Minuloročné štátnice nezvládlo 26 % tretiakov a 18 % piatakov. Dekanka konštatuje, že niektorí študenti chodia pred komisiu len vyskúšať, či budú mať šťastie. V skutočnosti ich nemrzí, že neprejdú, chcú si predĺžiť študentské časy.
V roku 2019 ste sa stali dekankou. Na webe atteliéru vtedy vyšiel článok o tom, ako by ste chceli zmeniť negatívny pohľad na FMK. Myslíte si, že sa vám to za 5 rokov vo funkcii podarilo?
Keď som nastúpila do funkcie, na fakulte bolo búrlivé obdobie, ktoré dosť negatívne ovplyvnilo jej imidž. Na konferencii Megatrendy a médiá vystúpil šéfredaktor časopisu Zem a vek, čo vzbudilo negatívne emócie u študentov, pedagógov aj absolventov.
Myslím si, že sa nám podarilo zlepšiť imidž fakulty. Sme najväčšia fakulta s najväčším počtom študentov, ktorá sa venuje mediálnej a marketingovej komunikácii na Slovensku. Jednak sa zlepšila spolupráca s praxou a napredovanie vidím aj smerom do zahraničia, kde máme veľa partnerov a veľké výskumné projekty.
Dostali sme najlepšie hodnotenie vedy a publikačných výstupov v odbore mediálne a komunikačné štúdia na Slovensku. Nie je to len moja zásluha, je to práca celého tímu. Často za mnou prichádzajú aj študenti, ktorí si vyskúšali štúdium na iných univerzitách a oceňujú atmosféru aj otvorenú komunikáciu s pedagógmi na našej fakulte.
Pamätáte si, aké boli vaše štátnice ako študentky?
Pamätám. Bola som úplne prvou absolventkou, štátne skúšky sme mali ešte na Skladovej. V tom období nebola Jama, mali sme len Kino OKO a Skladovú. Na škole sme nemali ani počítače, s internetom sa len začínalo. Neexistovalo, že si niečo odfotíme do telefónu. Poctivo sme kupovali knihy a písali si poznámky.
Veľké percento študentov, ktorí na štátniciach neuspeli, sa ani nepokúsilo odpovedať.
Na štátnice som bola pripravená, lebo som bola typ študenta, ktorý si text prepíše, farebne vyznačí a snaží sa naučiť všetko. Pochválim sa, že som vysokú školu ukončila s červeným diplomom.
Učili sa vtedy študenti lepšie a viac?
Vo všeobecnosti áno. Veľakrát sa stáva, že mi prvák na ústnej skúške z marketingu povie, že “veď som sa učil až dva dni”. (smiech) Myslím si, že sa študenti učia oveľa menej ako my. Nemožno však povedať, že sú menej šikovní. Majú úplne iné zručnosti, ktoré predtým študenti nemali.
Minulý rok štátnice nezvládlo 26 % študentov bakalárskeho stupňa a 18 % magisterského. Čo spôsobilo takýto výsledok?
Keby sme sa pozerali na čísla z rokov predtým, boli by dosť podobné. Áno, 26 % študentov je naozaj dosť. Mnohí však na štátnice idú absolútne nepripravení. Chcú to len vyskúšať. Žiaľ, stáva sa, že neovládajú základné veci, a preto to tak aj končí.
Študent by mal mať určitú úroveň, aby sme ho mohli pustiť do ďalšieho stupňa štúdia a potom aj do praxe, aby reprezentoval našu fakultu a nerobil hanbu.
Porovnávali ste výsledky štátnicových skúšok z predošlých rokov? Klesá alebo stúpa počet študentov, ktorí uspeli?
Je to rovnomerné. Teraz je lepšia možnosť pre študentov, najmä preto, že novelou vysokoškolského zákona sa zmenilo to, že keď neurobia štátne skúšky, zaplatia za nadštandard, ale len za počet kreditov, ktoré si prenášajú. Predtým bolo treba platiť celú sumu vo výške približne 800 až 1000 eur.
Veľakrát rozmýšľam nad tým, že niektorým študentom aj vyhovuje ešte ostať v tomto období. Byť denným študentom dlhšie má aj svoje výhody, ako napr. sociálnu podporu štátu, zľavy či možnosti cestovať. Študenti vedia, čo je pre nich výhodné.
Opravné augustové štátnice však minulý rok neboli. Prečo?
Neboli práve preto, že opravné štátnice pred dvomi rokmi dopadli veľmi zle. Zistili sme, že študent potrebuje dlhší čas na to, aby sa pripravil, nie mesiac a pol. Na druhej strane, tým, že máme veľa študentov, pedagógovia majú nápor na vedenie aj oponovanie prác.
