„V predošlých ročníkoch, by som nemal šancu,“ hovorí spevák Adam Pavlovčin, ktorý svojim extravagantným štýlom polámal doterajšie predstavy o finalistoch súťaže.

Priazeň divákov Superstar Adama prekvapila, ani organizátori na začiatku nevedeli, akú reakciu majú očakávať. „V zahraničí je výstrednosť najmä u umelcov bežná. Neviem prečo sa spoločnosť u nás otvára pomalšie, no som rád, že sa to vôbec deje,“ hovorí.

V nedeľu 24. apríla predstavil prvú pieseň pripravovaného albumu počas vysielania šou Lets Dance. Adamov debut bude prepojením mainstreamu a alternatívy. Stieranie hraníc podľa neho dodáva odvahu ľuďom z rôznych menšín, ktorí sa tak s umelcami dokážu stotožniť a necítia sa osamotene.

Je niečo, čo by si si na seba nikdy nedal?

Asi nejakú farebnú kombináciu, ktorá sa mi nepáči.

Ružovú so zelenou?

V neprvoplánovom prevedení ide už aj táto dvojica do módy.

Okrem ružovej iba pre ženy poznáme veľa ďalších rodových stereotypov, ktorým denne čelíme. Máš konkrétny, ktorý by si najradšej vymazal?

Keď chodím po Prahe v man heels (mužské topánky na opätku – pozn. red.) ešte na mňa niektorí ľudia čudne zazerajú. Pritom by sme im vôbec nemuseli dávať prívlastok „man“. Pokojne by to mohli byť aj ihličky, prečo nie! Vtedy na sebe cítim pohľady, keďže prekračujem akúsi zaužívanú normu. 

V Superstar si vystriedal niekoľko extravagantných outfitov, prezentoval si sa pomerne výstredným štýlom. Osvojil si si ho počas svojho štúdia hudby v Londýne?

Áno. Móda ma vždy bavila a keďže som sa v Londýne venoval aj modelingu, prirodzene prišlo vytváranie si vlastného štýlu. Extravagantnejšia prezentácia na pódiu sa teda objavila popri štúdiu v Británii.

Kto ťa inšpiroval?

Stačilo, že som sa prechádzal v londýnskych uliciach plných ľudí vo výrazných outfitoch, ktorí riskujú alebo nosia presne to, v čom sa cítia super. Niekedy vyzážou dokonca vyjadrujú svoju aktuálnu náladu. Vtedy si poviete, že ani vy sa nemusíte obliekať iba do čiernej a sivej. V komunite umelcov, medzi ktorými som študoval, som si pripadal ja ako ten najmenej extravagantný.

Po odchode z relatívne alternatívej a otvorenej spoločnosti londýnskej univerzity si sa vrátil na Slovensko. Prihlásil si sa do jeden z najkomerčnejších súťaží vôbec. Keby som ťa poznala predtým, podľa tvojho instagramu by som neodhadovala, že sa zúčastníš Superstar.

Nemal som to v pláne. Keby neprišla pandémia a nevrátil by som sa, určite by sa to nestalo. V Británii som zvažoval X Factor a po mojom návrate na Slovensku práve bežala predchádzajúca séria Superstar. Zdalo sa mi, že koncept je sviežejší a modernejší než v ročníkoch predtým. Bavilo ma to.

Napadlo mi, že by bolo zaujímavé zistiť, kam by som sa dostal. Skauti z produkcie bežne rozosielajú pozvánky na konkurz. Kým som bol za hranicami, tiež som ich pár dostal a tak som si povedal, že ak príde ďalšia, pôjdem do toho. Prišla a išiel som.

Klasická otázka, ktorá po tvojej výhre často padala, bola, či si sa nebál, ako ťa publikum prijme pre tvoj svojský štýl a sexuálnu orientáciu. Niekoľkokrát si sa vyjadril, že ťa priazeň publika príjemne prekvapila. V rozhovore pre trnavský zoznam si zas povedal, že najsilnejšiu základňu fanúšikov si mal v Prahe. Sú Česi otvorenejší ako Slováci?

Obrovská podpora bola aj na Slovensku. Medzi ľuďmi dokonca zaznievali dohady, či môže opäť vyhrať slovák, keďže v predošlom ročníku zvíťazila Barbora Piešová. Je však pravda, že som si naozaj nemyslel, že to budem ja. Bol som skeptický a nevedel som odhadnúť, ako presne ja nastavená kultúrna scéna v Česku a na Slovensku.

Mojim cieľom ale bolo zostať rovnaký a priniesť presne to, čo som robil v Londýne, na naše pódium. Zdalo sa mi to ako vhodný spôsob posúvania našej kultúry vpred.

Stretol som sa napriek tomu aj s negatívnymi ohlasmi?

Nečakal som, že sa budem páčiť všetkým. Očakával som však, že skupina, ktorá voči mne vyjadrí negatívny postoj, bude omnoho väčšia. Naozaj som sa stretol s minimom nepriazne.

Ľudia teda prekvapili pozitívne, čo organizátori? Prirodzene im ide o sledovanosť, snažia sa vyhovieť cieľovej skupine a podľa toho nastaviť imidž súťaže. Už od predkastingov si sa prezentoval svojim štýlom a organizátori súhlasili?

Nikto ma neobmedzoval. Nediktovali mi, čo je príliš veľa a čo príliš málo. Určite som bol prekvapením pre niektorých čenov produkcie, ktorí na formáte pracujú dlhodobo. Nemusel som však s nikým bojovať, vyvíjalo sa to veľmi prirodzene.

