Tragická nehoda na Zochovej ulici v Bratislave, ktorú zapríčinil alkohol za volantom otvorila potrebnú spoločenskú diskusiu. Pri pohľade na čísla počtu šoférov, ktorí jazdili pod vplyvom sa zdá, že tragédia bola len otázkou času.
Týždeň po spomínanej nehode Polícia Slovenskej republiky na facebooku informovala hneď o siedmych ďalších prípadoch alkoholu za volantom. Ich dôsledkom boli aj viaceré vážne zranenia a hospitalizácie.
Podľa riaditeľky a psychoterapeutky centra Budúcnosť, n.o., Ľuby Pavelovej, ktorá sa špecializuje na pomoc závislým, nám chýba systematická práca s touto témou. „Podľa mňa je to oveľa väčší problém, ako si dokážeme priznať verejne aj súkromne,“ dodáva.
Je ťažké rozhodnúť sa pre abstinenciu v mladom veku, keď si chceme užívať.
Šoférovanie pod vplyvom alkoholu na Slovensku vôbec nie je ojedinelé. Podľa riaditeľa odboru dopravnej polície PPZ Tomáša Vrábela bolo za prvých 9 mesiacov tohto roku až 1069 dopravných nehôd zapríčinených alkoholom. To tvorí 12 % z celkového počtu dopravných nehôd za dané obdobie.
Podľa Pavelovej je riešením najmä dôsledná kontrola s jednoznačnými a tvrdými sankciami. Pomôcť môžeme: „tiež zvýšením sociálnej kontroly zo strany všetkých nás, ruka v ruke so zvyšovaním protialkoholických postojov každého z nás.“
Prieskum odhalil nezodpovednosť
Hoci sa väčšina Slovákov k alkoholu za volantom stavia zodpovedne, tak podľa prieskumu AKO pre TV JOJ sa až 17,1 % vodičov priznalo, že aspoň raz šoférovali pod vplyvom alkoholu. Z toho takmer polovica dokonca viac než jedenkrát.
Otvára sa aj diskusia o zvýšení vekovej hranice pitia alkoholu na 21 rokov práve v tejto súvislosti. Prieskum ale ukazuje, že mladí ľudia od 18 do 33 rokov šoférujú opití najmenej zo všetkých vekových kategórií. Vyzerá to teda, že zvýšenie vekovej hranice ako priame riešenie alkoholu za volantom nedáva zmysel.
Alkohol na Slovensku od 21
Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, pre Denník N povedal, že by bol za to, aby bol alkohol povolený až od 21 rokov. „Čím mladší človek začne s konzumáciou alkoholu, tým ľahšie sa stane závislým, a potom, keď má 30 rokov, je ťažké to stopnúť,“ vysvetľuje.
V Amerike takéto obmedzenie funguje od roku 1984. Podľa amerického národného Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zachraňuje životy a chráni zdravie. Krátko po jeho zavedení sa znížil počet dopravných nehôd a dokonca aj konzumácia alkoholu u mladých.
O zákaze predaja alkoholu mladším ako 21 rokov hovoria viacerí psychológovia. Dušan Kešický pre denník Plus jeden deň povedal: „Zmysel má to, keď dieťa začne piť čím neskôr a najlepšie nikdy.“ No nevie, či by práve toto opatrenie malo želaný efekt. Škodlivé by to ale, podľa jeho slov, nemalo byť.
Až 17,1 % vodičov priznalo, že aspoň raz šoférovali pod vplyvom alkoholu.
Kešický sa tiež zamýšľa nad vymožiteľnosťou takéhoto zákona. Mladí ľudia aj v dnešnej dobe na stredných školách bežne požívajú alkohol a tiež sú pod zákonnou hranicou. „Možno, keby sa povedalo, že sa môže piť od dvadsaťjeden rokov, tak by to aj rodičia vnímali ako signál,“ dodáva pre denník.
Mladí v ohrození
Výchova je v tejto otázke dôležitá. Podľa Pavelovej je pri práci s deťmi s problémovým správaním, ktoré vyplýva z užívania alkoholu, dôležitá súčinnosť aj s rodičmi. Slovenské domácnosti ale podľa Eurostatu míňajú na alkoholické nápoje viac zo svojich príjmov, ako je európsky priemer.
Situáciu s nadpriemernou konzumáciou alkoholu alebo so závislosťou je potrebné u mladých riešiť čo najskôr. „Ťažšie je rozhodnúť sa pre abstinenciu v mladom veku, keď si chceme užívať a v spoločnosti sa všade popíja,“ hovorí Pavelová.
Čo sa týka štatistík, relevantný údaj, ako na tom je naša spoločnosť nejestvuje. V štatistikách sú len tí, ktorí sú liečení. Podľa Pavelovej je to len špička ľadovca. Počet hospitalizovaných v posledných rokoch klesol, avšak veľký podiel na tom mala práve pandémia.
Bez domova je liečba náročná
Na Slovensku chýba sieť ambulantných poradenských centier a tiež adiktologických poradní. „Psychiatrické liečebne a nemocnice kapacitne pomerne dobre zvládajú liečbu závislosti na alkohole. Horšie je to pri liečbe iných návykových látok,“ hovorí Pavelová.
