Barbora Okruhľanská je managing directorka v agentúre PS:Sunrise. Do portfólia ich aktivít patrí aj organizácia návštevy pápeža Františka v Prešove.
Od kedy si spromovala na FMK, prešiel nejaký ten čas. Čomu si sa odvtedy venovala?
Prešlo odvtedy 12 rokov, čo sa mi ani nechce veriť. Už počas výšky som pracovala ako šéfredaktorka časopisu pre mladých, zároveň som organizovala kurzy Mediálnej školy, šlo o neformálne vzdelávanie pre stredoškolákov.
Po magisterských štátniciach som sa hneď presťahovala do Bratislavy a pokračovala v práci na plný úväzok. Neskôr som sa zamestnala ako odborná redaktorka v Stratégiách a pokračovala som ako marketingová špecialistka v softvérovej firme SAS.
V roku 2012 som sa vydala, prišla prvá materská so synom a následne aj rozhodnutie presťahovať sa do Košíc. Tu sa nám narodila naša dcéra. Počas materskej som sa zamerala na mediálnu výchovu pre rodičov – písala som články, chystala workshopy či prednášky. Potom som sa vrátila do pracovného švungu. Spolu s PS: Digital a PS: Events sme v Košiciach založili agentúru PS: Sunrise a to sme už v prítomnosti.
Máš za sebou aktívne roky. Je niečo z toho, čomu si sa venovala tvoja srdcovka ? Chcela by si sa k niečom znova vrátiť?
Zaujímavé je to, že všetko čomu som sa za tie roky venovala, využívam v súčasnosti, len je to v inej podobe. Kedysi som viedla redakciu, teraz vediem agentúru. Písala som o reklame, teraz ju tvorím. Organizovala som kurzy Mediálnej školy, teraz mám workshopy o mediálnej výchove.
Stále píšem, využívam kreativitu, organizujem eventy. Keď sa nad tým zamýšľam, som rada, že môžem robiť, čo ma baví a k čomu mám najbližšie. Som veľmi vďačná za všetky roky v neziskovom aj biznisovom sektore, za rôzne skúsenosti a príležitosť spoznať skvelých ľudí, s ktorými som spolupracovala a od ktorých som sa aj veľa naučila.
Počas materskej dovolenky som sa zamerala na mediálnu výchovu pre rodičov.
V súčasnosti si riaditeľkou digitálnej a eventovej agentúry PS:Sunrise. Ako sa to celé začalo?
Idea vznikla v hlave Peťa Šeba, s ktorým som sa poznala už niekoľko rokov. Od neho som dostala ponuku založiť v Košiciach PS:Sunrise, čo sa aj v roku 2020 podarilo. Mať agentúru nebol môj sen, ani nejaký premyslený ťah. Jednoducho, v správny čas prišla ponuka od človeka, ktorému dôverujem a viem, že práca s ním ma vždy bavila a posúvala. Keď on veril, že je to dobrý nápad a dôveroval mojim schopnostiam, neváhala som a prijala som túto výzvu.
Čomu sa venujete?
PS:Sunrise je pobočkou PS:Digital aj PS:Events, takže sa venujeme digitálnemu marketingu – online kampaniam, správe sociálnych sietí ale aj eventovému marketingu Organizujeme podujatia, pokiaľ nám to Covid dovolí (úsmev). Najradšej to u klientov prepájame a postaráme sa pre nich o jedno aj o druhé. Obrovskou výhodou je, že môžeme takto tri agentúry spolupracovať a prinášať kvalitné služby, či sme na západe, či na východe, či ide o online marketing alebo organizovanie eventov.
Posledná veľká a veľmi medializovaná akcia, ktorú ste ako agentúra pokrývali bola návšteva Svätého Otca na Slovensku. Aká to bola pre agentúru skúsenosť?
My v PS:Sunrise sme zastrešovali celé podujatie v Prešove a kolegovia z PS:Events zas stretnutie v Šaštíne. Bol to jedinečný event obrovských rozmerov, na prípravu ktorého sme mali extrémne málo času. To bola asi najväčšia výzva. Som však hrdá na to, ako sme to zvládli.
Naša agentúra mala na starosti logistiku, produkciu, koordináciu bezpečnosti, operačné riadenie na mieste v spolupráci so zložkami. Znamená to, že sme zabezpečili napríklad stavbu mosta cez Torysu, postavenie hlavného aj vedľajšieho pódia a všetkých ostatných konštrukcií na veľkoplošné obrazovky či ozvučenie celého priestranstva, potom press centrum, control room, komunikáciu s RTVS a mnoho ďalšieho.
Bola to nádherná skúsenosť spolupráce mnohých ľudí, kde nám všetkým záležalo na rovnakom cieli a kde zrazu slová „nepomôžem“, „nedá sa“ úplne vymizli. Som rada, že podujatie bolo úspešné a mohli sme prispieť k tomu, aby sa pápež, ale aj každý jeden pútnik na liturgii v Prešove cítil dobre, bezpečne a mohol si odniesť hlboký zážitok.
Na čo zo svojich študentských čias najradšej spomínaš?
Hneď si predstavím super spolužiakov a naše nezabudnuteľné zážitky z intráku na Herdu. Vynoria sa mi aj prednášky v Kine Oko, semináre na Skladovej a potom asi štátnice. Veľmi ma počas štúdia bavilo prepájanie teórie s praxou, využila som každú príležitosť ísť osobne do nejakého úspešného médiá, či šlo o televízie, rádia, redakcie, dabingové štúdia alebo agentúry.
Vyzdvihla by som ešte jedinečné semináre s herečkou a pedagogičkou Božidarou Turzonovovou, ktoré ma extrémne bavili. Som veľmi hrdá na spolužiakov z nášho ročníka, mnohých profesionálnu dráhu sledujem a teším sa z ich úspechov.
Všetkým záležalo na rovnakom cieli a slová ako „nepomôžem“, „nedá sa“ zrazu úplne vymizli.
Pôsobila si aj v niektorom zo školských médií?
Vtedy existoval iba časopis, televízia a rádio vznikli na FMK o niekoľko rokov neskôr. Keďže som redaktorskej práce mala počas štúdia viac než dosť, nepôsobila som v atteliéri. Fandím však takýmto študentským projektom, pretože dávajú priestor tvoriť, spolupracovať v tíme – a to mi dáva zvlášť v tomto mediálno-marketingovom odbore veľký zmysel.
Premýšľaš nad tým, čo bude ďalej? Nad víziami a snami do budúcnosti?
Sústredím sa teraz najmä na agentúru, jej rast a kvalitu služieb pre marketingový trh na východnom Slovensku. Verím, že klienti budú naďalej spokojní s našou prácou. Snívam o tom, ako ustúpi Covid a vráti sa priestor pre eventy.
Túžim ostať verná aj vzdelávaniu, či už ide o profesionálnu oblasť alebo o osvetu mediálnej výchovy v digitálnej dobe pre rodičov, učiteľov, lekárov a podobne. Najdôležitejšie je pre mňa mať dostatok času pre svoju rodinu, priateľov, ale aj uletené, spontánne nápady.
