Adam Valček: Moje články neboli na titulnej stránke denníka SME podľa dohody. Dnes mám väčšiu istotu

Investigatívny novinár Adam Valček je v súčasnosti na voľnej nohe. Spolupracuje s vydavateľstvom News & Media Holding a po novom učí na Fakulte masmediálnej komunikácie. „Stále cítim pred študentmi veľkú trému a rešpekt,“ hovorí po prvom semestri.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo sa Adam Valček rozhodol odísť s denníka SME,
• koľko zarába pri práci novinára na voľnej nohe,
• prečo publikuje svoje články aj na portáloch Plus 7 dní a Trend,
• či vidí zmysel v štúdiu masmédií,
• čo sa snaží naučiť svojich študentov,
• aké sú jeho plány v práci a na univerzite v roku 2023.

V roku 2021 ste odišli z denníka SME a boli rozhodnutý pracovať ako novinár na voľnej nohe. Tento rok ste naviazali spoluprácu s vydavateľstvom News & Media Holding (NMH). Je práca novinára na voľnej nohe náročnejšia ako ste čakali?

Moja situácia bola špeciálna v tom, aké mám nastavenie a akým témam sa venujem. Spoločenská atmosféra a reakcie na moju tvorbu ma zomlela. Napriek tomu si myslím, že novinárstvo na voľnej nohe naďalej dáva zmysel.

Ukazuje to aj príklad Mareka Vagoviča, ktorý urobil podobný úkon ako ja. Odišiel z Aktualít, je na voľnej nohe a spolupracuje externe s vydavateľstvom Postoj a s RTVS. Má aj vlastné príjmy z Patreonu a z predaja vlastných kníh. Máme partnerské vydavateľstvo. Nedá sa teda úplne odrezať od tradičného formátu a človek musí mať silného partnera, ktorý plní úlohu distribútora jeho obsahu.

Neviete si teda predstaviť fungovanie bez partnerského vydavateľstva?

Moje mesačné výnosy z práce na voľnej nohe pred zdanením, sú na úrovni menej než tisíc eur, čo by samo o sebe, nebolo veľa peňazí. Mám však komfort partnerstva s NMH, ktoré mi platí za tvorbu obsahu do periodík NMH. Nemám preto živelnú potrebu rozvíjať a podporovať marketing svojho webu a značky. Opak môžeme vidieť na Marekovi, ktorý veľmi dravo podporuje vlastnú značku a značku svojho partnera.

Ťažko sa mi odpovedá na túto otázku, lebo na Slovensku je malá vzorka ľudí, ktorí to skúšajú. V Česku vytvorilo vydavateľstvo Czech News Center web Gazetisto, ktorý čitateľom umožňuje predplácať si obsah obľúbených autorov. V súčasnosti ich tam nájdeme už stovky.

Trh majú raz taký veľký ako na Slovensku, a preto sa ich novinárom jednoduchšie dýcha. V Česku môžu byť úspešní autori nielen spoločenských a kauzálnych tém, ale aj veľmi špecifického obsahu, dá sa to predstaviť napríklad na štrikovaní či elektroautách.

Vo svojom instagramovom príspevku píšete: „Stiera sa rozdiel medzi influencerom a novinárom. Niektorí už sú identifikovateľní skôr cez ich vlastné meno (brand) než cez médium, pre ktoré pracujú.“ Čo je kľúčové pre novinára, aby si dokázal vybudovať svoju vlastnú značku?

To, čo pri influenceroch – byť autentický a konzistentný. Môže však medzi tým nastať konflikt. Niekedy je človek autentický práve vtedy ,keď si dá pauzu, netvorí a potom vysvetlí dôvod svojim fanúšikom. Zároveň to chce veľkú dávku sebadisciplíny a zmierenia sa so zásahmi do súkromného komfortu.

Osobné brandy sú aktuálnym fenoménom médií. Ľudia veria viac človeku ako neosobnému médiu. Naďalej to vnímam na kolegoch ako Marek Vagovič, Zuzane Kovačič Hanzelovej či Monike Tódovej. Pre mnohých mladých ľudí a na Instagrame predstavujú skôr samostatné osobnosti ako synonymum média, pre ktoré pracujú. To je však súčasný trend a o desať rokov môžu byť v kurze opäť veľké média.

V rámci žurnalistiky na voľnej nohe ste spustili web adamvalcek.sk. V rozhovore pre omediach.com uvádzate, že až spoluprácou s NMH sa vám podarí naozaj zistiť, kde je potenciál tohto projektu. Pomáha vám spolupráca k úspechu vašej stránky?

Áno, kooperácia s NMH dáva obidvom stranám zmysel. Je pre mňa oveľa zmysluplnejšia ako bývala spolupráca s Petit Pressom. Rozviazal som s nimi spoluprácu, lebo nedokázali dodržiavať dohodu, že moje články pripnú na viditeľné miesta titulnej strane sme.sk.

