Chorvátska snehová nádielka
„Sme my vôbec v Chorvátsku?“ Tak zneli naše prvé slová hneď ako sme vystúpili z auta. Toľko snehu nevideli tento rok ani naše lyžiarske strediská. Váhali sme, či to neotočiť naspäť, predsa len sa nám zdalo, že doma je to s tým počasím o niečo lepšie. No premohli sme a dobre sme urobili. Pred Splitom teplomer ukazoval ráno o 3:30 príjemných 10 stupňov, a to nás na zvyšok cesty upokojilo. Komplikáciám sme sa však nevyhli, úseky hmly striedali úseky s dažďom a krupobitím a naše obavy poľavili až s vynárajúcim sa obrysom nášho cieľa – Dubrovnika. Mimochodom, poznáte ten pocit, keď vás vytrúbia dve posypové autá na maďarskej diaľnici?
Najlepšie veci sú zadarmo
Po dlhšom blúdení a hľadaní apartmánu (áno, blúdili sme aj s pomocou navigácie) sme si konečne mohli povedať víťaznú vetu „dobro došli u Dubrovniku“. Veľkú radosť nám hneď spravili citrónovník a mandarinkovník, ktoré lemujú cestičku k nášmu apartmánu. Na súhlas nášho veľmi milého a priateľského domáceho Ivana a jeho „nema problema“ sme mu už polovicu stromu pooberali, a tak si každé ráno môžeme dopriať čerstvú citrónovú šťavu, za čo mu takto verejne ďakujeme. Ale najlepší je aj tak ten výhľad.
Slovenská top vlastnosť
Hneď v tretí deň po príchode sme nezapreli našu rodnú hrudu a ukázali sme poľsko-česko-španielsko-slovinsko-chorvátskemu osadenstvu najlepšiu vlastnosť pravých Slovákov – pohostinnosť. Naše pozvanie prijali a navštívili nás takmer všetci súčasní Erasmus študenti. Nuž, kto by odolal takémuto pozvaniu?
Jedinečný výhľad
Schody, schody a ešte raz schody! Spočiatku robili problém, no postupne si zvykáme, že v tomto meste sú všade a úspešne ich zdolávame. Aspoň milión sme ich museli zdolať pri víkendovom výstupe na vrch Srđ, odkiaľ je nepochybne najlepší výhľad na Dubrovnik a jeho okolie. A stálo to za to! Za jasného dňa môžete z tohto miesta vidieť až do 60 kilometrovej vzdialenosti a práve z tohto dôvodu bola na tomto jedinečnom mieste na začiatku 19. storočia postavená pevnosť. Naša výprava tam neskončila, pokračovali sme v túre nad Dubrovnikom, až sme krásny slnečný deň ukončili s nachodenými 18km a oddychom pri rieke.
Prvý veľký výlet
Druhý víkend sme sa rozhodli prekročiť chorvátske hranice a vydať sa na exkurziu do mestečka Mostar v Bosne a Hercegovine. Náš výlet sa hneď od začiatku predražil, keďže sme dostali pokutu za rýchlosť (samozrejme, že sme šli podľa predpisov ), no neodradilo nás to. Cestou sme sa zastavili na dvoch zaujímavých miestach. Vodopády Kravice, ktoré sme však pre rozbúrený stav rieky viac nevideli ako videli. Prameň Buny sme už videli, no bolo nám jasné, že hladina rieky nie je celkom v poriadku, a tak sme sa radšej pobrali skôr, než by nás odplavilo. Mostar nás prilákal najmä vďaka starému mostu, ktorý postavili Turci v 16. storočí a ktorý je považovaný za vzor islamskej architektúry na Balkáne. A toto mesto nás uchvátilo nielen svojou históriou, ale aj silnou islamskou kultúrou a uličkami plnými suvenírov, v ktorých sme sa cítili ako na tureckom trhu.
