M. Struhárová: Čím viac ostrovov som v Indonézii videla, tým jasnejšie vidím, ako Bali medzi nimi vyčnieva

Ostrov Bohov, ktorý sa vyníma ako tropický klenot medzi viac ako 17 000 ostrovmi Indonézie. Cestovateľské kino sa v stredu 12. decembra v trnavskom Kine Hviezda vyplaví na miesto, kde je zjednávanie národným športom a kde vás usmievaví miestni domorodci s radosťou strhnú do konverzácie. S cestovateľkou Michaelou Struhárovou, ktorá na tomto rozmanitom ostrove dlhšie žila, precestujú návštevníci údolia tvarované ryžovými terasami, posvätné sopky, najkrajšie chrámy, pláže i vlny, ktoré milujú surferi z celého sveta.

Čo vás zavialo na Bali, kde ste žili dlhší čas?

Michaela Struhárová: Keď sa pozriem späť, tak Bali nikdy nebolo v pláne. Úplnou náhodou som sa dozvedela o štipendijnom programe, cez ktorý sa dalo študovať na školách po celej Indonézii. Vtipné je, že som si Bali vybrala kvôli kultúre, pretože je úplne odlišné od ostatných indonézskych ostrovov. Vedela som iba málo o tom, aký je ostrov turisticky populárny, no ja som typ cestovateľa, ktorý rád objavuje práve to neturistické. Preto som si vybrala jazyk, ktorý som sa tam učila a otvorilo mi to dvere k veľa veciam, ktoré by som ako dovolenkár nezažila.

„Platí tu jediné pravidlo – zjednávať!“

Ako vyzerá život v raji? Čím sa živia domáci a ako trávia čas po práci?

M.S.: Ako dovolenková destinácia Bali možno rajom je, no mimo rezortov majú domáci náročný život. Je pravda, že vďaka turizmu tu bolo vytvorených veľa pracovných miest, a preto sem smeruje veľa ľudí zo susedných ostrovov. Ak si miestni neuchmatnú prácu v turizme, napríklad ako šoféri, sprievodcovia či hotelový personál, tak pracujú na úradoch, v službách, školstve a podobných odvetviach, ktoré sú všade. Vo vidieckych a odľahlejších častiach dominuje najmä náročná starostlivosť o ryžové polia, pestovanie zeleniny, práca na stavbách či ako vodiči zásobovacích áut. Zarábajú však veľmi málo, preto na nejakú zábavu po práci nemajú ani pomyslenie. Ženy sa zvyčajne venujú deťom, muži sa stretávajú spolu a len tak posedávajú, fajčia a rozprávajú sa. Tí, ktorí majú vyššie platy, robia to, čo my v Európe – idú do kina, na večeru alebo výlet s rodinou.

Ako sme už spomínali, Bali patrí k vyhľadávaným dovolenkovým destináciám. Aký vzťah majú domáci k turistom?

M.S.: Domáci veľmi rýchlo pochopili, ako vyťažiť z turistov, takže na každom rohu sa vám budú snažiť niečo predať, stiahnuť vás na X druhov výletov. V ich logike pochádzate z ďalekej krajiny, preto musíte mať peniaze na to, aby ste sa na Bali dostali, a teda máte peniaze aj na to, aby ste za, často nehorázne, predražené veci zaplatili. Tu platí jediné pravidlo – zjednávať! Taxíky, trhy, výlety, prenájmy, ubytovania pri osobnej návšteve – všade, kde nie je oficiálny cenník to stojí aspoň za skúšku. Stalo sa mi, že predajca krútil hlavou, že tak dolu s cenou už nepôjde a nakoniec za mnou utekal po ulici, že teda dobre.

Z Bali robia výlet snov už len tie rozprávkové pláže. Čo okrem nich možno vidieť a zažiť na tomto ostrove?

M.S.: Často počúvam, že ľudia sú sklamaní z pláží, keď prídu do klasických turistických miest ako Kuta, Seminyak, pretože tu majú pláže tmavý piesok. Tie naozaj pekné s bielym pieskom nájdete úplne na juhu na polostrove Bukit. Najmä pri tých ťažšie dostupných sa môže stať, že tam budete sami. Osobne milujem vodopády, najmä tie skryté v džungli, kde si skočíte do osviežujúcej vody. Skvelý zážitok je aj nočný výstup na sopku a pozorovanie východu slnka, šnorchlovanie a potápanie, rafting na rieke v džungli, no a samozrejme surfovanie. Stačí len zobrať motorku a objavovať.

„Špeciálny balijský kalendár určuje dátumy slávností a je ich viac než dosť.“

Aké tradície patria medzi najčastejšie či najvýznamnejšie na Bali?

M.S.: Čím viac ostrovov som v Indonézii videla, tým jasnejšie vidím, ako Bali medzi nimi vyčnieva. Hinduizmus sprevádza ľudí od zobudenia až kým nezaspia. Každý deň pripravujú ženy obetné košíčky, ktoré kladú pred vchod do domu, aby do neho nevstúpili démoni. Vo vnútri každého domu je malý chrám, kde po dovarení jedla tiež kladú obety s troškou jedla ako poďakovanie bohom. Špeciálny balijský kalendár určuje dátumy slávností a je ich teda dosť. Je viac ako pravdepodobné, že uvidíte ako pochodujú ulicou a hrajú pritom na gamelan (súbor nástrojov).

Sú nejaké mýty či legendy, ktorými je tento ostrov opradený?

M.S.: Zaujímavý je Balijský nový rok, ktorý sa volá Nyepi. Každý rok sa koná v iný dátum podľa balijského kalendára (v roku 2017 to je 28. 3.). Na jeden deň sa na Bali zastaví život, všetko je zatvorené, dokonca aj letisko. Nie je možné vychádzať von z domu, používať svetlo, oheň a vykonávať akúkoľvek prácu. Domáci veria, že v tento deň prechádzajú cez Bali zlí duchovia, preto musia predstierať, že ostrov je neobývaný a neexistuje tu život, aby duchovia pokračovali ďalej a neusadili sa tu. Keďže bývam v susedstve s domácimi, poctivo som to dodržiavala. Večer sme však neodolali a z terasy sme pozorovali nádhernú nočnú oblohu, ktorá v tej tme úplne žiarila.

Michaela Struhárová

začala cestovať pomerne neskoro a popri práci navštevovala najmä európske krajiny. V roku 2015 dostala možnosť študovať indonézsky jazyk a kultúru na Bali, ktoré sa na dlhšie stalo jej druhým domovom. Živila sa tam ako obsahová manažérka na voľnej nohe a okrem práce pre klientov nadšene blogovala o zážitkoch nielen z Indonézie.

Kedy? 12. 12. (streda) o 20:00 hod.

Lístky: interticket.sk 

Event: Cestovateľské kino: Bali