Opravné štátnice neznamenajú len to, že sme týždeň v práci. V pozadí je príprava, písanie posudkov a nie je to dobré ani z organizačno-technického hľadiska, keďže si naši pedagógovia majú vyčerpať dovolenku. Niektoré školy majú štátne skúšky len raz ročne.
Minuloroční tretiaci nemali počas štúdia ani jednu ústnu skúšku. Neodzrkadľuje sa práve toto na (ne)úspešnosti štátnic?
Neviem povedať, či to bol hlavný dôvod. Myslím, že študenti sa nedostatočne pripravili a podcenili to. Marketéri mali ústne skúšky a masmediálci nemali. Neviem, či je tam súvislosť.
Ale toto je niečo, čo by som naozaj chcela zmeniť, aby mali študenti viac ústnych skúšok. Zároveň sa treba zamyslieť, či má význam písanie seminárnych prác, keďže vieme, čo všetko dokáže umelá inteligencia.
Študentom chýba sebareflexia a nevedia, že na E-čko nestačí len niečo povedať.
Ak porovnáme výsledky štátnic našich študentov a študentov iných slovenských univerzít, ako je na tom UCM?
Nerobila som si takýto prehľad. Viem, aké sú rozdiely u doktorandov, pretože na tieto štátne skúšky chodím aj na iné školy. Myslím si, že je to porovnateľné, naši študenti možno dopadli o nejaké percento horšie. Na niektorých školách majú iba obhajoby. Presadzovala som myšlienku, aby sme predmety nechali, pretože verím, že zvyšujú úroveň študentov, resp. absolventov.
Na marketingovej komunikácii na magisterskom štúdiu máme napríklad aj praktickú štátnu skúšku. Študent rieši prípadovú štúdiu, má konkrétny príklad z praxe, konzultuje, komunikuje a diskutuje s komisiou, ako by daný problém riešil. Treba mať pritom teoretické, ale aj analytické zmýšľanie. Nie je to len o nejakom bifľovaní sa.
Sú študenti, ktorí by štátnice zvládli, ale jednoducho mali smolu? Prešli podľa vás tí, ktorí si to zaslúžili alebo mali šťastie?
Vždy sa môže stať, že aj veľmi šikovný študent dostane okno a nepovie nič. Keď však vidíme, že je študent dobrý, napríklad z priemeru alebo na základe diplomovej práce, snažíme sa mu pomôcť. Aj takíto študenti však niekedy dostanú trému a po vytiahnutí otázky povedia, že nebudú odpovedať. V takom prípade im musíme dať FX. Veľké percento študentov, ktorí neuspeli, sú práve tí, ktorí sa ani nepokúsili odpovedať a vzdali sa pred odpoveďou.
Nezovšeobecňovala by som to na zlé výsledky a zlých študentov. V diplomových prácach vidíme excelentné výskumy, návrhy a zlepšenia pre firmy. Úroveň študentov sa zlepšuje. Samozrejme, študent, ktorý sa na štátnice nenaučí, musí rátať s rizikom neúspechu. Ale šikovných študentov, ktorí majú vedomosti a napíšu diplomovú prácu, je pomerne veľa a sú kvalitní.
Stávajú sa štátne skúšky z roka na rok ťažšími alebo ostávajú na tej istej úrovni?
Otázky na štátniciach nie sú ťažké. Študenti vedia, na čo sa ich pýtame, pretože dostávajú podotázky. Napriek tomu sa mnohí ani na tieto podotázky nepozrú. Aj doktorandi, ktorí sa stávajú pedagógmi, sú prekvapení, ako ľahkovážne niektorí študenti k štátniciam pristupujú. Nie je to o kvalite študenta, ale o jeho neochote sa snažiť. Podotázky niekedy obsahujú aj správne odpovede, no študenti si ich nevšimnú.
Cieľom školy nie je, aby boli všetci študenti vo všetkom dobrí. Každý študent je iný. Niektorí sa excelentne učia teóriu a právne aspekty, ale s analytickým myslením v marketingových témach už majú problémy. Cieľom je, aby si každý študent našiel oblasť, v ktorej bude excelovať. Základná myšlienka je „vyskúšaj všetko a nájdeš seba“. Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.
Pravidelne bývate v komisiách pre štátne skúšky. Pociťujete pokles vedomostí študentov, keď ich porovnáte s minulosťou?
Hodnotenie je horšie. Nie preto, že študenti sú slabí, ale pre ich nedôslednú prípravu. Súčasná generácia má okrem toho problémy s čitateľskou a mediálnou gramotnosťou, písaním a gramatikou. A úroveň stále klesá.
Zažili ste už situáciu, keď za vami prišiel študent ohľadom zlého výsledku?
