Nedávno som si potrebovala vybrať peniaze z bankomatu. Bol odstavený pre technickú poruchu, ale keďže hneď vedľa bola banka, nemusela som si peniaze vyberať z iného. Nabehla som teda dovnútra s tým, že si peniaze vyberiem osobne. Pani za priehradkou veľmi milo a ochotne komunikovala, spýtala sa ma, koľko si chcem vybrať, vytlačila mi príslušný papier a povedala mi, aby som sa podpísala. Keďže do banky nechodievam často, chvíľku trvalo, kým mi doplo, že sa tam už bežne používa elektronický podpis. Chytila som teda to „pero“, podpísala som sa na tú zázračnú vec a spokojne som „pero“ opäť položila. „Ľutujeme, ale zadaný podpis nie je správny,“ oznamoval prístroj. Fajn, netrafila som môj vzorový podpis, skúsim to teda znovu. Opäť zle. Zamestnankyňa na mňa kývla, nech skúsim ešte raz. Skúsila som. Neúspešne. Podpísala som sa dovedna osemkrát, žiaden podpis mi tá vecička neakceptovala. „No veru, váš vzorový podpis je trochu iný. To cé máte také okrúhlejšie a ef vyššie,“ zašvitorila bankárka. Zagánila som na ňu najškaredšie ako som vedela. Ktorá ľudská bytosť sa dokáže podpísať osemkrát za sebou úplne rovnako?! „Zavolám kolegyňu, aby to preklikala a nabudúce si príďte nacvičiť nový podpis.“ Ó áno, určite prídem. Zvlášť keď vidím, aký je ten podpis veľmi dôležitý. Aký to má vôbec zmysel? Peniaze mi dali tak či tak, napokon im stačil aj klasický podpis na papieri, hoci ten sa po všetkých tých pokusoch na môj nepodobal už vôbec. Opäť som sa utvrdila v tom, že hoci som dieťa tejto modernej doby, netreba všetko automatizovať a robotizovať. Niektoré veci nenahradíš. Ako môj podpis :)
