Investigatívna žurnalistika nemá presne zadefinované hranice. Je cielená a hoci jej cesty sú kľukaté, snaží sa udrieť na tie najdôležitejšie fakty, ktoré sa skrývajú pod povrchom. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy a hlava investigatívneho tímu Marek Vagovič nám poskytli krátke vyjadrenie k situácii, ktorá v krajine rezonuje.
Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa dotkla obrovského množstva ľudí. Aký je váš názor na organizované protesty, ktoré sa dejú na margo tejto udalosti?
- Vagovič: Je skvelé, že tisíce ľudí prejavili svoj názor týmto spôsobom. Vytvárajú tým tlak na politikov, štátnych úradníkov, ale aj políciu. Dúfam, že vydržia protestovať dovtedy, kým sa zásadne nezmení situácia na Slovensku. Tým myslím dovtedy, kým nebudú vyšetrené a potrestané všetky závažné kauzy, vrátane vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a vymenení všetci ľudia v dôležitých funkciách, ktorí kryli podvody a pomáhali mafii, aby prenikla do oficiálnych štruktúr štátu.
- Bárdy: Na úvod je dôležité povedať, že my protesty neorganizujeme, nezvolávame na ne ľudí. Osobne ich vnímam v dvoch rovinách. Tou prvou je spomienka na nášho kolegu a priateľa Jána Kuciaka a jeho snúbenicu. Toto je, pre mňa osobne, no aj pre našu redakciu, dôležitý aspekt. Spomienka na dobrých ľudí, ktorých zavraždili, hoci nikomu nič zlé neurobili. No a potom je tu rovina aktivistická či možno až politická. Chápem, že pre veľkú skupinu ľudí znamenala vražda Jána a Martiny akúsi poslednú kvapku a chcú dať politikom jasne najavo, že nesúhlasia s tým, ako sa vyvíja situácia na Slovensku.
Do akej miery ovplyvnila táto skutočnosť váš profesionálny život?
- Vagovič: Veľmi výrazne. Bije sa vo mne niekoľko protichodných pocitov. Na jednej strane si uvedomujem, že treba pokračovať v práci Jána Kuciaka a odkrývať skorumpovaný systém. Na druhej strane každý deň rozmýšľam, či sa dá tento boj vyhrať a či má stále zmysel. Môj profesionálny život po smrti môjho kolegu bude závisieť aj od toho, akým smerom sa bude uberať vyšetrovanie jeho vraždy a vývoj v krajine.
- Bárdy: Za 23 rokov mojej práce v médiách, nič neovplyvnilo môj pracovný život výraznejšie ako táto tragédia. Úplne to zmenilo môj pohľad na novinárčinu, na jej postavenie v spoločnosti, na ochranu mojich kolegov a na spoločenskú zodpovednosť. A mimoriadne ma to zasiahlo aj osobne.
„Dostal som aj sprostredkovaný odkaz, aby som sa v jednej téme príliš nevŕtal, lebo si to so mnou vybavia najatí bitkári.“
Môžeme pri investigatívnej žurnalistike hovoriť o istých hraniciach, ktoré sa už nesmú prekročiť? Prípadne máte vlastné medze, za ktoré už nejdete?
- Vagovič: Vražda novinára je rozhodne za touto hranicou. Pre investigatívu je to veľmi drsný odkaz a zároveň varovanie, aby sme si dávali väčší pozor. Musíme byť oveľa obozretnejší pri vyhodnocovaní potenciálnych rizík. A pracovať vo väčších tímoch, aby sme nikomu nedali zámienku na ďalší útok. Jednotlivec je zraniteľný, spolu sa dokážeme lepšie brániť.
- Bárdy: Nesmie nás hnať emócia, snaha niekomu uškodiť . My ideme po faktoch a po argumentoch. Ale nemáme hranice či limity. Tak, ako nemáme „nepriateľov”, proti ktorým by sme písali, nemáme ani „priateľov”, o ktorých by sme nepísali, lebo sú to naši kamaráti. Čiže ideme v zmysle padni komu padni.
