Tento rok sa študenti FMK už po piatykrát zúčastňujú na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Neodmysliteľnou a dlhoročnou súčasťou tejto uznávanej udalosti je Festivalový deník, ktorý sa distribuuje zadarmo. Redakcia sa nachádza priamo v hlavnom dejisku, v Hoteli Thermal, kde pracujú aj akreditovaní novinári. Od roku 2002 denník vedie VERONIKA BEDNÁŘOVÁ, ktorá približuje jeho činnosť.
Príjemným spestrením na karlovarského festivale je Festivalový deník, ktorí rozdávajú kolportéri návštevníkom zadarmo. Ako dlho vychádza?
Festivalový deník vychádza od šesťdesiatych rokov. Jeho história je dlhá. Nielenže sa podarilo po Nežnej revolúcii jeho vydávanie uchovať, ale sa aj utužilo. Festival považuje tlačenú podobu denníka za dôležitú a dáva mu zelenú. Nadväzovali sme na tradíciu dobrej festivalovej žurnalistiky, ktorá tu vždy bola. V deväťdesiatych rokoch do nej vtrhla naša generácia a teraz pokračujeme v tom, čo sme si vtedy vybudovali. Ako sa profesionalizoval festival kategórie A, tak sa s ním profesionalizoval aj denník.
Vychádzal hneď v prvých rokoch festivalu?
Festival začal písať svoju históriu v roku 1946. Nemám informácie, či Festivalový deník bol jeho súčasťou od začiatku, ale viem, že vychádzal už pred Nežnou revolúciou. Vtedy bola výroba o niečo náročnejšia, neboli počítače. Obdivujem, ako to vtedy mohli kolegovia zvládať, pretože výroba je pre nás časovo náročná, a to máme k dispozícii všetky moderné technológie. Tlačí sa vo výbornej tlačiarni v Prahe, odkiaľ sa každé ráno dováža jedenásťtisícový náklad. Čo sa týka technológie tlače, nemôžeme byť na tom lepšie. Už 16 rokov vďačíme za vydáva novín spoločnosti Borgis.
Ako dlho vychádza Festivalový deník pod Vaším vedením?
Ja som začínala na festivale ako študentka Filozofickej fakulty KU v Prahe, keď som pracovala v tlačovom stredisku. Ak si správne spomínam, tak prvýkrát som prišla do denníka v roku 1997 ako radová reportérka, a tak som sa naučila tento výnimočný spôsob práce, ktorý v redakcii máme. Potom som odišla na tri roky do Spojených štátov a na denník som trochu zabudla. V roku 2002 sa uvoľnilo miesto šéfredaktora a vďaka predchádzajúcej skúsenosti som bola festivalom oslovená a tá práca mi zostala dodnes.
Denník vychádza v českom jazyku, ale 4 strany sú v angličtine. Sú tieto strany zamerané na zahraničného návštevníka?
Určite áno. Ten obsah máme zhodný maximálne v tridsiatich percentách. V anglickej sekcii sa generujú témy a články ktoré sú zamerané na zahraničných návštevníkov, ktorými sú filmári, distribútori, producenti, ľudia, ktorých zaujíma biznisová oblasť filmového sveta. Je tiež určený tým, ktorí tu neprichádzajú s detailnými znalosťami o stredoeurópskom a východoeurópskom teritóriu a snažíme sa im tiež predstavovať nových tvorcov. Pokiaľ sa na festivale objavuje retrospektíva alebo keď tu majú českí herci znelku, snažíme sa im rozšíriť obzory v našom regióne. Nepíšeme kvôli nim len o amerických a anglosaských hviezdach, ale podávame im témy v angličtine, na ktoré by inak nenarazili. Som rada, že sa na to pýtate, pretože tá anglická sekcia je niečo, na čo by sme mohli byť pyšní, pretože nás za ňu chvália zahraniční novinári. Tento rok sme po prvýkrát urobili pre nich neoficiálne stretnutie, kde sme im ďakovali za podporu, ktorá je z tých veľkých zahraničných médií naozaj veľká. Práca smerom do zahraničia je neustále sa rozvíjajúcou a zaujímavou.
Myslíte si, že v budúcnosti pribudne k angličtine ďalší cudzí jazyk?
To asi nie, pretože takto, ako to je nastavené je maximum, ktoré festival dokáže zvládnuť. Angličtina je natoľko rozšírená, že to stačí. V histórii sa denník písal vo viacerých jazykových mutáciách, v češtine, v angličtine, v nemčine a vo francúzštine. Neviem, ako to stíhali. (smiech)
Redakcia sa nachádza priamo v hlavnom ohnisku festivalu, v Hoteli Thermal. Pracujú v nej novinári z viacerých médií. Kto je zodpovedný za ich výber?
