Jednou z hlavných príčin agresie smerovanej voči vedeckej komunite je podľa sociologičky všeobecne nízka dôvera. „Dôsledkom nedôvery v štátne inštitúcie je, že ľudia hľadajú alternatívy komu by mohli dôverovať,“ hovorí.
Keby sme sa vrátili v čase do marca 2020 a niekto by nám povedal, ako bude vyzerať Slovensko o dva roky neskôr asi by sme mu neverili. V prvých mesiacoch sme boli opatrní a dalo by sa povedať aj solidárni, ak si odmyslíme vyrabované obchody hneď s príchodom prvých správ o potvrdených prípadoch nákazy v susedných štátoch.
Ľudia tlieskali na balkónoch zdravotníkom, tak ako to videli v Taliansku. Rozdiel bol len v tom, že Taliani mali v tom čase plné nemocnice ťažkých prípadov a u nás boli takmer prázdne. Zdá sa, že to bolo len gesto vyjadrujúce podporu. Kam sa však podpora a solidarita vytratila dnes, keď je situácia horšia?
S druhou vlnou pandémie začala časť populácie spochybňovať existenciu koronavírusu a očkovanie vníma ako tajný plán sprisahania či pokusné testovanie. Osobnosti z prostredia vedy začali čeliť vyhrážkam či iným slovným útokom v digitálnom prostredí, o to viac, keď verejne podporili očkovanie.
Hranice virtuálneho a reálneho sveta sa postupne vytratili, keď sa davy neveriacich Tomášov presunuli z Facebooku pred domy vedcov. V prípade profesora Krčméryho agresia popieračov vyústila až do štádia, že sa s rodinou na istý čas stiahol do zahraničia.
Odkiaľ sa berie agresia?
Sociologička Silvia Miháliková zo Slovenskej akadémie vied vidí za útokmi na vedcov viacero dôvodov. Hraničné správanie, ktoré sa prejavuje v agresívnych demonštráciách a vyhrážkach mohlo byť u niektorých osobností zatlačené v pozadí už skôr a nemuselo sa prejaviť v takej výraznej intenzite.
„V predpandemickom období boli iné kanály ventilácie vnútornej agresie. Pandemické obmedzenia mohli viesť k tomu, že ľudia hľadali ako to ventilovať navonok,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Slovenskej akadémie vied.
Aj napriek tomu, že útoky silnejú sociologička ich vníma ako tendencie, ktoré nevypovedajú o náladách celej spoločnosti. Ide skôr o správanie hŕstky ľudí. „V určitých skupinách je kumulovaná miera vnútornej nespokojnosti až nenávisti, ktorá smeruje k tomu, že si to nevybíjajú len buchnutím do stola. Títo ľudia strácajú zábrany, dokážu ísť do ulíc a udrieť si do človeka,“ hovorí.
Agresia rastie s tým, akým spôsobom komunikujú naši politickí lídri.
Jedným z faktorov, ktorý podnietil útoky na vedcov je podľa sociologičky aj politická komunikácia. Profesorka Miháliková vníma spôsob komunikácie politických predstaviteľov a mieru arogancie voči ľuďom, ktorí rozumejú aktuálnym problémom za neprijateľnú, najmä v situácii, keď je spoločnosť polarizovaná.
„Agresia rastie s tým, akým spôsobom komunikujú naši politickí lídri. Mali by sa zakaždým zamyslieť nad tým, že oslovujú široké vrstvy spoločnosti a radiť sa so sociológmi, sociálnymi psychológmi, ktorí vedia čo to môže znamenať pre vývoj spoločnosti,“ hovorí profesorka Miháliková.
Nízka dôvera v štátne inštitúcie
Z kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý realizovala Slovenská akadémia vied a agentúry MNFORCE a Seesame vychádza, že dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou za viac ako rok trvania epidémie výrazne klesla. Konkrétne zaznamenali pokles na polovičnú hodnotu. V poslednom prieskume z mája 2021 zistili, že vláde dôveruje iba 17,2 percenta respondentov.
Nedôveru vo vládu vyjadrilo 73 percent opýtaných. Na začiatku epidémie v apríli 2020 pritom vláde ešte dôverovalo až 56,2 percenta respondentov.
Z prieskumu tiež vychádza že ľudia, ktorí viac dôverujú slovenskej vláde pri zvládaní epidémie sú ochotnejší dať sa zaočkovať. Dve tretiny opýtaných, ktorí vláde vôbec nedôverujú, by sa zaočkovať nedali alebo s očkovaním váhajú.
