Syndróm vyhorenia, v angličtine burnout, nie je nový pojem. Prvýkrát bol definovaný v roku 1974 nemeckým psychiatrom Herbertom J. Freudenbergerom, žijúcim v USA, ako stav únavy a frustrácie, navodený úplným oddaním sa veci, spôsobu života či vzťahu, ktorý však nesplnil svoje očakávania. Síce definícia pochádza z minulého storočia, môžeme sa so syndrómom vyhorenia stretnúť aj v Biblii. Mojžiš prestal sám súdiť ľudí, aby predišiel syndrómu vyhorenia. Čo keď bol aj za 40-dňovou meditáciou Ježiša v púšti práve “burnout”? To sa nedozvieme, no na druhej strane presne vieme, čo obnáša.
O čo vlastne ide?
Aj napriek niekoľkým definíciám nie je syndróm vyhorenia dodnes zapísaný ako porucha psychického zdravia v zozname duševných porúch Medzinárodnej klasifikácie chorôb, podľa ktorej sa riadia lekári. Nenájdeme ho ani v manuáli Americkej psychiatrickej spoločnosti. Medzinárodná klasifikácia chorôb ho uvádza len ako úplné vyčerpanie, ktoré združuje problémy súvisiace s ťažkosťami zvládať život.
Kto z nás nikdy nemal problém zvládnuť nejakú životnú prekážku? Či už bola väčšia alebo menšia, vždy sa našiel spôsob jej riešenia. Syndróm vyhorenia však nemôžeme zjednodušovať a pozerať sa naň ako len na „vyčerpanie z práce”. Treba mu dať väčšiu váhu, je tu a ohrozuje nás všetkých. Bez rozdielu. Študenti. Pracujúci ľudia. Športovci. Slávne osobnosti, dokonca aj nezamestnaní. Týka sa to všetkých, pretože medzi hlavné spúšťače patrí stres, s ktorým sa denne stretávame. „Burnout je veľmi nepríjemný emocionálny jav, ktorý sa nemusí vyskytovať len v pomáhajúcich profesiách ako sú lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci či učitelia. Na jeho vzniku sa podieľajú najmä subjektívne a objektívne príčiny. Najčastejšie sa jedná o ich vzájomné spolupôspobenie.” dodáva psychologička Dominika Doktorová, pôsobiaca ako odborná asistentka na Katedre psychológie FF UCM.
„Začínajúce ochorenie vyzerá tak nevinne ako jarná únava, melanchólia alebo len vyčerpanie z práce.”
Medzi hlavné objektívne príčiny patrí v prvom rade chronický stres. Naša generácia Y, hlavne začínajúci pracujúci ľudia, nechcú zažiť neúspech a pocit sklamania. Preto na nich stres v práci pôsobí oveľa viac ako na iných. Sú ochotní obetovať svoj voľný čas práci, len aby ich nemusel zamestnávateľ alebo kolegovia kritizovať. Medzi ďalšie spúšťače patrí aj sebavedomie. „Nízke alebo príliš vysoké sebavedomie do značnej miery implifikuje schopnosť jedinca adekvátne zvládať pracovnú záťaž. Ľudia s nízkym sebavedomím si nedokážu stanoviť primerané ciele a ich nenaplnenie vnímajú ako osobné zlyhanie.” Okrem toho sem patrí aj frustračná tolerancia a súťaživosť. Niekedy je dobré nedovoliť sebavedomiu hrať dôležitú úlohu v našej práci. Radšej postupne ukazovať svoje zručnosti a prekvapovať tak nielen seba, ale aj kolegov a šéfa. Nehovorí sa nadarmo, že pomaly ďalej zájdeš.
Asi mám syndróm vyhorenia
Nik z nás si nemôže povedať, že ho má alebo nemá. Môžeme si prečítať niekoľko odborných článkov na Googli, no nikdy nezistíme, či skutočne trpíme psychickým problémom alebo sme len demotivovaní či unavení. Čo však patrí medzi základné syndrómy a ako sa prejavujú? Burnout zasahuje na troch úrovniach – na úrovni psychickej, sociálnej a telesnej. „Do psychickej patrí hlavne emočné vyčerpanie, zhoršenie jednotlivých kognitívnych procesov ako je pamäť či vnímanie. Na telesnej úrovni dochádza k prejavom chronickej únavy, zhoršenie imunitného systému, výrazný úbytok alebo nárast na váhe. V rámci sociálnej úrovne sa znižuje sociabilita.”
Človek, ktorý trpí týmto ochorením, nezažíva nič príjemné, keď pociťuje jeho symptóny. Začínajúce ochorenie vyzerá tak nevinne ako jarná únava, melanchólia alebo len vyčerpanie z práce. Neskôr však začína pociťovať na svojich pleciach takmer všetku váhu sveta, ostal na všetko sám, nič sa mu nedarí a k tomu sa pridajú problémy s váhou či stratou pamäti a koncentrácie. Ignorovanie zhoršujúcich sa syndrómov dokážu človeka priviesť až k samovražde alebo k jej pokusu.
„Ľudia s nízkym sebavedomím si nedokážu stanoviť primerané ciele a ich nenaplnenie vnímajú ako osobné zlyhanie.”
Dá sa mu predísť?
