Zakazujú predmanželský sex, ale rozdávajú kondómy. Baháji nemajú kňazov a svojich vedúcich si volia.
Baháji ako najmladšie svetové náboženstvo oslávili pred dvoma rokmi 200. výročie, ku ktorému tento rok vznikol dokument Light to the World.
Bahájska viera má korene v dvoch hlavných postavách. Prvou je Báb, zvestovateľ viery. Na začiatku 19. storočia prorokoval príchod Božieho posla, ktorý prinesie ľudstvu mier. Tým bol Bahá’u’lláh, v preklade Sláva Božia, podľa ktorého dostala bahájska viera pomenovanie. Na počiatku veriaci moslim zreformoval šiitsky islam do nového náboženstva.
Počet bahájov sa v súčasnosti pohybuje kdesi medzi šiestimi až ôsmimi miliónmi. „Treba povedať, že bahá’izmus stojí na špičke štatistík zaoberajúcich sa najrýchlejšie rastúcimi náboženstvami na svete,“ potvrdzuje Matej Karásek, odborný asistent Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského. Dodáva, že Jazykovedný ústav názvy niektorých náboženstiev prepisuje nesprávne, preto ich používa po svojom.
V súvislosti s počtom prívržencov tejto viery musíme vziať do úvahy aj fakt, že každý nový člen pohne štatistikou výraznejšie, než je to u veľkých náboženstiev. Podiel bahájov vo svetovej populácii je totiž len 0,1 %.
Vychádzajú z islamu, ten ich zabíja
Soňa Herdová, členka Bahájskeho spoločenstva na Slovensku pracujúca na sekretariáte v Bratislave, vysvetľuje: „Baháji sú v Jemene a v Iráne, kde sa začala ich história, prenasledovaní a väznení. Študenti sa nedostanú na univerzity. Násilné vtrhnutie do domácnosti je bežná vec.“ Pritom dôvodom, prečo západ nazýva bahaizmus „vierou intelektuálov“, je práve radikálne odlíšenie sa od moslimov.
Jedným z dôležitých princípov tohto náboženstva je rovnoprávnosť ženy a muža. Dokonca aj v prípade, že sa narodí dieťa dvom bahájom, nemusí zdieľať ich vieru. Podľa intelektu a schopnosti rozhodovať za seba si v istom veku samo vyberie svoje náboženstvo či ateistický spôsob zmýšľania.
Voľnosť aplikujú aj do obradov. Bahájsky sobáš takmer kompletne režírujú novomanželia. Jediné, čo musia splniť, je súhlas všetkých žijúcich rodičov, dvaja prítomní svedkovia a prednesenie sobášneho verša: „My, všetci, vskutku budeme verní Božej vôli”.
Ani jedno náboženstvo nemá pravdu
V roku 2011 povedal Peter Srpoň, vtedy zástupca Bahájskeho spoločenstva na Slovensku, pre denník SME: „Žiadne náboženstvo neprezentuje celú pravdu, spolu vytvárajú len jej časť.” Baháji tvrdia, že vo svojej podstate náboženská rôznorodosť neexistuje, pravda je len jedna.
Aj podľa Herdovej majú Abrahám, Mojžiš, Ježiš, Muhammad, Krišna, Buddha, Zoroaster, Báb a Bahá’u’lláh rovnakého Ducha stále v inom tele. V danom čase prinášajú ľuďom to, čo kvôli aktuálnej spoločenskej a osobnej situácii potrebujú.
Jednota všetkých konfesií – predstava lákavá, ale utopistická. „Veď dokonalý náboženský konsenzus nie je realizovateľný ani v rámci jedného vierovyznania. Bolo by naivné domnievať sa, že vidiecka babička, kardinál z Vatikánu, homosexuál a politik jednej relígie majú totožný prístup k náboženskej náuke a praxi,“ vysvetľuje Karásek vplyv sociálneho statusu na duchovné cítenie.
Baháji nespochybňujú žiadnu svätú knihu iných náboženstiev. Vo svojich vlastných spisoch dokonca cudzie texty vysvetľujú. Dôvodom je, že si ich ľudia často interpretujú doslovne. To podľa nich bráni správnemu pochopeniu.
Do ich kontinentálnych domov uctievania môžu prísť ľudia bez ohľadu na vierovyznanie. „Začali sme stavať aj národné a miestne. V blízkosti každého budú postavené školy, nemocnice či detské domovy,“ hovorí Herdová o plánoch do budúcnosti.
Nie predmanželskému sexu, áno rozdávaniu kondómov
Veda a viera predstavujú v mnohých náboženstvách nezlučiteľné oblasti. Baháj vám však povie, že idú ruka v ruke. Za podstatu viery totiž označujú málo slov a veľa skutkov. Dobrých skutkov prameniacich zo štúdia svätých textov. Otázkou ostáva, či sa každé štúdium dá stotožňovať s vedou.
„Náboženstvo by malo poskytnúť morálne vedenie v oblastiach, v ktorých vedecký pokrok prináša neistotu vo svedomí.“ Takými sú podľa Herdovej napríklad genetické a transgenetické experimenty, ktorým sa venujú aj bahájske texty. Rozoberajú tiež produkciu a distribuovanie potravín, klimatickú krízu či militarizáciu. Tá by mala byť využívaná len na zabezpečenie pokoja v krajine, čo je však veľmi relatívne.
