O vyprahnutých pokladniach na Pančlajnové predstavenia týždne vopred kolujú legendy. V KCčku sa teda rozhodli k tradičnému stredajšiemu večeru pridať ďalší – v dvojdňovom predstihu sa koná takzvaná predpríza – nové slovo vzniklo logickým spojením, ktoré aspoň sčasti vystihuje charakter a dôvod celého pondelkového večera.
Na zvláštne slová sú na Pančlajne odborníci – ako inak si vysvetliť výraz Sama Trnku najslovutnejšia, ktorým svoju šou označuje? A spomenul ho aj tentokrát. A znovu nevysvetlil, čo presne znamená…
Na začiatku sa obecenstvo dočkalo prudkých politicko-rybacích metafor od hostiteľa večera, ktorý prezradil, že mu v akváriu pláva napríklad mimoriadne iniciatívna rybka Igor, ktorá sa rada zameriava na vyťahovanie vecí z minulosti. Čistota akvária závisí od kvalitného filtra. Za ním sa uhniezdili tvory, ktoré mali obnoviť čistotu v “akvárku”. Bohužiaľ, z tretieho sektora sa im nechce a tak zostáva rybacia skupinka Sama Trnku napospas zvyšku parla… rýb.
Prvý, kto absolvoval “súboj” s publikom, bol Heňo Fačkovec. Zažívacie problémy ho v ten večer limitovali v príprave, napriek tomu si svoje čoraz pravidelnejšie účinkovanie na Pančlajne pochvaľuje: „Pančlajn je iný najmä v tom, že nemá pevnú zostavu a okrem konferenciéra Sama sme tam vždy iní komici a túto pestrosť obsadenia považujem za najväčšiu výhodu.“
Na okamih, keď sa ocitol na pódiu, zmizli aj jeho stresy zo zdravia – prišli totiž iné. Na otázku, aké bolo v ten večer obecenstvo, Heňo odpovedal veľkou chválou: „Publikum je vždy iné, ale napr. tentokrát ma až veľmi pozitívne prekvapilo, lebo ľudia boli vďační a smiali sa prakticky všade, kde som v to dúfal, takže hneď od prvej pointy som sa cítil veľmi príjemne.“
Kto by nepoznal Cynickú obludu a jej obrázky, ktoré bavia internety? Rado Ondřejíček sa však raz za čas rozhodne zhodiť masku obrázkového kráľa a postaví sa aj pred dav, ktorý mu nič nedaruje. Spočiatku sa chopil témy “Boris Kollár”. Ak ste si mysleli, že už ste z tejto toľkokrát obohrávanej platne počuli každý frk, nuž… mýlite sa. Spomínaný dav, ktorý tvorila vypredaná sála, si následne vypočul čosi z témy “deti”. Nie, nebol to ten milučký, Svěrákovský humor. Pár ľudí sa aj ozvalo s vyberanými výrazmi na Rada a ten ako správny gentleman s pokorou každú nadávku prijal. A poďakoval. A vychutnal si ju.
Dôvod, pre ktorý by sa šéfovia nočných dopravných prostriedkov hromadnej dopravy mali poďakovať za pondelkovú vyťaženosť, sa volá Stano Staško. Výhodou tých, ktorí dobiehali neskoro bol fakt, že toho veľa nezmeškali. Jedna tretina z 3T sa dočkala veľkej interakcie s divákmi. Dominoval láskavý humor, pri ktorom sa oplatí čakať na pointu. A toto čakanie občas býva dlhé-predlhé… Ale oplatí sa vydržať. Niekoľko divákov však prišlo s opačným názorom, preto skúšali Stana dopĺňať. Či boli úspešní? To nie je dôležité. Hlavným poznatkom je fakt, že na pódiu plynie čas inak. A ak budete nabudúce trpezliví, Stano vám možno povie, prečo je to tak.
Ďalší pokus pobaviť živé publikum dostal Sajfa. Ako sa v našom rozhovore nedávno priznal, ešte stále pred vystúpením cíti nervozitu ako za dávnych čias. Trému však na sebe nedal znať a aby si to na pódiu zjednodušil, poprosil prísediacich, nech si všimnú jeho bradavky. A sústredia sa na ne. Ak by mu to náhodou nevyšlo, nebude to taký prúser. Sajfa zásobil diváctvo príbehmi zo šoubiznisu, rozhodne však išlo o znesiteľnejšie podanie, než to v Smotánke. Zemaveknegatívny z dvojice Adela a Sajfa tak v ďalšom pokuse pobaviť publikum obstál.
„Pančlajn mám rád, aj keď málo platia. Má svoju atmosféru. Skvelé a žičlivé publikum, ktoré má rado chytrý, nevulgárny a nie prvoplánový humor. Teda presne taký, aký mám rád aj ja a presne taký sa snažím aj sám tvoriť,“ vyznal sa zo svojich pocitov a pohnútok Michael Szatmary. Úsmev na jeho tvári mal na prítomných priam blahodarné účinky. Odkedy na pódium vyšiel, z tváre mu nezmizol, to isté sa však dá povedať aj o ľuďoch pod pódiom. Presvedčil nás o tom, že aj s rodinou vie byť prča a s gráciou ustál aj dvojicu prebiehajúcu po pódiu na začiatku vystúpenia.
„Pančlajn má prestíž. Aj keď mojou domovskou scénu budú vždy Silné Reči v Nu Spirite, pozvanie do KC Dubaj obvykle neodmietam,“ dodal na záver. Ešteže tak.
Ako ruža medzi tŕňmi pôsobila v ten večer Martina Javor. Hudobný hosť potešil sluchy aj zraky prítomných tromi piesňami v angličtine. Jej hudobnícke kvality ocenil aj Tomáš Hudák, po predstavení si s nadšením kúpil jej najnovšie CD. To však až po svojom výstupe v závere večera.
„Ideálnym zlákaním na zbystrenie pozornosti bude imitácia jedného z popredných politikov!“ povedal si zrejme v hlave Tomáš Hudák, keď sa chystal na 26. Pančlajn. Okrem zabávačského talentu nám (opäť raz) dokázal aj pohybové nadanie. Precítené vystúpenie, ktoré sa obtrelo aj o aktuálnu športovú tematiku hokeja a futbalu ( „…a čo keby som bol ako hráči z NHLky a tieto majstrovstvá by som vynechal…?“) Tomáš zvládol. A znovu potvrdil majstrovstvo v humoristickom štýle “hej, presne toto by som v tej situácii spravil aj ja”!
Aj takto nejak by sa dala zhrnúť ostatná predpríza Pančlajnu. Na ten ďalší, v polovici júna, ste už teraz všetci srdečne pozvaní.
Autor: Ján Janočko
Foto: Vladimíra Hradecká, KC Dunaj