Áno! Tak, ako pred každým iným ochorením, aj pred burnoutom sa dá chrániť. Treba si uvedomiť, že je to psychické ochorenie a nie zranenie. Psychika človeka je oveľa náročnejšia z každého hľadiska. Každý z nás je iný, a to je rozhodujúcim faktorom pri prevencii. „V rámci prevencie je možné nájsť množstvo návodov, ktoré do značnej miery dokážu predchádzať vzniku burnoutu. Prvým a najdôležitejším aspektom prevencie je, aby človek disponoval dostatočnou mierou sebapoznania.” Podstatné je, aby každý z nás poznal svoje silné a slabé stránky, a vedel si vytvoriť určité spôsoby, ako zvládnuť stresové či zaťažkávajúce situácie. Nie je nič horšie, ako presiliť svoje schopnosti či dať si nereálne ciele. Veľmi dôležitými faktormi sú relax, rodina a priatelia a vytvorenie si rovnováhy medzi nimi a prácou. Podľa psychologičky je pre duševné zdravie veľmi prospešné, keď vypneme od práce, rozhodneme sa cestovať a pritom spoznávať nielen nové krajiny, ale aj sami seba a svoje silné a slabé stránky.
Rodina je kľúčovým faktorom pri samotnej liečbe, kde je „dôležité prejaviť záujem o jedincov s burnoutom, podporovať ich v rozvíjaní ich kompetencií a podnecovať ich záujem o rôzne iné aktivity. Taktiež je veľmi dôležité, aby bolo jedincom umožnené vyventilovať svoje rozpoloženie a ponúknuť im pomoc pri zvládaní ich nepríjemného stavu.”
Je Generácia Y viac náchylnejšia k syndrómu vyhorenia?
Podľa zistení výskumov, ale aj slov psychologičky, to tak nie je. Nie sme náchylnejší, dokonca vieme oveľa lepšie zvládať stresové situácie ako naši rovesníci v minulosti. Na druhej strane si však nevieme určiť dôležitosť nami vybraných hodnôt a rozdeliť si efektívne čas medzi prácou, súkromím a voľnočasovými aktivitami. Generácia mladých ľudí je veľmi ctižiadostivá a súťaživá, chceme dokázať, že sme si právom zaslúžili našu pozíciu v práci, a to nielen pred sebou samým, ale hlavne pred ostatnými. Oveľa viac sa pre nás stáva dôležitejším to, ako nás vidí spoločnosť. Práve kvôli tomuto sa dostávame pod tlak, cítime stres, čo môže priamo viesť k syndrómu vyhorenia.
„Oproti staršej generácii vyhľadávame my mladí pomoc psychológa oveľa viac.”
Oproti staršej generácii vyhľadávame my mladí pomoc psychológa oveľa viac a uvedomujeme si, že pravidelné sedenia s ním nám dokážu pomôcť prekonať problémy, ale aj pomôcť nám posunúť sa ďalej. Ľudia majú často tendenciu vnímať návštevu u psychológa ako niečo negatívne. Buď to berú ako určitú formu zlyhania pri snahe vyrovnať sa so svojím vnútorným svetom, alebo sa hanbia priznať pred okolím návštevu psychológa. Boja sa hlavne toho, ako by vyzerali v očiach známych. „Obavy, najmä u generácie Z, sa pomaly vytrácajú a ľudia dokážu hovoriť o svojich problémoch s odborníkom, dokonca ho sami bez podnetu okolia vyhľadávajú.”
Treba si uvedomiť, že zdravie máme len jedno – či už psychické, alebo fyzické. Podstatou je pochopiť jeho vážnosť. Preto je dôležité určiť si svoje pracovné a osobné priority. Ak cítime, že toho máme veľa, je najlepšie na určitú chvíľu vypnúť a relaxovať. Hovorí sa to ľahko, no ťažšie sa to realizuje. Žijeme v rýchlej dobe, kedy nikto nečaká a chce mať všetko ASAP. Aj preto sa dostávame do jedného veľkého kolotoča plného stresu. Preto, ak nechceme ešte pred tridsiatkou zažiť syndróm vyhorenia, je viac ako prospešné odpojiť sa od sociálnych sietí, zbaliť si pár vecí do batohu a ísť sa prejsť do lesa. Znie to zvláštne, ale pomáha to.
Syndróm vyhorenia a známe osobnosti
Sú bohatí, úspešní, ľudia ich milujú, no pritom im niečo chýba. Pocit uznania to určite nebude, skôr im chýba pocit voľnosti, kedy nemusia konať tak, ako od nich všetci očakávajú. Cítia tlak zo všetkých strán. Médiá majú neustále za chrbtom, fanúšikovia a kritici na nich majú vysoké nároky. Psychické choroby sa nevyhýbajú ani známym a bohatým – niektorí si s nimi vedeli poradiť, ďalších zas priviedli na samotné dno, iní dokonca pod ich tlakom spáchali samovraždu.
Medzi osobnosti, ktoré priznali, že trpeli syndrómom vyhorenia, patrí napríklad Eminem. Americký raper dlho vyhlasoval, že je takmer nezničiteľný a jeho texty boli plné toho, ako ho nikdy nikto nezloží k zemi, až prišiel rok 2005 a on nečakane prerušil svoje koncertné turné. Dôvodom bol práve syndróm vyhorenia. Oscarová herečka Jennifer Lawrence ohlásila dvojročné prázdniny od natáčania práve kvôli tomu, že sa začali prejavovať prvé príznaky burnoutu. Zo slovenských osobností sa ozvala Katka Knechtová, ktorá trpela ochorením takmer dva roky. Prvé príznaky sa u nej začali prejavovať v období, kedy bola popularita jej skupiny Peha na vrchole. Speváčka priznáva, že si z toho obdobia pamätá len to, že premrhala veľa času pozeraním filmov, no hudba ju vôbec nebavila, priam jej vadila. Práve psychologická pomoc jej pomohla prekonať ťažké životné obdobie.
Autor: Kristína Doktorová