Podľa sociologičky môžeme odmietanie odporúčaní spájať s nízkou dôverou v autority. „V krajinách, kde sa vyskytujú skupiny, ktoré odmietajú takmer všetko majú nízky stupeň dôvery voči štátnym inštitúciám. Keď to porovnáme s krajinami, v ktorých je stupeň dôvery vyšší vidíme, že sa prejavuje iný spôsob diskusie aj rešpektovania odporúčaní verejných inštitúcií a ich predstaviteľov,“ konštatuje profesorka Miháliková, ktorá vníma utiekanie ľudí k alternatívnym zdrojom informácií ako dôsledok nízkej dôvery ľudí v štátne inštitúcie.
Dôvera vo vedecké inštitúcie ostala stabilná
„Ľudia neprijímajú mainstream. Vnímajú ho ako neférový, ako niečo, čo ide proti nim. Vyplývajú z toho nepríjemné pohľady a aktivity, ktoré dokážu pokaziť proces, v ktorom by spoločnosť mohla aspoň ako tak fungovať. Dnes vidíme, akoby sa nám štruktúra vnútornej dôvery rozpadala pod rukami,“ dopĺňa profesorka.
Výskumníci zistili, že dôvera vo vedecké inštitúcie počas pandémie dokonca mierne narástla na 47,8 percenta. Aj napriek tomu sa prejavujú útoky na vedcov. „Dôvera vo vedu je v spoločnosti zafixovaná. Keď však do verejnej diskusie vstupujú vo vysokej miere agresívne skupiny vedú nás k súčasnej situácii,“ vysvetľuje.
Akú úlohu zohrali sociálne siete?
Z Facebooku sa stalo miesto šírenia konšpirácií a hoaxov. Ľudia bez mediálnej gramotnosti ťažko rozoznajú výmysel od pravdivej informácie. Algoritmus sociálnej siete ich chytí a už ich nepusti. Takíto ľudia potom len veľmi ťažko vyjdú zo svojej názorovej bubliny.
V roku 2018 spoločnosť navyše upravila algoritmy pre zobrazovanie relevantného obsahu. Nové nastavenie-príspevky, ktoré šíria strach a nenávisť-malo zvýšiť angažovanosť užívateľov. Medzi najčastejšie zdieľaný obsah patria dezinformácie a násilie.
Dnes vidíme, akoby sa nám štruktúra vnútornej dôvery rozpadala pod rukami.
Interné dokumenty Facebooku, ktoré zverejnila bývalá produktová manažérka a dátová analytička ukazujú, že spoločnosť vie o problémoch, ktoré sociálna sieť spôsobuje a vie aj ako by ich eliminovala. To však v záujme jej vedenia nie je.
V relácii 60 minút na CBS news podala bývalá zamestnankyňa svedectvo o tom, že sa komunikácia vo firme neustále niesla v duchu konfliktu toho, čo je dobré pre Facebook a čo je dobré pre verejnosť.
Sociologička vníma šírenie nenávistných a klamlivých informácií na sociálnych sieťach za jeden z činiteľov agresie smerovanej k vedeckej komunite. „Informácie, ktoré sú zverejnené ľudia berú ako nespochybniteľné. Málokedy dochádza k tomu, že dokážu nájsť zdravý odstup od diskusií, v ktorých sa dokážu baviť ako veľkí odborníci, aj keď nemajú ani poňatia čo hovoria,“ vysvetľuje.
Diskusia v malých skupinách má zmysel
Digitálny svet je prepojený s reálnym a vidíme dôsledky neuváženého alebo zámerného šírenia nepravdivých informácií.
Na otázku, či by sme mali voči dezinformáciám bojovať profesorka Miháliková hovorí: „Zrejme by sme nemali ostať celkom ticho. Je však otázne, či má význam sa zapájať takým istým spôsobom. Zdá sa, že ľudia, ktorí sú presvedčení, nepočúvajú racionálne argumenty a nie sú ochotní zmeniť názor. Mám dojem, že v malých skupinách má zmysel sa pokúšať o diskusiu. Nájsť nejakú platformu, na základe, ktorej by sa dali hľadať možnosti presadiť alebo informovať o možnostiach iného názoru. Nemôžeme však na to ísť cez makro problémy.“
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste na všetkých veľkých streamovacích platformách.