Jozef Vido, psychiater v trnavskom Centre pre adiktológiu a duševné zdravie, n.o., hovorí, že čakacie doby na liečbu sú u nich zhruba 4 týždne. Akútne stavy, ktoré pošlú priamo na psychiatrickú hospitalizáciu, sú do nemocnice prijaté obvykle okamžite.
„Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu sú u nás dlhodobo najčastejšou skupinou diagnóz, s ktorými sú pacienti hospitalizovaní na psychiatrii,“ dodáva Vido. Napriek tomu sa v Európe podľa jeho informácií až 92 % závislých ľudí na alkohole nebude nikdy liečiť.
Problémom pri liečbe závislosti je, ak človek príde o bývanie a zázemie v dôsledku alkoholizmu. Podľa slov doktorky Pavelovej sú prípady úspešného vyliečenia pre ľudí bez domova ojedinelé. „Nie je to nemožné, skôr ťažké kvôli kombinácii problémov a zlyhávanie vo viacerých sociálnych rolách (otec, pracovník, majiteľ bytu…).“
Čím mladší človek začne s konzumáciou alkoholu, tým ľahšie sa stane závislým.
V súčasnosti majú v skupine klienta, ktorý žil na ulici, a ktorý už 5 rokov abstinuje. Vyžaduje to ale veľkú podporu a veľkú chuť samotného človeka bez domova. „Je prirodzené, že čím viac negatívnych faktorov ovplyvňuje liečbu, tým je cesta von ťažšia,“ dodáva.
Na každom kroku
Ďalším diskutovaným problémom je dostupnosť alkoholu. Fľašu tvrdého alkoholu, či dokonca aj plastové štamprlíky s ním si bez problémov kúpite aj na čerpacej stanici. Dobrým príkladom je Švédsko, kde sa alkohol nad 3,5 % predáva len v špecializovanom obchode kontrolovanom štátom.
„Je to jeden z faktorov, ktoré v negatívnom zmysle ovplyvňujú konzum,“ reaguje Pavelová. Dodáva však, že to nie je len jeden faktor, ktorý ovplyvní naše rozhodnutie piť. Ďalším činiteľom je aj sociálne prostredie, ktoré pôsobí na postoj spoločnosti k pitiu.
Mladí ľudia od 18 do 33 sadajú za volant opití najmenej zo všetkých vekových kategórií.
Každý z nás sa na akcii stretol s nekonečným ponúkaním piva, vína alebo aj niečoho tvrdšieho. Prečo si nedokážeme predstaviť zábavu v spoločnosti bez alkoholu? „Lebo sme historicky spojili zážitok a emóciu s účinkom alkoholu. Naivne si myslíme, že zmena emócií pod jeho vplyvom nám ponúkne odmenu bez väčšej námahy a dostatočne rýchlo,“ odpovedá Pavelová.
Podľa Jozefa Vida je konzum alkoholu na Slovensku sociálnou normou. Výsledky slovenskej epidemiologickej štúdie uverejnené v roku 2008 ukázali, že s alkoholom má u nás problém zhruba pätina populácie. Zároveň asi 85 % ľudí nie sú abstinenti.
Škodlivá reklama
Zákon u nás reklamu na alkohol reguluje. Tá nesmie byť umiestnená v médiách pre deti, v blízkosti škôl ani detských ihrísk. Určený je aj spôsob, akým môže výrobca produkt propagovať. Nesmie napríklad vyjadrovať súhlas s nadmernou konzumáciou, ani s ňou spájať úspech a riešenie problémov.
Túto reguláciu sa ale darí obchádzať, a to najmä v online prostredí, kde trávia mladí najviac času. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú práve nižšie vekové kategórie a ľudia s problémami s alkoholom terčom cieleného marketingu.
V Európe sa až 92 % závislých ľudí na alkohole nebude nikdy liečiť.
Svetová zdravotnícka organizácia tiež odporúča väčšiu spoluprácu krajín pri otázkach regulácie reklamy. Vďaka rozdielnym zákonom sa darí pretláčať rôzne škodlivé reklamy do online priestoru aj napriek hraniciam štátov.
Náhrada alkoholu?
Alkohol je u nás medzi mladými stále najrozšírenejšia droga. Podľa Vida v dnešnej dobe viac ľudí vo všetkých vekových skupinách užíva alkohol ako marihuanu. Ak by sme vychádzali z dlhodobých skúseností z Holandska, počet užívateľov marihuany by sa, v prípade jej legalizácie, v porovnaní so súčasným stavom zrejme zvýšil.
V Kanade po legalizácii marihuany za posledné 2 roky (obdobie COVID-19 so všetkými dôsledkami aj na sociálne kontakty) klesol počet užívateľov. „Tretina z nich ale zvýšila dávky, došlo k výraznému nárastu potreby zdravotnej starostlivosti v súvislosti s intoxikáciami a k dvojnásobnému nárastu pozitivity na kanabinoidy medzi zranenými pri dopravných nehodách,“ vysvetľuje odborník.
