Musíme vychovať uvedomelých ľudí, ktorí sa zorientujú v onlinovom svete, hovorí odborník na dezinformácie

Tomáš Kriššák, ktorý sa venuje boju proti konšpiráciám, upozorňuje, že dezinformačné weby môže odhaliť aj neprimeraný sentiment. Seriózna žurnalistika totiž nevyvolávala umelé emocionálne reakcie.

Ako rozoznať dôveryhodnú informáciu a nenaletieť dezinformačným webom? Tejto otázke sa koncom februára venovala prednáška s názvom Uveríš, či nie?, ktorá sa konala na trnavskom Nádvorí. Diskutovalo sa najmä o rozvíjaní kritického myslenia a schopnosti rozoznať dôveryhodnosť informácií na internete.

Pripravil si ju expert na kognitívnu bezpečnosť vo virtuálnom priestore Tomáš Kriššák, ktorý sa podieľal napríklad aj na projekte Checkbot.

Kognitívna bezpečnosť je synonymom informačnej bezpečnosti. Hovoríme tak odolnosti voči rôznym formám manipulácie, na ktoré môže človek naraziť na internete bez toho, aby si ich vôbec uvedomoval. Jej podstatou je prenos pravdivých faktov do onlinových diskusií s cieľom informovať.

Databázy obsahujú až 190 pochybných webov

Vo svete vzniká neustále množstvo informácií, ktoré sa snažia ovplyvniť dnešnú digitalizovanú generáciu. Ich dôveryhodnosť si dokážeme skontrolovať prostredníctvom dvoch slovenských databáz. Tie chcú primárne upozorniť zadávateľov reklamy, aby svoju inzerciu nepublikovali na stránkach, ktoré môžu obsahovať pofidérny obsah. Slúžia aj ľudom, ktorí nechcú naletieť dezinformáciám na internete.

Jednou z nich je portál konšpirátori.sk. Táto stránka obsahuje menný zoznam, na ktorom sa nachádza viac ako 190 rôznych webov s klamlivým alebo propagandistickým obsahom. Kvalitu ich obsahu vyhodnocuje komisia zostavená zo 17 členov. Sú medzi nimi učitelia, vedci či novinári.

Stránka blbec.online funguje na podobnom princípe. Obsahuje materiály podvodného charakteru, klamlivé správy alebo dezinformačné weby. Výnimkou nie sú ani rôzne konšpiračné teórie, extrémistický obsah, agresívne osobné útoky či prejavy rasizmu.

Prostredníctvom webu je tiež možné zistiť, koľko a aké komentáre boli odstránené z konkrétnych príspevkov. Čitateľ teda vidí, akým smerom chce autor príspevku viesť diskusiu a ktorým témam sa chce vyhnúť. Jedným z najväčších rekordérov v počte zmazaných komentárov je poslanec za stranu SMER-SD Ľuboš Blaha. Číslo sa blíži k hranici 50 000 a stále stúpa.

Checkbot vás upozorní na podozrivé slová

„Rozoznať dezinformácie sa dá viacerými spôsobmi. Jedným z nich je napríklad meno autora. Ak sa pri článku nachádza iba prezývka alebo anonym, väčšinou ide o manipuláciu,“ radí Tomáš Kriššák nielen na prednáškach. V roku 2019 sa podieľal aj na slovenskom projekte s názvom Checkbot.

https://www.facebook.com/CheckbotSK/videos/2365877750406848/

Nájdeme ho priamo na Facebooku. Stačí zadať slovo Checkbot do vyhľadávania, prejsť na jeho stránku a kliknúť na možnosť Poslať správu. V momente sa otvorí nové textové okno, do ktorého jednoducho vložíte skopírovaný odkaz na podozrivý článok, fotku či video. Checkbot rýchlo vyhodnotí napríklad to, či sa stránka, ktorá link zdieľa, nachádza na portáli blbec.online, čiže či ide o dezinformačný web.

Checkbot dokáže takisto vyhľadať rôzne podozrivé slová a upozorniť používateľa, že takéto výrazy obsahujú najmä dezinformačné weby. Jeho súčasťou je aj dotazník s otázkami napríklad o tom, či konkrétny príspevok šíri nenávisť, alebo či v čitateľovi vyvoláva strach.

Kontrolovať treba aj pôvod fotografií

„Ďalšou možnosťou, ako neuveriť konšpiráciám, je skontrolovať použitý ilustračný obrázok a overiť si jeho zdroj na Google Image Search,” vysvetľuje Tomáš. Často sa totiž stáva, že skutočný „príbeh“ fotografie je úplne iný než kontext, v ktorom je použitá.

Odborník na dezinformácie ďalej dodáva: „Dôležitý je aj sentiment, pretože seriózna žurnalistika nikdy nepracuje tak, aby v čitateľoch umelo vyvolávala nejaké emocionálne reakcie.” Tomáš vysvetlil, že najdôležitejšie je vychovávať uvedomelých ľudí, ktorí sa vedia orientovať v onlinovom svete.

Prednáška zožala úspech. „Dozvedela som sa množstvo nových informácií. Ľudia, hlavne mladí, trávia veľa času na internete, ktorý je plný bludov a dezinformácií. Tie dokážu človeku poblázniť hlavu. Určite by sa malo o tejto téme viac hovoriť,” povedala po prednáške študentka Dominika.