V Bangladéši zažili krušné chvíle modliaci sa šiiti vďaka domácky vyrobenej trhavine. Presne 13. novembra 2015 zaútočili teroristi, hlásiaci sa k Islamského štátu, na občanov Paríža s jedným jediným úmyslom – zabiť. Kde sa podeli ľudia? Kde sú tie krásne predstavy o spolunažívaní a jednote ľudstva? Pochovali ich nebodaj atentátnici, ktorým fráza „ži a nechaj žiť“ nič nehovorí? Ak je vo svete myšlienka, že zabiť niekoho je dobré, našou úlohou nie je zničiť toho, kto ju hlása. Našou úlohou je zmeniť myšlienku samu o sebe. Avšak mám pocit, že na to je už príliš neskoro. Svet sa v novembrový piatok trinásteho zastavil. Zastavil sa na pamiatku tých, ktorí boli rukojemníkmi, tých, ktorí boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, tých, ktorí nás opustili kvôli zvrátenej myšlienke. Zneužívať náboženstvo je horšie ako zneužívať moc. Európu a svet ako taký čaká neľahké rozhodnutie. Sme na ťahu…
text: Ľuboš Greguš
