Predstavitelia Smeru sú, zdá sa, učebnicovým príkladom, ako nájsť svoje publikum a zatlačiť tam, kde treba.
Februárové štatistiky agentúry AKO ukázali, že ak by sa konali parlamentné voľby v dnešnej dobe v koaličných kreslách by sedel aj Smer s takmer 15 percentami. Hneď na druhom mieste za Pellegriniho Hlasom.
Nezabúdajme, že len nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A že k vražde páru došlo práve počas vlády Smeru, ktorému časom klesli preferencie o 20 percent. Otázka preto znie, prečo si dnes opäť vyberáme stranu, ktorá alibisticky kalkuluje aj pri invázii ruskej armády na Ukrajine.
Povedzme si to narovinu – otázka populizmu nie je v našich končinách nič nové. Sympatie a hlasy voličov si na Slovensku získava nejeden politik šírením dezinformácií alebo vyvolávaním prehnaných emócií. Predstavitelia Smeru sú, zdá sa, učebnicovým príkladom, ako nájsť svoje publikum a zatlačiť tam, kde treba.
Pred dvoma rokmi začala pandémia, ktorá pretrváva dodnes. Vládnu štafetu si vtedy prebrala strana OĽANO. Pár predstaviteľov Smeru si očividne nazbieralo sympatie na vlne pandémie a tiež z neschopnosti vtedajšieho premiéra Matoviča chovať sa aspoň trocha diplomaticky.
Referendá a protivládne protesty
Nedá sa tvrdiť, že prevziať vládu nad štátom na začiatku pandémie je niečo ľahké, no od začiatku novej vlády sme si s Matovičom prešli viacerými škandálmi. Od diplomovej práce, nákupu vakcín Sputnik V až po rozvrat vlády. A nesmieme zabudnúť ani na Matovičov „diplomatický“ komunikačný kanál, na facebookové statusy.
Kontroverzné správanie lídra OĽANO a frustrácia národa viedla až k protestom proti jeho vláde, protipandemickým opatreniam, núdzovému stavu a rúškam.
Šéf Smeru minulý rok zorganizoval protivládny protest v Rimavskej Sobote, kde mal predstaviť referendové otázky s cieľom skrátiť funkčné obdobie súčasnej vlády. Aj napriek tomu, že bol okres v červených farbách a porušovali protipandemické opatrenia.
U nás nie je žiadnou novinkou, že niektorí občania Slovenskej republiky sa nechcú dať zaočkovať. Mnohí aj z relevantných, napríklad zdravotných dôvodov. No našli sa aj takí, ktorí lobovali proti noseniu rúšok či respirátorov. Nutnosť opatrení proti šíreniu vírusu označovali za odopieranie ľudských práv a slobôd.
Videli sme to v novembri minulého roka, keď sa skupina antirúškarov rozhodla terorizovať obchody s potravinami, ich zákazníkov, predavačky a políciu. Lenže bývalý podpredseda Smeru Róbert Kaliňák nebezpečné správanie neodsúdil, skôr naopak: „Dnes sme svedkami toho, že za rúško, keď si ho dám dole, by na mňa naskákali policajti? Viete si to predstaviť? Aká závažnosť porušenia zákona to je? Koho ďalej tým ohrozujem, že ho nemám?“
Taktika Smeru zrejme ostáva bez zmeny. Otázne je, čo bude ďalej. Aj s Ukrajinou, aj s našou politickou kultúrou.
Redakcia atteliéru zverejnila aj vlastné stanovisko po invázii ruských vojsk na Ukrajine. Prečítať si ho môžete tu.