Trip to Sarajevo
Ani ďalší víkend sme neobsedeli doma a s našim českým přítelem a vodičem v jedné osobě a ďalšou partiou poľských kamarátov sme sa rozhodli navštíviť hlavné mesto Bosny a Hercegoviny – Sarajevo. Cestou do tohto multikultúrneho mesta sme sa zastavili na zrúcaninách hradu v stredovekom meste Počitelj, kde nám spoločnosť robil, „mínový“ pes, ktorý sa tešil našej návšteve hneď ako sme vystúpili z auta a sprevádzal nás počas celej návštevy areálu. Po tejto obhliadke sme si to namierili na miesto, kde sa pred 30. rokmi upierali zraky športových fanúšikov z celého sveta. Navštívili sme dejisko zimných olympijských hier v Sarajeve z roku ´84 a vychutnali si pocit víťazov na pozostatku víťazných stupienkov z toho obdobia. Cestou sme však narážali na značky, ktoré upozorňovali na nebezpečenstvo mín v okolí, a to nám veru nebolo celkom jedno. Potom už naše kroky smerovali na hostel a odtiaľ sme sa vybrali sprevádzaný moslimským komunistom, alias našim excentrickým sprievodcom po najzaujímavejších miestach a turistických zastávkach v Sarajeve. Stáli sme presne na miestach, kde srbský študent Gavrilo Princip spáchal atentát na Františka Ferdinanda d´Este a ocitli sme sa aj v prvej elektrickou energiou vybavenej mešite na svete. Večer na hosteli pokračoval stretnutím s americko-britsko-austrálskym osadenstvom a nočným výjazdom do sarajevských ulíc. Po raňajkách sme si to opäť namierili do starých uličiek Sarajeva a neskôr sme vyrazili na cestu domov.
Vzdelanie je dôležité
Chodíme aj do školy, vzdelávame sa a rozvíjame naše chápanie i prejav v angličtine. Túto nádhernú budovu donedávna slúžiacu ako nemocnicu a dnes skôr pripomínajúcu luxusný hotel sme navštívili už dosť veľakrát. Výučba pre nás prebieha v pondelky, stredy a občasne aj štvrtky, piatky a dokonca aj v soboty, ale to nejako zvládneme. Veď viete si predstaviť na piatok večer o 18:00 lepší program ako študovať napríklad Korporátnu komunikáciu? My nie! Chodíme tam radi, školské rádio vyhráva na chodbách počas celého dňa a robí skvelú náladu pri čakaní na prednášky, toto by sme určite mali zaviesť aj u nás ;-) …Ale dosť už o škole, tá vás určite nezaujíma!
Výhody, výhody a ešte raz výhody
Výhodou byť Erasmus študentom na UNIDU je kultúrna karta, ktorá vás dostane na veľa skvelých miest. Nepochybne najlepšie sú práve Mestské hradby tiahnuce sa okolo celého starého mesta. V lete tu nájdete veľa turistov z celého sveta, no vo februári si prechádzku po hradbách môžete vychutnať úplne sami. Presne ako my. A je odtiaľ najkrajší výhľad na celé staré mesto. Ďalšou z balíčka výhod je aj vstup do kina zadarmo (čo veľmi radi a často využívame) či zmrzlina za polovicu. A rovno zabudnite na dvojitú zmrzlinu, tu je jeden kopček zmrzliny ako tri u nás! Milujeme toto mesto.
Bonus na záver
Mačky. Čierne, biele, ryšavé, strakaté, fľakaté, tigrované. Sú tu všade. Sú pri vás, keď si vychutnávate v meste večeru. Sú pri vás, keď čakáte na autobus. A postarajú sa vám o zábavu. Nedávno sme čakali na zastávke na autobus do školy. Na lavičke sedela len mačka, Heni neváhala a využila toto prázdne miesto, na čo mačka zareagovala veľmi svojsky. A tak Heni musela odložiť svoju kabelku bokom a prenechať svoje nohy pre túto nezvyčajne prítulnú mačku, ktorá si našla až do príchodu autobusu lepší nocľah .
A na záver malý kvíz. Ako poviete po chorvátsky „chlap“? :D Pripájame malú pomôcku ;)
Kompletná galéria fotiek z Dubrovačky:
