Labyrint v praxi
Cesta do Mlynskej doliny bola zdĺhavá. Spríjemnili sme si ju však spolu s našou spolužiačkou Annou Filipovou, ktorá v RTVS pracuje. Práve ona nám sprostredkovala tento skvelý deň. Zaskočené sme zostali hneď po vstúpení do priestorov televízie. Okrem toho, že nie sú najnovšie, sú ešte aj obrovské. Mali sme problém sa zorientovať nielen zo začiatku, ale blúdili sme aj pri odchode. Naviac, ak nedisponujete ani minimálnym orientačným zmyslom, stratíte sa úplne. Potom, ako sme vyšli výťahom na druhé poschodie, ocitli sme sa pred množstvom podobných dverí. Hanka nám ukázala tie do redakcie domáceho spravodajstva, kde ona sama pôsobí. Tam už čakal redaktor Matúš Jaco, ktorý nás celým dňom sprevádzal. V redakcii boli všetci usmiati, takže to bol pekný štart do ešte krajšieho dňa.
Ak si myslíte, že každý opýtaný sa na vás usmeje a povie, čo chcete počuť, mýlite sa.
Presne o 9:00 sa všetci redaktori aj s vedúcim vydania stretli na redakčnej rade. Tu si rozdelili svoje úlohy a každý dostal tému, ktorú mal spracovať do hlavného spravodajstva. Porada trvala asi dvadsať minút. Po nej sa už každý venoval svojej práci. Keďže do výroby reportáže zostávalo jeden a pol hodiny, Matúš nás povodil po zákutiach Slovenskej televízie. Navštívili sme strižne, kostymérňu aj vysielacie štúdio.
Výroba reportáže
Matúš Jaco je redaktorom už 6 rokov. Boli sme teda zvedaví, ako svoje skúsenosti zúžitkuje pri práci. Po porade si Matúš sadol za svoj stôl a vybavoval maily. Neustále mu vyzváňal služobný telefón, takže práca bola v plnom prúde. O 11:00 sme sa vybrali do terénu vyrábať reportáž. Matúš nás oboznámil s jej predmetom a vysvetlil, kam všade zájdeme, aby sme získali potrebné informácie. Spomínaná reportáž sa týkala cestovania cez veľkonočné sviatky. Matúš si ešte pred začiatkom výroby musí premyslieť, o čom by sa v reportáži malo hovoriť a tomu prispôsobí aj zábery. Naše prvé kroky teda viedli na Tupého ulicu v Bratislave, odkiaľ je krásny výhľad na koľajnice a vlaky. Aby sme však mohli niečo takéto zrealizovať, potrebovali sme kameramana. Pred odchodom z televízie sa Matúš zastavil u kameramanov a dohodol sa s Martinom Šimončičom. Na Tupého ulici natočil Martin pár prichádzajúcich vlakov. O pol hodinu sme už boli na železničnej stanici, kde sme taktiež natáčali vlaky i cestujúcich.Na to sme ale potrebovali povolenie od prednostu, ktoré Matúš stihol vybaviť v dostatočnom predstihu. K tomu sa pridali rozhovory s kompetentnými ľuďmi a hodinky hneď ukazovali 14:00. Poobednú hodinu cítili aj naše prázdne žalúdky. Pred nami však bola ešte práca v teréne. Tú nám nepokazilo ani občasné spŕchnutie. Po návštevách železníc sme sa rozhodli navštíviť aj autobusovú stanicu, kde kameraman urobil pár záberov na autobusy. A keďže Matúš chcel, aby sme si vyskúšali, ako sa pracuje pred kamerou s mikrofónom v ruke, dostali sme za úlohu urobiť anketu. A veru to nebolo jednoduché. Ak si myslíte, že každý opýtaný sa na vás usmeje a povie, čo chcete počuť, mýlite sa. Opak je pravdou. Hoci boli respondenti študenti, mali sme veľký problém natrafiť práve na tých, ktorí sa neboja kamery.
Finálne úpravy
Až po tejto skúsenosti sme sa konečne vrátili späť do Mlynskej doliny. Po veľmi rýchlom obede (kvôli časovej tiesni) sme si o 15:00 sadli na svoje miesta v redakcii. Zatiaľ čo my sme len tak po ťažkom obede lebedili na gauči, Matúš si prezeral materiál, ktorý sme natočili. Asi o 15:45 sme sa vybrali do strižne. Redaktori si strihajú reportáže väčšinou sami. Ak teda nepotrebujú nejakú pomoc. V strižni Matúš takisto načítal i príspevok. S hotovou reportážou sme sa vybrali za vedúcim vydania. Ten rozhoduje, či príspevok môže ísť von alebo ho dá redaktorovi ešte pozmeniť, respektíve prerobiť. V našom prípade bol Matúšov príspevok v poriadku. O 17:00 nastal čas, kedy Matúš Jaco mohol ísť s pokojným svedomím domov. On však ešte v práci pobudol, aby toho na ďalší deň nemal veľa. Sú totiž dni, ktoré sa v Mlynskej doline ani zďaleka nekončia o piatej popoludní.
Študentka FMK v RTVS
Anna Filipová, 1. Mgr
„Už tretí rok pracujem v spravodajstve RTVS ako pomocný redaktor. Dostala som sa tam, ako inak, po známosti – dnes to už takto chodí. Mojou úlohou je spracovávať krátke redakčné výstupy – strihať bloky (správy, ktoré číta moderátor zo štúdia a pod nimi idú ilustračné obrázky), nahrávať a strihať telefonáty a pokrývať ich obrázkami (správy, ktoré nám redaktor zatelefonuje z miesta činu) alebo hľadať redaktorom v archíve obrázky, ktoré použijú vo svojom príspevku. Najväčšou výhodou je práve to, že vidím, ako to v spravodajstve, a vôbec v médiách funguje. Takže sa o tom nie len učím, ale to aj robím. Mediálne známosti a strihacie zručnosti tiež nie sú na zahodenie. Školu popri tom stíham, hoci nemám individuálny študijný plán. Služby si naplánujem na dni a hodiny podľa toho, ako mi to vyhovuje.“
Autor článku: Anna Augustínová