Kam až siahala táto voľnosť? Vytváral si si kostými sám?

Po prvom večeri sme boli nadšení. Kožuch fungoval a nielenže som mal voľnú ruku v obliekaní sa, ale kostymérky mi pomohli vyšperkovať moje outfity ešte viac. V treťom kole som mal čosi, čo vyzeralo ako šatové brnenie.

Naozaj to boli šaty, ktoré sme na bokoch prestrihli a doplnili ich klobúkom s kovovými strapcami. Pôvodne mali siahať cez oči, ale pre dobrý záber kamery sme to museli zmeniť. Za výsledkom bola vždy spolupráca niekoľkých šikovných a odvážnych ľudí.  

https://www.instagram.com/p/CXo5osmlj1n/

Nemal si obavy, že ťa ľudia začnú vnímať viac ako toho extravagantného než ako toho so skvelým hlasom?

Snažil som sa filtrovať negatívne myšlienky. Aj keď podobné názory som počúval od niektorých blízkych, rozhodol som sa nerobiť kompromisy. Extravagantná prezentácia predsa k popkultúre patrí. Nevyrastali sme všetci na Madone?

U zahraničných umelcov zvykneme vnímať výstrednosť ako prirodzenú súčasť ich vystupovania, no keď sa to objaví u nás, zdá sa nám to veľmi netradičné. Aj režisér Superstar Pepe Majeský pre Denník N povedal, že pred pätnástimi rokmi by si ťa v súťaži nevedel predstaviť. V ktorej sérii by si už mal šancu zvíťaziť?

Asi až v tejto. Je to skvelé načasovanie. Tiež si neviem predstaviť, že by som súťažil v spoločnosti pred 10 či 15 rokmi.

Zmena spoločnosti ti dovolila vyhrať, funguje to aj naopak? Môže tvoje zviditeľnenie sa pomôcť ľuďom stať sa viac rešpektujúcimi?

Moja výhra môže otvoriť bránu odvahe, a to nielen v televízii. Ľudia sa možno prestanú báť riskovať a posúvať hranice. Už teraz som veľmi zvedavý na ďalšiu sériu Superstar. Nášmu roňíku pomohlo, že väčšina finalistov bola o niečo staršia ako to bývalo predtým. Každý z nás už v hudbe niečo zažil a možno sa nám podarí postupne odstrániť nálepku hudobného fastfoodu, ktorú súťaži dávajú.

Aj takzvaná alternatívna scéna uvidí, že nejde len o rýchlo kvasené hviezdy. Verím, že sa do súťaže prihlásia skúsenejší ľudia, ktorí budú dvíhať jej úroveň. Aj ja som si kedysi myslel, že podobné súťaže sú umelé urýchľovače kariéry a všetko si musím oddrieť sám.

Išiel som proti sebe, lebo hudbe sa venujem od šestnástich rokov a Superstar mi len pomohla zviditeľniť sa. Moja tvorba ani prezentácia neskomerčneli. Hudobná scéna sa posúva, úplne altenatívny album Billie Eilish je dnes všeobecne populárny.

Máme na česko-slovenskej scéne aj ďalších umelcov, ktorí sú z takzvanej alternatívy dostávajú do mainstreamu?

Ewa Farna, Katarzia alebo Fulcrum. Experimentujú, skúšajú a neboja sa prichádzať úplne inými koncertmi. Neodchádzate s pocitom, že ste boli na karaoke, ale s plnohodnotným zážitkom, ktorý vás pohltí. Spev je dôležitá zložka, ale šou ho môže urobiť nezabudnuteľným.

Prečo sa o týchto veciach vôbec rozprávame? Veci, ktoré sú v zahraničí už úplne bežné, my ešte len objavujeme.

Neviem, som rád, že sa to vôbec hýbe. Považujem za úspech, že si dnes v médiách môžu aj rôzne menšiny nájsť svoje vzory a inšpirácie. Ja som takú možnosť nemal, čerpal som len zo zahraničia. Mám pocit, že dnešná generácia je slobodnejšia oveľa skôr. 

Prispievaš k tomu aj zapájaním sa do reklamných kampaní, si tvárou značky Absolut, ktorá prezentuje myšlienku o rôznych podobách lásky. Akými ďalšími spôsobmi sa snažíš pretlačiť rešpekt a toleranciu do publika?

Cítim, že mám veľkú zodpovednosť. Myslím na to aj pri odpovediach v tomto rozhovore. Interview v médiách, správne kampane a vlastná tvorba sú mojimi najsilnejšími komunikačnými kanálmi.

Jednu z piesní tvojho pripravovaného albumu si v predpremiére predstavil počas vysielania šou Lets Dance. Hovoríš, že album bude napomedzí komerčna alternatívy. Je dobré, že sa tieto sféry prepájajú?

Áno. Vznikajú ďalšie možnosti tvorby, a to nielen v hudbe, ale aj iných druhoch umenia. Piesne, ktoré som spieval v súťaži, mi boli blízke a sám som si ich vybral. Preto ani moje vlastné nebudú žánrovo príliš odlišné.

ADAM PAVLOVČIN

Študoval hudbu v Prahe a v Londýne. Keď sa vrátil na Slovensko, rozhodol sa prihlásiť do speváckej súťaže Superstar, ktorú vyhral. Ľudí si získal nielen skvelým hlasom, ale aj svojím extravagantným štýlom. Okrem spevu sa navyše venuje modelingu a tancu.