Je to moja zodpovednosť, s Zbyněkom Vlasákom (pozn. red. zástupca šéfredaktorky Festivalového deníka) sa snažíme zabezpečiť funkčný a stabilný tím.Personálne zmeny robíme iba výnimočne. Ide zväčša o prípady, keď niekto dostane tak exponovanú prácu, že nie je uvoľnený. My si všetci v prácach berieme kvôli festivalu dovolenku, aby sme mohli vyrábať denník. Občas sa niekto presťahuje do zahraničia, ale aj takí ľudia sa nám vracajú. Mali sme kolegyňu z Washingtonu, ktorá lietala na festival na vlastné náklady. Naša šikovná producentka odišla pred dvomi rokmi do afrického slumu, kde točila celovečerný dokument, ale tento rok sa k nám vrátila. Je to organické zoskupenie ľudí. Občas mi napíše nejaký študent, či by sa mohol k nám pridať.
Chcel som sa práve opýtať, či v kolektíve sú nejakí študenti.
Sme otvorení študentom. Reagujem na všetky správy, ktoré mi pošlú, ale nemôžem všetkých vziať. Tento rok sa k nám dostala dvadsaťročná študentka ktorá pracuje na anglickej sekcii a pomáha s anglo-českými jazykovými korektúrami. Ďalej máme študenta fakulty žurnalistiky z Prahy, ktorý mi poslal e-mail s tým, že by chcel u nás pracovať. Skúsili sme to a už tu je tretí rok. Nemám čas hľadať ľudí v školách a robiť výberové konanie, ale keď mi niekto napíše, je to pre mňa známka toho, že si niečo prečítal, preštudoval si informácie o denníku a našiel si na mňa kontakt. To je vždy dobré znamenie. Keby sme mohli byť väčší, boli by sme radi, keby sme mali viac študentov. Stane sa, že niekto príde len na jeden ročník a už sa nevráti, ale tých prípadov, keď sa to podarí je viac. Napríklad kolega, ktorý tento rok robí aj festivalové sociálne siete, začínal u nás ako študent.
Koľko ľudí pracuje na denníku?
Tridsať, ale tam počítam aj technické zázemie, inzertnú supervízorku z Prahy a dvoch grafikov, art directora, skeneristu na fotky, IT pracovníka, ktorý publikuje PDF verzie na webe, odkiaľ si môžu čitatelia denník stiahnuť. Je nás tridsať, čo je dosť veľa. (smiech)
Spomenuli ste, že inzercia sa zabezpečuje z Prahy. Je to jediná výnimka, keď niekto nepracuje z miesta festivalu?
My tú supervízorku priamo v redakcii nepotrebujeme. Ona sa stará, aby boli v poriadku inzeráty a to je práca, ktorá sa dá robiť na diaľku. Inak chcem, aby boli všetci tu, pretože tu sa deje festival. Z Prahy by sa to nedalo robiť, pretože kontakt s dianím by nebol taký veľký. Uvažovali sme, že preklady by sme robili externe, ale to sme zavrhli. Máme prekladateľku priamo na mieste.
Podľa čoho vyberáte témy na spracovanie?
Snažíme sa ich prispôsobiť programu festivalu. Zisťujeme si, ktoré české a hlavne zahraničné filmy sa budú premietať, máme vynikajúcu spoluprácu s programovým oddelením umeleckého riaditeľa Karla Ocha a práve v spolupráci s ním si dohadujeme, aby sme si ich mohli dopredu napozerať. Podľa toho, ako sa nám páčia, sa rozhodneme, či sa nimi budeme zaoberať. Dáme tiež na odporučenia odborníkov. Ráno na porade sa dohodneme, čo budeme robiť podľa toho, čo sa v konkrétny deň deje. Našou veľmi silnou stránkou sú rozhovory so zahraničnými hercami, režisérmi, scenáristami a dalšími filmarmi, a to nielen s hviezdami, ale i so začínajúcimi tvorcami, alebo tými, ktorí priviezli do Varov artové, zajímavé, dôležité filmy. Každý rok je ich toľko, že ich sotva stíhame všetkých vypočuť.
Čo by ste odporučili festivalu do ďalších rokov?
Myslím si, že môžeme byť spokojní s vývojom festivalu. Naučili sem chodiť aj zetkári, teda mladí ľudia narodení po roku 2000. Je tu uvoľnená atmosféra, ktorá priťahuje zahraničných hostí. Filmové hviezdy tu prichádzajú kvôli povesti festivalu. Sme vďačné a zároveň veľmi poučené publikum. Osobne si myslím, že nie je dosť komédií. Malo by sa ich premietať viac, to je moje jediné odporúčanie do budúcna. Tiež by som si priala, aby fanúšikovia čítali denník aj v ďalších rokoch stále tak nadšene, poctivo a radi, ako tomu bolo doteraz.