Nielenže študent, ale aj rodič. Tí niekedy neprimerane zasahujú do štúdia svojich detí. Stalo sa nám, že rodič prišiel na štátnice, pretože bol presvedčený, že oponent pri písaní posudku uškodil jeho dieťaťu. Myslím si, že to pre študenta vôbec nebolo príjemné.
Ako ste reagovali?
Našťastie, nemôžeme komunikovať s rodičmi, ako to musia robiť na základných školách. Niektorí rodičia, v snahe chrániť svoje deti a uľahčiť im cestu, im v skutočnosti ubližujú.
FMK znížila počet študentov na 300. Absolventi tak majú lepšie uplatnenie v praxi.
Študentom niekedy chýba sebareflexia a nevedia, že na to E-čko naozaj nestačí len „niečo povedať“. Treba ovládať 56 percent. Počas pandémie sme začali nahrávať štátne skúšky, najmä pre takéto prípady. Odvtedy si ani jeden študent neprišiel vypočuť svoju odpoveď a zanalyzovať ju s nami. Myslím, že si uvedomujú svoje nedostatky. Zatiaľ sa nestalo, že by sme zašli tak ďaleko, aby sme menili známku zo štátnej skúšky.
Fakulta sa snaží v posledných rokoch znižovať počet študentov na FMK. Motivuje to študentov k učeniu alebo naopak?
Každá minca má dve strany. Je lepšie mať menej študentov, ak ide o priestorové či pedagogické kapacity. Menej študentov však znamená aj nižší rozpočet pre univerzitu.
Na druhej strane majú tak absolventi lepšie uplatnenie v praxi. V priebehu troch rokov sme znížili počet študentov našej fakulty o 300. Tristo študentov je dosť, predstavuje to veľkosť niektorých fakúlt na Slovensku. Je to netradičné, neviem, či v našej krajine vôbec existuje iná fakulta, ktorá by takto okresala počet svojich študentov.
A motivuje ich to k štúdiu?
Určite. Čo sa týka prijatia na FMK bez prijímačiek, znížili sme hranicu priemeru známok na 1.3, predtým to bolo 1.5. Myslím si, že sa to odrazí aj v prihláškach, vyberáme len tých najlepších.
Pre študenta, ktorý má na strednej škole zlé výsledky, to asi nie je dobrá správa, že sa k nám dostane menej študentov. No študent, ktorý je excelentný a chce byť medzi tými najlepšími a nechce mať spolužiakov, ktorých štúdium nebaví, flákajú sa a sú na fakulte len kvôli diplomu, taký to zrejme uvíta.
Na čo sa majú budúci bakalári a magistri na štátniciach pripraviť?
Najmä nech zvážia to, z akých zdrojov sa pripravujú. Aj k nám sa dostávajú mnohé materiály, v ktorých sú spracované okruhy k štátnym skúškam, a keď to čítam, je to len spleť náhodných myšlienok a viet, ktoré často nedávajú zmysel. Študenti sa tieto nezmyselné vety, ktorým nerozumejú, často učia naspamäť. Keď ich pedagóg zastaví, aby vysvetlili, čo hovoria, nevedia odpovedať.
Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.
Myslím si, že jednoduchšie by bolo prečítať si päť strán knihy, kde je to vysvetlené s rôznymi príkladmi. Moje odporúčanie je preto učiť sa z kníh alebo učebníc. Máme archív, s textami našich pedagógov, o ktorých predpokladáme, že sa na ne na štátniciach budú pýtať.
Študenti sú však nespokojní, že archív je od minulého roka spoplatnený.
Ale my tie publikácie nepredávame ako na iných školách. Študent má v balíku za 5 eur všetky nové publikácie, čo je podľa mňa výborná pomôcka. Keď som bola študentka ja, mali sme jednu knihu od Kotlera a to bolo všetko.
Pripadalo mi smutné, keď študenti začali na sociálnych médiách agitovať to, že sme archív spoplatnili. Naozaj je tam množstvo publikácií zdarma. Päť eur je zanedbateľná čiastka, ktora pokryje časť nákladov.
Čo v prípade, ak študent nespraví štátnice, no naozaj chce na fakulte zostať študovať?
Ten diplom nie je pre každého. Ak aj máme aj takých, ktorí nezoštátnicujú ani na tretíkrát, musia to byť slabí študenti a môžem povedať, že na to nemajú.
doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD.
Jedna z prvých absolventov FMK s doktorátom v marketingu a rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti vzdelávacieho marketingu a médií. V súčasnosti pôsobí ako dekanka FMK, aktívne sa podieľa na organizovaní konferencií, vydávaní časopisov a prispieva do rôznych vedeckých a redakčných rád. Jej záujmy spočívajú v akreditácii vzdelávacích inštitúcií, spotrebiteľského správania, environmentálneho správania, médií a marketingu a udržateľnej módy.
