Každým rokom odchádzajú z Fakulty masmediálnej komunikácie skúsení a zaučení absolventi, ktorí nachádzajú uplatnenie v úspešných slovenských médiách. Dôkazom toho je aj Dáša Omastová, ktorej hlas môžete počuť v Rádiu Slovensko. Absolventka si v rozhovore zaspomínala na študentské časy a prezradila aj to, ako hľadá témy do vysielania a kto je jej moderátorský vzor.
Čo vy a tréma pred mikrofónom?
Nemám trému. Skôr je to pre mňa akási zodpovednosť alebo rešpekt, ktorý vidím aj na svojich kolegoch, ktorí pracujú desiatky rokov. Neviem, čo je na tom pravdy, ale hovorí sa, že ľudia v živom vysielaní a piloti majú podobné úrovne stresu. Je to adrenalín, sledovať sekundy na monitore, červené svetlo, ktoré znamená zapnutý mikrofón a počúvať pokyny zvukára. Avšak aj vďaka tomu ma moja práca baví.
Vráťme sa do študentských čias. Už vtedy ste sa angažovali v Rádiu Aetter. Ako hodnotíte jeho vývin?
Na Aetter som veľmi hrdá a teší ma, že sa im podarila frekvencia. Takmer pred desiatimi rokmi som bola pri zrode rádia a odvtedy sa Aetter veľmi zmenil, nielen obsahom a technickým vybavením, ale aj systémom práce s ľuďmi. Ako bývalá členka som, samozrejme, tiež prežívala ich veľký deň. Počúvam ich aj teraz a v rámci profesionálnej deformácie si zapisujem nejaké pripomienky. Sú to len drobnosti a naozaj skladám pred nimi klobúk dole za to, čo dokázali.
Ako si spomínate na FMK?
Musím povedať, že to bolo jedno z najkrajších období života a na študentský život aj veľmi rada spomínam. Dodnes som v kontakte s mnohými pedagógmi a spolužiakmi. Našla som si tu najlepších kamarátov a spoznala kreatívnych ľudí s podobnými záujmami a humorom.
Dala vám škola potrebné znalosti pre vaše terajšie zamestnanie?
Určite áno. Dôležité však je, vybrať si správne voliteľné predmety podľa záujmov a zapájať sa do mimoškolských aktivít, napríklad médií. Mne pomohla najmä práca v Aetteri, seminár zvuku, prezentačné praktikum a autorské literárne praktikum. Mnohé cvičenia, ktoré sme robili práve na prezentačnom praktiku, som zažila na konkurzoch a bola som teda dobre pripravená.
Témy do vysielania prichádzajú ku mne samé.
Snívali ste o práci v rádiu?
Už ako dvanásťročnú ma uchvátilo školské rozhlasové vysielanie počas prestávok. Páčilo sa mi spojenie hudby a hovoreného slova, tak som sa tam prihlásila a ukázalo sa, že mám aj celkom dobrý prejav. Čítala som školské oznamy a už vtedy som vedela, že chcem v budúcnosti robiť za mikrofónom.
Aký to bol pocit, keď ste si prvýkrát sadli za mikrofón?
V študentskom vysielaní to bolo ešte v poriadku, no vo „veľkom“ rádiu mi neskutočne bilo srdce a myslela som si, že skolabujem. Jediné, čo som vtedy mala v hlave, bolo, že musím dočítať text a potom môžem odpadnúť a zvukár mi zavolá záchranku.
Spomínate si aj na svoj najvtipnejší brbt?
Raz sa mi na začiatku letných prázdnin podarilo ohlásiť ich koniec. Zvukár sa mi za to ešte dlho smial, vraj som tým spôsobila traumu celej mladej generácii. (smiech)
Máte svoj moderátorský vzor alebo niekoho, koho si v rádiu rada vypočujete?
