Zavčas rána sme sa vybrali do nášho hlavného mesta. Podľa inštrukcií od Lukáša Ondrejčanina zo sekcie zahraničnej politiky, sme sa dostavili do kaviarne Axioma. Prišli sme pár minút pred pol desiatou a pri objednanom presse sme debatovali o tom, čo nás dnes čaká. Po chvíli sa vo dverách objavil vysmiaty Lukáš. Zakrátko ho nasledovali Tomáš Prokopčák a Jakub Filo. „Takto ráno ešte pred príchodom do redakcie si zvykneme dať taký malý brainstorming,“ pustil sa Lukáš do vysvetľovania. Keďže bolo krátko po voľbách, téma číslo jeden bola jasná.
Pokojné doobedie v redakcii
Okolo desiatej hodiny sme sa pešo presunuli do neďalekej redakcie. Ak by sme neboli v sprievode redaktorov, sídlo denníka by sa nám hľadalo ťažko. Na prvý pohľad nenápadná budova, v ktorej okrem SME našlo svoje zázemie niekoľko iných médií či firiem. Výťahom sme sa vyviezli na tretie poschodie a zamierili si to spolu s Lukášom do zahraničného oddelenia. „Dnes som tu sám, pretože jeden kolega je v Grécku a druhý pracuje z domu.“ Tejto správe sme sa trochu potešili, pretože to znamenalo presne dve voľné miesta pre nás. O 10.30 bola na pláne prvá porada, na ktorej sa hodnotilo predchádzajúce číslo a každé oddelenie prišlo s návrhom na nový článok. Tejto porady sme sa ale nezúčastnili, a preto sme mali čas na zoznámenie sa s priestormi redakcie a s ľuďmi v nej.
„Pohybujeme sa približne na čísle 200-300 článkov denne.“
Doobeda bolo v denníku prekvapivo ticho. Počuť sme mohli akurát zvoniace telefóny alebo údery prstov do klávesnice. Žiadny veľký rozruch. Redakcia SME nie je veľmi veľká. Rozdelená je podľa oddelení a každý jeden redaktor tu má svoj pracovný stôl. Pochopiteľne, samostatnú kanceláriu má šéfredaktorka, kde takisto prebiehajú porady. Po krátkom rozhliadaní sa sme oslovili web editora Michala Trška, ktorý práve zamykal diskusiu pod kontroverzným článkom o slovenských extrémistoch. Michal nám ukázal, ako funguje selekcia článkov, ktoré sa dajú prečítať až po zaplatení Piana. „Tých zamknutých článkov nie je veľa. Väčšinou sú to tie najnovšie alebo najčítanejšie.“ Veľké prekvapenie u nás vzbudil počet článkov denne pridaných na internet. „Pohybujeme sa približne na čísle 200-300 článkov denne. Prioritný je totižto web. To, čo sa vytlačí v novinách, je prakticky v ten deň už neaktuálne.“
Po skončení porady to v redakcii trochu ožilo. Redaktori mali jasné ciele na nový deň a začali pripravovať články. Chvíľu sme opäť pobudli s Lukášom Ondrejčaninom, ktorý nám porozprával, ako prebieha jeho typický pracovný deň. „Dnes som začal v podstate hneď po polnoci, kedy som ešte posielal nejaké maily. Reálne však začínam okolo ôsmej-deviatej. Prechádzam si na internete zahraničné denníky a hľadám rôzne zaujímavosti. Ešte predtým, ako sme sa stretli, som stihol napísať jeden článok.“
Veľmi podstatná je internetová stránka
Lukáš nás poslal do uzavretej miestnosti, kde majú svoje stoly Tomáš Prokopčák, zástupca šéfredaktorky pre SME.sk a online redakciu, spolu s Ondrejom Podstupkom z technologického oddelenia. Bavili sme sa o voľbách a zabezpečení stránky pred enormným náporom návštevníkov alebo prípadným útokom hackerov. „Naša internetová stránka zaznamenala počas volieb 200-percentný nárast návštevníkov.” Web tak musí počítať so všetkým. Vylúčené nie sú ani útoky hackerov, ktorí však toto volebné obdobie ostali na rozdiel od predošlých rokov prekvapivo nečinní. „Na voľby trvajúce dva dni sa pripravujeme prakticky pol roka,” dodal Tomáš Prokopčák. Počas volieb pracujú všetci na 100%. Dokonca aj Lukáš Ondrejčanin, ktorý má na starosti zahraničie, pomáhal pri reportoch z centrály SNS.
