Ide o podujatie plné diskusií, koncertov, humoru či workshopov, a ja som mal možnosť zúčastniť sa na ňom ako fotograf. Fotil som Radičovú, Kovačič Hanzelovú, Šimečku aj Brančiho Kováča.
V košických Kasárňach/Kulturparku sa v dňoch 26. a 27. apríla uskutočnil siedmy ročník multižánrového festivalu Pucung, ktorý organizuje nadácia Zastavme korupciu.
Moja nervozita a nedočkavosť ma donútili prísť už dve hodiny pred začatím celého podujatia, teda o sedemnástej. Mal som vďaka tomu možnosť sledovať príchod návštevníkov, ale aj samotných vystupujúcich.
Vidieť naživo ľudí ako Zuzana Kovačič Hanzelová, Monika Tódová alebo Marián Leško mi na mojej nervozite len pridalo. Príchod Ivety Radičovej, z ktorej už od začiatku vyžarovala ráznosť a rešpekt, mi však vyrazil dych najviac.
Prvá diskusia aj koncert, z ktorého naskakovala husia koža
Po otvorení celého festivalu a privítaní všetkých hostí vrátane rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa začala prvá diskusia. Viedla ju riaditeľka samotnej nadácie Zuzana Petková. Spolu s Ivetou Radičovou, Jurajom Novockým a Vladimírom Šuchom diskutovali o imidži Slovenska v zahraničí.
Aj keď išlo o serióznu debatu, nechýbal humor. Najviac mi v pamäti utkvela myšlienka Ivety Radičovej, ktorá k rušeniu špeciálnej prokuratúry vtipne poznamenala: „Nestačí písať protestné listy. Do parlamentu pôjdeme všetci osobne. Tam sa s nimi porozprávame a neodídeme, kým sa veci nezmenia.“
Po diskusii nasledoval emotívny koncert Kataríny Koščovej a Daniela Špinera, kde pri piesni „Čo zostane“ naskakovala ľuďom na koži husia koža. Následne v druhej sále celý večer zakončila kapela Lost Clusters, ktorej súčasťou je aj zakladateľ nadácie Zastavme korupciu Miroslav Trnka.
Ťažký týždeň a fotenie pre N-ko
Poučený zo svojej chyby z predchádzajúceho dňa som neprišiel v takom predstihu. Program sa tentokrát začínal už o 14:15, a to diskusiou o tom, čo spája konzervatívcov a liberálov. Moderovala ju Zuzana Kovačič Hanzelová a jej hosťami boli Michal Oláh, František Mikloško, Andrej Belák a Juraj Hipš.
Či sa im podarilo zistiť, čo nás spája, som sa, žiaľ, nedozvedel, keďže vo vedľajšej sále sa práve začínal Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom, ktorý tiež bolo potrebné zdokumentovať.
Ani tam som sa však nezdržal dlho. V strede programu mi prišla správa, aby som okamžite vybehol von. Čakala tam na mňa Monika Tódová spolu s prokurátormi, ktorá ma požiadala, aby som jej odfotil titulnú fotografiu pre prepis nadchádzajúcej diskusie.
Rozprávala sa na nej s Ladislavom Masárom, Matúšom Harkabusom a Michalom Šúrekom o tom, ako im rušia úrad a berú spisy. V druhej sále sa práve začal odohrávať stand-up, nasledovaný live reláciou SEDMIČKA. Mňa bolo opäť treba inde. Aj keď som si nabitý program užíval, hlad a únava vyhrali.
Vec na Pucungu ani nemal byť
Po obede (v podobe malého hotdogu) sa začala ďalšia debata. Tentokrát ju moderoval Rastislav Iliev. Jeho hosťami boli Eva Pavlíková, Ivana Šáteková a Branči „Vec“ Kováč. Téma diskusie bola: Umelci a ich spoločenská zodpovednosť.
Ako to bolo pri predchádzajúcom programe, ani tu som nemohol byť po celý čas. V sále vedľa sa rozbiehalo Slam Poetry a nad ňou zas diskusia o mladých ľuďoch. Tú opäť moderovala Zuzana Kovačič Hanzelová a ďalšími diskutujúcimi boli Zuzana Hozlárová, Marek Janiga a Juraj Foltín.
Po rýchlom nafotení som sa ponáhľal naspäť na diskusiu o kultúre. Nestihol som ju, dorazil som až v jej závere. Podarilo sa mi však opýtať jej účastníkov, Ivany Šátekovej a Brančiho Kováča, prečo na festival vôbec prišli a ako ju hodnotia.
Branči „Vec“ Kováč: „Ja som tu pôvodne ani nemal byť. Ivka [Šáteková] mi povedala, že sem ide, tak som ju požiadal, nech sa opýta, či by som nemohol prísť aj ja. Uvedomujeme si, že to tu je hlavne pre túto bublinu, no takéto podujatie je rozhodne potrebné.“
Ivana Šáteková: „Určite sme tu nechceli chýbať. Je tu skvelá atmosféra a je to rozhodne jedinečná akcia, ktorej držíme palce.“
Nasledovala ďalšia diskusia Moniky Tódovej. Prebehla viacjazyčajne, keďže jej súčasťou bola poľská novinárka Iwona Jakimowicz-Pisarska, maďarský novinár Szabolcs Panyi a v neposlednom rade aj slovenský novinár Martin Milan Šimečka. Diskusia niesla názov: Cesta mladej demokracie.
V sále nad ňou sa začínali inšpiratívne talky, súčasťou ktorých bol aj Matej Príbelský. Jeho meno a rovnako aj telefónne číslo sa stalo v posledných týždňoch známe; stalo sa tak po tom, keď si ako správny novinár dovolil položiť otázku samotnému Rytmusovi.
Bol to jeden z najlepších ročníkov festivalu
Posledná debata sa skončila a začala sa dražba grafík Komixom, ktorú viedol Matej „Sajfa“ Cifra.
Počas nej som narazil na Zuzanu Kovačič Hanzelovú, ktorej som sa tiež stihol opýtať, prečo sa rozhodla prísť a ako festival hodnotí.
Zuzana Kovačič Hanzelová: „Môj primárny dôvod, prečo som tu, je, že to moderujem. No aj keby nie, určite by som prišla. Bolo tu množstvo debát na rôzne zaujímavé témy, pri ktorých sa človek aj zabaví, aj stretne množstvo zaujímavých ľudí. Bolo by super, keby sme o týchto témach debatovať nemuseli. Slovensko je však ešte mladá krajina a máme veľa takýchto neduhov. Netreba byť na seba úplne prísny. 30 rokov nie je veľa. Máme ešte stále čas si to tu urobiť lepšie a krajšie.“
Po dražbe sa Zuzana Petková poďakovala celému organizačnému tímu aj účastníkom a účastníčkam. Nasledoval koncert kapely Medial Banana, ktorý celý festival zakončil.
Pred odchodom som sa zastavil pri Norbertovi Chomistekovi. Je to absolvent našej univerzity, ktorý je súčasťou nadácie Zastavme korupciu a zároveň aj jeden z členov organizačného tímu. „Festival hodnotím veľmi pozitívne. Aj v tíme sme sa zhodli, že to bol jeden z najlepších a najzorganizovanejších ročníkov vôbec. Spokojní sme boli aj s priebehom programu a spoluprácou s našimi dobrovoľníkmi z komunity Zastavme korupciu,“ zhodnotil.