Vždy som rada počúvala Romana Bomboša, Ivanu Ilgovú a Barbaru Štubňovú, ktorí sú teraz moji kolegovia. V mladosti to bol aj Miňo Urbaník, ktorý je teraz mojím šéfom. Klasikou je, samozrejme, Adela a zo zahraničia Greg James z BBC Radio 1
Je ťažké zachovať si vážnu tvár počas vysielania pri témach, kde sa úsmev naozaj nehodí?
V bežnom živote sa mi to stáva veľmi často, že sa smejem v situáciách, v ktorých by som sa nemala. No v rádiu sa mi vždy podarí prepnúť, zachovať si kamennú tvár a sústrediť sa na danú tému.
Snažila som sa na seba neupozorňovať a schovávala som sa za postieľku aj za cenu menej kvalitného zvuku.
Ako hľadáte témy do vysielania?
Ako redaktorka pracujem už siedmy rok, takže tie témy ku mne väčšinou prichádzajú samé. Keď čítam nejakú správu alebo niečo zažijem, rozmýšľam, ako by sa to dalo spracovať do vysielania. Taktiež mám aj okruh svojich kontaktov a respondentov, ktorí mi vedia dať tipy na dobré témy. Vybrať témy do vysielania je najťažšie pre začínajúcich redaktorov, ktorí ešte okruh svojich kontaktov nemajú a niekedy ani nevedia, čo by sa do konkrétneho média a vysielania hodilo. Vtedy je najdôležitejšie pozorovať, akým témam sa v danom médiu venujú.
Keďže pracujem v publicistike, častokrát témy nevymýšľame, ale rozvíjame tie aktuálne, spravodajské. Väčšinou chodíme za rôznymi odborníkmi a pýtame sa ľudí, ktorých sa daná téma týka.
Vaša reportáž sa umiestnila aj na medzinárodnom festivale. O čom bola?
Reportáž bola o práci zdravotných klaunov, ktorí sú profesionálne školení. Väčšinou sú to herci, ale aj ľudia z iných profesií. Chodia do nemocníc, domovov dôchodcov, špeciálnych škôl a prostredníctvom krátkych programov sa snažia zlepšiť náladu, ale aj psychický stav ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach. Okrem toho majú aj jeden špeciálny program pre nevyliečiteľne choré deti, ktoré sú už doma s rodičmi. Klauni chodia k nim na návštevy a jednu takú som s nimi absolvovala aj ja. Snažila som sa na seba neupozorňovať a schovávala som sa za postieľku aj za cenu menej kvalitného zvuku. Nechcela som totiž pokaziť dievčatku zážitok a nakoniec som aj dobre urobila, lebo to bolo autentické.
Na festivale sa ma pri obhajobe pýtali aj na zvukovú stránku, prečo je ten zvuk niekedy slabší a keď som im to objasnila, ocenili tento empatický prístup a tiež aj prácu so zvukom. S reportážou som sa umiestnila na druhom mieste a naozaj som takýto úspech nečakala.
Aké vlastnosti musí mať podľa vás moderátor v rádiu?
Základom je určite mikrofonický hlas a dobrý prejav. Moderátor, ale aj redaktor musí mať všeobecný prehľad a musí sledovať aktuálne dianie. Dôležitá je aj pohotovosť a naladenie sa na rádio a konkrétnu tému. Inak sa moderuje šou v komerčnom rádiu, inak denné vysielania Rádia Slovensko a inak diskusná relácia s odborníkmi.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí snívajú o práci v rádiu?
Aby na svojom sne pracovali, pretože nie je to len o tom, že je niekto „ukecaný“. Ak mám poradiť ľuďom z FMK, vyberajte si predmety a aktivity podľa toho, čo vám môže pomôcť v budúcom zamestnaní. Keď sa na ne prihlásite, buďte aktívni, využite všetky príležitosti a počúvajte rady skúsených. Ja som napríklad v poslednom ročníku trávila každý pondelok na Skladovej 14 až 15 hodín. Každá jedna z tých hodín stála za to a aj to mi pomohlo dostať sa do Rádia Slovensko.
