Odsťahoval sa (momentálne žije už 9 rokov so svojím priateľom v zahraničí). Po rozvode rodičov sme žili ja a brat s mamou. Mama si neskôr našla nového priateľa a ja s bratom sme sa po dohode rodičov odsťahovali k otcovi. Žili sme tam rok a vychovával nás on a jeho partner. Verejne sme o tom nehovorili – všetci spolužiaci a kamaráti si mysleli, že sa o nás po rozvode stará otec. Môj život to nezasiahlo negatívne – naopak, získal som nového člena rodiny, ktorého považujem za veľmi dobrého kamaráta, nie rodiča, ale dajme tomu ďalšieho strýka. U otca sme bývali iba rok, pretože mama sa rozhodla vrátiť na Slovensko a nám bolo za ňou až príliš smutno, tak sme sa vrátili s ňou. Ale keď porovnám pokojný život v ,,netradičnej,, rodine so životom pri nevyrovnanom ,,tradičnom“ vzťahu mojej mamy, kde boli hádky a občas aj bitky na dennom poriadku, nemôžem povedať, že zaužívaný model rodiny je ten lepší. Mám svoju mamu aj otca veľmi rád a nemôžem na nikoho z nich povedať jediné zlé slovo. Na svoje detstvo si uchovávam len tie najlepšie spomienky. Ani nemôžem povedať, čo je lepšie. Za seba však tvrdím, že domáca pohoda, vyrovnanosť, láska a starostlivosť majú prednosť pred akýmsi ,,modelom“.