NMH túto dohodu plní a nemal som s nimi žiadne problémy. Vďaka tomu, že sa moja tvorba objavuje na titulných stránkach Trendu a Plus 7 dní mi prichádzajú aj noví predplatitelia na web.

Minulý rok Literárny fond ocenil prémiou váš článok o pochybnom obvinení Miroslava Výbohu. V rozhovore pre Plus 7 dní odznelo, že vás a vašu snúbenicou pre neho prenasledovala NAKA. Keď dostanete takéto ocenenie, povzbudí vás to?

Určite áno. Zároveň ma potešilo aj to, že napriek kritike, ktorú článok vyvolal, vyšetrovanie potvrdilo, že som písal pravdu. Tieto dve veci vnímam ako najväčšiu satisfakciu.

Príjemné to však nebolo. Keby som dopredu vedel, že toto všetko sa bude diať, neviem, či by som o tom písal znovu. Bol to pre nás podobný zásah do osobného života ako udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Budete preto v budúcnosti opatrnejší, aby sa nič podobné neopakovalo?

Teraz mám partnerské vydavateľstvo, ktoré za mnou stojí. Nepociťujem obavu, že by sa podobné veci mohli opakovať.

V predošlom vydavateľstve, teda v denníku SME, ste začali pracovať už ako 16-ročný, nemáte vyštudovanú žiadnu žurnalistickú školu. Myslíte, že je to pre budúceho žurnalistu vôbec potrebné?

V rámci novinárskeho rozhľadu je zaujímavá a prospešná aj žurnalistická škola. Odbor žurnalistika sa mi však zdá málo efektívny. Na FMK ale študenti dostávajú všeobecný rozhľad, ktorý môžu širokospektrálne uplatniť. Nadobudnuté znalosti vedia pretaviť do mediálnej aj komunikačnej praxe.

Musíte mať aj kreatívne vlohy. V škole ma bavilo písať slohy, no tvoriť texty pre potreby novinárskej praxe som sa nenaučil v škole a myslím, že by som to nezískal ani na univerzite. Prišlo to až v praxi.

Za užitočný obsah pri vyučovaní považujem napríklad jednotlivé rozdelenie žánrov. Ľudia si myslia, že je to prežitok, ale nie je. Chýbalo mi to v mojich začiatkoch. Keď som si prvýkrát podával prihlášku na Literárny fond, musel som si oprášiť učebnicu slovenčiny zo strednej a zopakovať si rozdelenie literárnych útvarov. Človek to ocení napríklad aj pri následných súdnych sporoch v súvislosti s článkami, tam je rozdiel medzi spravodajstvom a publicistikou často najviditeľnejší.

Okrem nového partnerstva s NMH ste tiež začali učiť na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V minulosti ste sa už viackrát zúčastnili na jej podujatiach, ako Týždeň vedy a techniky či konferencia Quo Vadis. Ako ste sa dostali k spolupráci s fakultou?

Nikdy som sa netajil tým, že by som chcel skúsiť prednášať a odovzdávať svoje know-how ďalej. Podarilo sa mi to až tu. Na školu som sa dostal cez Magdu Švecovú, s ktorou som sa už dlhšie poznal. Pozývala ma na eventy a nakoniec slovo dalo slovo.

Teraz mám partnerské vydavateľstvo, ktoré za mnou stojí.

Práca pedagóga je pre vás novinkou. Ako by ste opísali svoje pocity z prvých vyučovacích hodín?

Doteraz cítim veľkú trému a rešpekt, no nakoniec mám z toho dobrý pocit. S tým, čo študentom hovorím na svojich prednáškach, sa zväčša nestretnú počas iných hodín. Preto mi to dáva zmysel.

Veľmi ma zaujíma feedback od mojich študentov a verím, že aj oni vnímajú hodiny ako zmysluplné. Čo si však z toho zoberú do praxe, zatiaľ neviem.

Vo facebookovom príspevku FMK sa píše, že ste videli, že zo škôl do redakcie prichádzali ľudia, ktorí nevedeli pracovať s dátovými zdrojmi, a to by ste chceli odovzdávať ďalej. Čo učíte študentov na hodinách, aby lepšie poznali dátové zdroje?

Veľa investigatívnych novinárov alebo biznisovo orientovaných ľudí využíva vetvy, ako účtovné závierky, záložné práva, kataster nehnuteľností alebo obchodný register. To by do istej miery mala poznať aj všeobecná populácia. Faktom však je, že nepozná.

Snažím sa študentom ozrejmiť, čo sú dátové zdroje, ako sú prospešné pre novinárov, čo tam vedia nájsť a ako sa vyhnúť chybám. V druhej časti prednášky sa venujem zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, čo je každodenný nástroj pre novinárov.

Na prednáškach zdôrazňujem, že dátové zdroje sú zaujímavé aj v rámci komunikačného sektora, napríklad pre PR manažérov, hovorcov či strategických poradcov. Môžu ich využiť v rámci rizikovej analýzy pre klienta, aby mu ozrejmili, čo ho môže postretnúť, keď sa na neho vrhnú novinári.