„To, čo sa vytlačí v novinách, je prakticky v ten deň už neaktuálne.“
Ondrej nám ďalej hovoril o redizajne webu SME.sk. „Najlepší redizajn je ten, ktorý si návštevník vôbec nevšimne.” Narážal pri tom na minimalistické zmeny fontov písma a pár menších detailov. „Veľké množstvo našich čitateľov ani nevie, že sú na webe SME.” Ani tak známa mediálna značka nie je pre každého návštevníka ľahko rozpoznateľná. Rovnako náročné je to aj s interaktívnymi dátovými aplikáciami, ako bola napríklad štatistika z volieb, ktorá dlhšiu dobu zdobila titulku online-u. „Stačí zabudnúť na malý detail a aplikácia je pre koncového užívateľa nepoužiteľná.” Na dátovej sekcii je preto kľúčové robiť veľké množstvo testovaní a experimentovaní s vizuálom.
Nastal čas na obed, a tak sme sa spoločne s Lukášom vybrali do jednej z indických reštaurácií v blízkosti redakcie. Tu sme sa stretli aj s Tomášom Halászom, nezávislým fotografom, ktorý sa špecializuje na reportážnu fotografiu. V plodnej debate sme strávili približne hodinu a naspäť sme sa vracali naplnení nielen jedlom, ale aj veľkým množstvom zaujímavých informácií.
„Na voľby trvajúce dva dni sa pripravujeme prakticky pol roka.“
Fičí.sk, tvorba titulky a uzávierka
Súčasťou denníka SME je aj jeho online divízia, kde patrí portál Fičí.sk. Mali sme tú možnosť sa porozprávať s jeho šéfredaktorom Petrom Nagyom. „Čo sa týka redakcie, tak ju tvorím ja ako šéfredaktor, potom máme dve editorky a dvoch redaktorov. Okrem nich prispieva na portál ďalších 14 externých redaktorov.“ Od založenia portálu v novembri 2014 vyprodukovali približne 1400 článkov.
Priemer sa snažia držať na piatich článkoch denne. Čítanosť sa pohybuje od troch tisíc do pätnásťtisíc a viac. Vôbec najčítanejší článok, ktorý sa týkal unikátnych miest na Slovensku, bol uverejnený v júli 2015 a dosiahol až 155 000 prečítaní. Zaujímavosťou je, že ho písala bývalá šéfredaktorka nášho časopisu Viktória Mirvajová. „Na facebooku máme vyše 30 000 fanúšikov, čo je pre nás hlavný ukazovateľ. Až 70% čitateľov sa k obsahu dostáva práve zo sociálnych sietí, pričom priemerný pobyt na webe je okolo dvoch minút.“ dodal Peter. Na takéto podrobné štatistiky a analýzy využíva redakcia systém Chartbeat.
„Najlepší redizajn je ten, ktorý si návštevník ani nevšimne.“
Čas pokročil a o 15.00 sa chystala druhá porada, kde sa rozhodovalo o tvorbe titulnej strany. Šéfredaktorka nám povolila zúčastniť sa, a tak sme v rohu miestnosti pozorovali redaktorov z každého oddelenia, ako postupne hovoria najzaujímavejšie témy dňa. Nakoniec jedna z redaktoriek chytila pero a na tabuľu začala kresliť titulnú stranu spolu s rozmiestnením nadpisov článkov. Asi po 15-tich minútach bolo všetko nakreslené a odsúhlasené, a tak sa všetci mohli vrátiť k svojej práci.
Pre redaktorov je kľúčová 19-ta hodina. Dovtedy majú najneskôr čas na napísanie článkov. Väčšina z nich to stihne skôr a do úplnej uzávierky sa čaká iba vo výnimočných situáciách. Noviny odchádzajú z redakcie do tlače medzi 19.00 a 20.30, podľa dňa v týždni. To znamená, že vtedy padla aj tomu najaktuálnejšiemu redaktorovi.
Z redakcie sme odchádzali približne o 19.30. Napriek miernej únave, ktorá na nás doľahla, sme celú cestu domov predebatovali o tom, aké by bolo skvelé v takomto denníku pracovať. Všetci boli ku nám počas celého dňa milí, prívetiví a ochotní sa porozprávať o čomkoľvek. Aj preto si odnášame cenné skúsenosti a množstvo zážitkov.
________________________________________________________________________
Autor: Jakub Vážan, Michal Haviar
Foto: Michal Haviar, Jakub Vážan
