností. Profi rádiá dávajú vždy prednosť pri výbere moderátorov ľuďom, ktorí predtým pracovali v študentskom rádiu. Takíto ľudia už vedia, ako vyzerá mikrofón, ako prebieha vysielací proces, vedia pracovať so zvukom. Z tohto hľadiska je práca v študentskom rozhlase neoceniteľná a prínosná. A ako plus sú tam aj ďalšie benefity v podobe priateľstiev a mimoškolského života počas štúdia na fakulte.

Aký by mal byť študent, ktorý má záujem o účasť?

„Sú dva typy študentov, ktorí sú pre rádio prospešní a vhodní: ctižiadostiví a aktívni.“

Ctižiadostiví sú študenti, ktorí majú jasný cieľ vysielať v profi rádiu a idú si za ním, pričom pre jeho splnenie využívajú študentské rádio ako medzistupeň vo svojej kariére. Aktívni študenti sú kategória, ktorá chce popri škole získať aj iné skúsenosti. V rádiu sa cítia dobre, vysielanie ich baví.

Čo vravíte na to, že šikovní sú aj študenti z fakulty, ktorá nie je orientovaná priamo na mediálnu oblasť?

„Existujú aj vysokoškolské rádiá, ktoré sú na školách, kde sa nevyučuje nič spoločné s médiami. Študenti tam však chodia radi a sú talentovaní.“

Tieto rádia sú po technickej stránke vyspelejšie, keďže sú tam študenti, ktorí študujú napríklad IT alebo iné technické zameranie. No a aký je rozdiel medzi rádiami, ktoré sú na škole, kde sa vyučuje mediálna oblasť a kde nie? Ilustrujem to na nasledujúcom príklade: keď robíme konkurz my, tak nám príde 80 študentov, ktorí chcú byť moderátormi alebo redaktormi. Žiadny technik či informatik. Keď robí konkurz rádio na Technickej univerzite v Košiciach, kde nie je žiadny študijný program o médiách, tak tam príde 40 ľudí na pozíciu technik alebo IT a 10 ľudí, ktorí chcú byť moderátormi či redaktormi.

Podobné otázky sme položili Ing. Matejovi Janíčkovi, bývalému členovi rádia Karavana, ktorý nám priblížil fungovanie rádia na vysokoškolskom internáte. 

Ako podľa vás ovplyvní študenta účasť v IRŠ?

Veľa študentov je šikovných, je to ich koníček. Takto trávia svoj voľný čas, sú s priateľmi a popri tom zbierajú skúsenosti z tejto oblasti. Ale nájdu sa medzi nami aj takí, ktorí prišli medzi nás len za tým účelom, aby mali v životopise napísané rôzne študentské aktivity, ktoré sú ich skúsenosťami. Vydržali s nami len chvíľu, možno dva-tri mesiace, a potom to vzdali.  

Aký by mal byť študent, ktorý má záujem o účasť v IRŠ?

V prvom rade by mal byť aktívny. Komunikatívnosť podľa mňa nie je až tak dôležitá, ako si niektorí myslia, pretože sme mali medzi nami napríklad študenta, ktorý počas vysielania povedal len jednu vetu a celé jeho vysielanie bolo o mixovaní dramáčov. Hlavné bolo, že robil to, čo bavilo jeho aj poslucháčov.

Najskôr ste asi aj vy museli prejsť konkurzom, ako to prebiehalo?

Prišiel som do miestnosti, kde boli stoly pozliepané páskou. Bolo tam päť stoličiek a každá bola iná, veď sme predsa na internáte, všetko vyradené sa dá zužitkovať (smiech). Cítil som sa ako v SuperStar, sedeli sme za stolom ako Ježiš pri poslednej večeri.

„Dali mi otázky zo všeobecného hudobného prehľadu a v priebehu pár sekúnd som si musel predstaviť, že komentujem akčný futbalový zápas.“

Samozrejme, všetkých nás prijali, pretože v tom období bola účasť celkom slabá a potrebovali mladú krv.

Každý začiatok je ťažký, bol aj ten váš?

Áno, to rozhodne. V štúdiu všade trčali káble, počítače boli nepoužiteľné, no na najväčšiu ,,topku’’ nemá nič: náš stojan na mikrofón pozostával z držiaka na stolnú lampičku, ktorý bol ešte celý kovový, ako za komunistov, a na ňom bol mikrofón oblepený lepiacou páskou, veď sme predsa technici (smiech). Pri sedení sme sa nemohli pohnúť, pretože by nás nebolo cez ten mikrofón počuť.

„Karavaňáci boli tak veľmi snaživí, že pri spajkovaní a zapájaní ostatnej techniky mali spálené ruky, myslím si, že bolo vidieť, že do toho dávali všetko. Mal som možnosť pozrieť sa do rádia Aetter, no keď som to všetko uvidel, bol som ako dieťa v Dráčiku, nevedel som, kam sa mám skôr pozerať (smiech).“

Neskôr som sa rozhodol náš projekt Karavany odprezentovať na vedení školy. Boli sme úspešní. Po fotodokumentácii pristúpili k tomu, že nám pomôžu, nakúpilo sa potrebné zariadenie, aby sme mohli ďalej robiť to, čo nás baví.

Tabuľka s aktuálnymi internetovými študentskými rádiami:

Zdroj:

https://sk.wikipedia.org/wiki/IR%C5%A0

Autori : Romana Krajčíková, Soňa Lipničanová

Foto: Facebook – Aetter
          Rádio Karavana