Baháji sú naklonení pokroku a svojich veriacich odmietajú získavať akoukoľvek formou donucovania. Potvrdil to aj Ian Sample, ktorý bol viac ako 40 rokov členom Svetového domu spravodlivosti, najvyššej svetovej inštitúcie bahájov. „Vláda Tanzánie sa rozhodla rozdávať kondómy kvôli zastaveniu šírenia AIDS. Katolícka cirkev sa postavila proti. Volený orgán bahájov v krajine požiadal Svetový dom spravodlivosti o stanovisko. Ten odpovedal, že je nutné veriacim pripomenúť jeden z ich hlavných princípov – sex patrí do manželstva, ale zároveň sa nesmie zabúdať na obyvateľov, ktorí nie sú bahájmi. Preto môžu vládu podporiť,“ vysvetlil na príklade v rozhovore pre denník SME.
Baháji – nová slovenská sekta?
Na Slovensku sú baháji registrovanou cirkvou od roku 2007. Podľa ich štatistík mali o 5 rokov neskôr 256 evidovaných veriacich, no v rovnakom období sa k tejto viere pri sčítaní obyvateľstva prihlásilo až 1 065 Slovákov.
Herdová predpokladá, že pri zbieraní 20-tisíc podpisov potrebných na registráciu novej cirkvi rozšírili povedomie o spoločenstve: „Tiež nás prekvapil veľký rozdiel. Ľudia si pravdepodobne našli informácie na internete a hodnotovo k nám začali inklinovať, aj keď neboli registrovaní.“ Baháji u nás žijú vo viac ako 35 lokalitách. Národný sekretariát má byť podľa ich spisov v hlavnom meste. V Bratislave, Stupave, Banskej Bystrici a Košiciach funguje Miestna duchovná rada, teda je tam viac než 9 bahájov starších ako 21 rokov.
Miestnu duchovnú radu si veriaci volia, keďže nepoznajú kňazov či duchovných. Voľby sú tajné, nominácie neexistujú a zvolený môže byť prakticky ktokoľvek bez nároku na mzdu. Členovia hlasujú za zástupcov aj do Národnej duchovnej rady. Tí sa na päťročnej báze zúčastňujú na medzinárodných voľbách v izraelskom Hajfe. Delegáti 130 krajín prichádzajú do Svetového domu spravodlivosti prevažne v tradičných krojoch svojej krajiny.
Voľby v cirkvi predsa len nie sú až takou raritou. Kardináli hlasujú za hlavu katolíckej cirkvi a po smrti súčasného Dalajlámu sa jeho nasledovník už nebude hľadať, ale voliť. V hlavnej miestnosti centra bahájov je okrúhly stôl a vysoká knižnica, žiadne „posvätné“ predmety nemajú. Priestor pôsobí skôr ako kancelária. Symbol ich viery, ktorý uctievajú, je kaligrafia Najväčšieho mena, čo je označenie pre Bahá’u’lláha.
Registrácia bahájom síce uľahčila komunikáciu s úradmi, avšak v očiach niektorých sú stále sektou. „V religionistike sa týmto slovom označuje náboženský útvar odlúčený od pôvodného. Aj rané kresťanstvo je v tom prípade židovskou sektou,“ vysvetľuje Karásek.
Dodáva, že by sme sa mali pýtať, kde je koreň stereotypných názorov o nových náboženských hnutiach: „Stopa vedie k veľkým cirkvám, aj tie totiž sčasti fungujú na trhových princípoch a o „klienta“ musia bojovať.“
Štátnu dotáciu odmietajú
„Všetky naše aktivity, iniciatívy či budovy na celom svete musia byť financované výlučne z príspevkov bahájov. Tak to ustanovil Bahá’u’lláh vo svojich spisoch,“ približuje Herdová.
Okrem toho by sa bahájom podľa nového zákona o financovaní cirkví veľa neušlo. Doteraz bola výška sumy od štátu stanovená na základe toho, koľko duchovných má daná cirkev. Po novom je rozhodujúci počet prihlásených v rámci sčítania obyvateľstva, čo navyše býva, ako vidíme aj na príklade bahájov, značne zavádzajúce. Rímskokatolíci si tak prilepšia v prepočte o 28 miliónov eur ročne, gréckokatolíci približne o 5 miliónov a evanjelici o 4,5 milióna.
V marci jedia a pijú len, keď je tma
Baháji sú napriek absencii štátnych peňazí aktívni. Miestne duchovné rady usporadúvajú pravidelné bohoslužby. Herdová vysvetľuje, prečo ich nazývajú slávnosťou 19 dní: „Konajú sa vždy na začiatku nového bahájskeho mesiaca, ktorý má práve 19 dní. Rovnaký je aj počet mesiacov v našom roku.“
Okrem modlitieb a spevov sa počas bohoslužby veriaci venujú spoločenským či finančným problémom, dokonca je čas aj na neformálne rozhovory pri občerstvení.
Počas 9 svätých dní si zas pripomínajú významné udalosti spojené so vznikom ich náboženstva. V marci dodržiavajú baháji 19-dňový pôst, kedy sa napijú a najedia len pred východom a po západe slnka. Má to budovať ich neochvejnosť a pevnú vôľu vo vyhýbaní sa hriechu.
„Nespovedáme sa,“ vysvetľuje Herdová, „máme modlitby za odpustenie, v ktorých Bohu hovoríme o našich nedostatkoch.“ Nebo sa podľa nich totiž dá zažívať už na zemi, tak ako aj peklo. Tieto dva protipóly nepovažujú za miesta, ale za stavy duše.
„Novým náboženským útvarom sa darí najmä v ťažkých dobách, kedy sa otázka života a smrti dostáva do popredia,“ predikuje Karásek podobný vývoj aj v budúcnosti. Napríklad kritickú situáciu v Japonsku po druhej svetovej vojne, pre obrovský nárast nových konfesijných hnutí, nazývajú religionisti „dopravná špička bohov“.