Čo plánujete prebrať v letnom semestri?

Plánujem so skupinou prechádzať prípadové štúdie a riešiť konkrétne mediálne výstupy. Vznikne tak priestor na diskusiu, kde uvidím, čo všetko študenti dokážu a aké rôzne uhly pohľadov majú. Na to sa veľmi teším.

Aj v redakcii bolo pre mňa vždy fascinujúce sledovať kolegov prichádzajúcich s myšlienkami, ktoré by mne nenapadli. Človek s nimi nemusí nevyhnutne súhlasiť, ale otvára mu to nové perspektívy danej témy.

Spomínali ste, že sa tešíte pri vyučovaní na pravidelne vychádzanie zo svojej komfortnej zóny. Cítite, že ste sa za uplynulý semester niekam výrazne posunuli?

Či výrazne, neviem, ale je to pre mňa posúvanie sa vpred vďaka pravidelnej príprave, kontaktu so študentami a hľadania si cesty komunikácie. Pri príprave sa človek musí zamýšľať nad tým, ako informácie podať zrozumiteľne. Jasné, že kolegovi v redakcii vysvetľujem veci inak a mám od neho odlišné očakávania ako od študenta.

Je to výzva, keď ste zvyknutý podávať informácie istým spôsobom a musíte vzorec prispôsobiť. Verím, že v letnom semestri vznikne väčší priestor na obojsmernú interakciu so študentmi, čo bude oveľa väčšie prekonávanie mojej komfortnej zóny ako prednášanie.

Čo vás na práci pedagóga najviac baví?

Možno to bude prekvapujúce, ale je to príprava – usporadovanie si myšlienok do štruktúrovanej podoby a filtrovanie toho podstatného. Napríklad Kataster môže mať 50 zákutí, no ja sa snažím vybrať päť základných vecí, na ktoré človek musí dávať najväčší pozor a mať ich zakódované v hlave.

Vyplýva to aj z toho, že k téme môjho predmetu neexistuje takmer žiadna komplexná literatúra, ktorá by sa jej venovala vo všeobecnej rovine. Zatiaľ sa všetky zdroje na trhu sa sústreďujú na náročné právo, ako Infozákon a judikatúra k nemu, alebo na dátovú žurnalistiku v podobe grafov, vizualizácií a programovania.

Na prvej hodine som aj vysvetľoval, že dátové zdroje sa náchylne interpretujú ako narábanie s programátorskými dátami. V skutočnosti je to oveľa širší pojem. Napríklad aj obchodný zákon je dátový zdroj a treba s ním vedieť pracovať na laickej „klikajúcej“ úrovni.

Zvládate korigovať prácu pedagóga s žurnalistickou prácou a inými vašimi projektami? Necítite niekedy, že je toho na vás priveľa?

Moja ambícia bola mať prezenčné hodiny oveľa častejšie. Nakoniec pre pracovné vyťaženie prebieha väčšina hodín online a niektoré zostali zrušené. Uvedomujem si však, že online vyučovanie nie je pre mňa ako pedagóga ideálne. Toto celé ma aj najviac mrzí za tento semester, že sa mi nepodarilo odučiť všetky termíny tak, ako som si pôvodne myslel a že je to náročnejšie skĺbiť s prácou.

Pôvodne som mal ešte väčšie oči a popri práci a prednášaní na fakulte som chcel zvládať aj vlastné štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. To sa mi však vôbec nepodarilo a nebol som tam ani raz.

Aké sú teda vaše pracovné plány pre rok 2023 a plánujete sa posúvať vpred aj ako pedagóg?

Chcel by som sa vrátiť k audiovizuálnemu obsahu. Verím, že sa mi podarí obnoviť podcast a video tvorbu.

Učenie závisí od feedbacku študentov a kolegov z fakulty. Je to čerstvé, zatiaľ neviem posúdiť, či to robím vôbec dobre. Ak sa ukáže, že má zmysel sa ďalej zlepšovať, tak by som v tom určite rád pokračoval.

pozn. redaktora: rozhor sa uskutočnil ešte pred oznámením Mareka Vagoviča, že ukončuje spoluprácu s RTVS

ADAM VALČEK

Je investigatívny novinár, ktorý do roku 2021 pracoval v denníku SME. Následne sa stal novinárom na voľnej nohe a dnes v partnerstve s vydavateľstvom News & Media Holding publikuje texty aj na weboch Plus 7 dní a Trend. Táto spolupráca mu pomáha financovať vlastný portál, kde si čitatelia môžu predplatiť výlučne jeho obsah. V tomto akademickom roku navyše začal pôsobiť ako pedagóg na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, kde vyučuje dátovú žurnalistiku.

Patrí medzi novinárov, ktorí boli prenasledovaní na objednávku Mariána Kočnera. Za svoju prácu získal viacero významných cien. Medzi nimi napríklad v roku 2018 ocenenie Biela v rana či v roku 2021 Novinársku cenu za sériu textov mapujúcu podnikanie Norberta Bödöra.