„Za 23 rokov mojej práce v médiách, nič neovplyvnilo môj pracovný život výraznejšie ako táto tragédia.“
Stretli ste sa pri vykonávaní svojej práce s vyhrážaním, prípadne osočovaním?
1. Vagovič: Áno, stretol. Osočujú ma hlavne politici, o ktorých píšem. Dostal som aj sprostredkovaný odkaz, aby som sa v jednej téme príliš nevŕtal, lebo si to so mnou vybavia najatí bitkári. Prišlo mi aj niekoľko výhražných listov, jeden som aj zverejnil. Agresívne správy mi pravidelne chodia do chatov na Facebooku. Začalo to už po knihe Vlastnou hlavou, ktorú som napísal v roku 2016. A vrátilo sa to v posledných týždňoch, po vražde Jána Kuciaka. Ale je toho o niečo menej ako v minulosti, teraz mi chodia skôr podporné reakcie. Potenciálni agresori si zrejme dávajú väčší pozor, keďže novinári sú pod väčším drobnohľadom.
2. Bárdy: Áno. Prvýkrát za mečiarizmu. Či už to boli prívrženci Vladimíra Mečiara alebo mafiáni, o ktorých sme v tom čase dosť veľa písali. A aj dnes sa nám vyhrážajú, predovšetkým na Facebooku alebo v diskusiách pod článkami.
„Verím, že časom sa situácia upokojí a štát prijme také opatrenia na ochranu novinárov, aby sa cítili bezpečne pri vykonávaní svojho povolania.“
Čo si myslíte o vyučovaní investigatívnej žurnalistiky na školách?
- Vagovič: Pokiaľ viem, tak vyučovanie investigatívy na školách nie je na vysokej kvalitatívnej úrovni. Viacerí študenti mi hovorili, že je to skôr o teórii ako praxi, že im chýbajú skúsení žurnalisti, ktorí by im vysvetlili, ako pracuje investigatívny novinár. Aj preto rozmýšľam, že by som sa v budúcnosti uberal týmto smerom. Už som si to vyskúšal v rámci mediálnej školy časopisu .týždeň, kde som v minulosti pracoval. Veľmi ma to bavilo, pretože naši študenti boli veľmi šikovní a vnímaví, takže som mal aj vynikajúcu spätnú väzbu.
- Bárdy: Bolo by úžasné, keby sa tomu niekto venoval. Lenže pojem investigatívna žurnalistika je veľmi obsiahly. Možno by bolo fajn, keby sa odborníci začali venovať príprave skrípt na dátovú žurnalistiku, prípadne učili fact checking.
Ako motivovať mladých ľudí, aby nestrácali odhodlanie robiť investigatívu i napriek aktuálnej situácii?
- Vagovič: Po vražde Jána Kuciaka to nebude jednoduché. Momentálne im neviem dať žiadne záruky, že sa im nič nestane. Ale verím, že časom sa situácia upokojí a štát prijme také opatrenia na ochranu novinárov, aby sa cítili bezpečne pri vykonávaní svojho povolania. Niektoré opatrenia sme prijali aj my novinári – napríklad infožiadosti na rôzne štátne inštitúcie a bezpečnostné zložky už nebude posielať jeden človek, aby nikto nevedel, ktorý novinár pracuje na konkrétnej kauze. Verím, že bude prijatý aj zákon, ktorý umožní posielať takéto žiadosti redakciám, aby nemuseli novinári pri komunikácii s úradmi uvádzať svoju domácu adresu.
- Bárdy: Toto naozaj neviem, pretože my sami sa musíme denne motivovať, aby sme pri žurnalistike ostali. Nie kvôli tomu, že by sme mali strach, ale preto, lebo výsledky našej práce končia pri nezáujme politikov, polície, prokuratúry. Ak sa predsa len niečomu venujú, je to skôr zázrak.
Autor: Dominika Ježová
Foto: archív respondentov, aktuality.sk
